Biełaruska pra toje, jak pieramahła anareksiju i dziakujučy hetamu stała doktaram-błohierkaj sa šmattysiačnaj aŭdytoryjaj
U hetym hodzie hamialčanka Hanna Pratasava skončyła Biełaruski dziaržaŭny mieduniviersitet i stała dypłamavanym stamatołaham. Praŭda, amal dla piacisot tysiač padpisčykaŭ u instahramie jana ŭ pieršuju čarhu nie doktarka, jakaja lečyć zuby, a siabroŭka, jakaja biez kupiur raspaviadaje pra miesiačnyja, ciažarnaść, uśviadomlenuju žanićbu i inšyja rečy, jakija tak ci inakš zaviazanyja na zdaroŭi, seksie i adnosinach. Štodnia z pytańniami na hetyja temy joj pišuć sotni ludziej. Mahčyma, nieŭzabavie ŭvieś hety materyjał stanie asnovaj dla jaje budučaj knihi.
Samy vialiki vodhuk siarod padpisčykaŭ Hanny znajšła historyja pra jaje šmathadovuju baraćbu z anareksijaj. Jak akazałasia, tema vahi i niezadavolenaści svajoj źniešnaściu ŭ radykalnych formach tyčycca vielmi mnohich.
Hanna Pratasava.
Pa našaj prośbie Ania jašče raz, u padrabiaznaściach, apisała padziei ciapier užo minułych dzion, a taksama padzialiłasia dośviedam «zaražeńnia» fieminizmam svajho bojfrenda i raspaviała, što jaje razdražniaje ŭ biełaruskim hramadstvie.
— Ja naradziłasia i vyrasła ŭ Homieli. Baćki — zvyčajnyja ludzi: mama — dyrektarka kramy, tata pracuje ŭ śfiery budaŭnictva. Vybar miedycynskaha dla mianie byŭ abumoŭleny niekalkimi faktarami: pa-pieršaje, u našaj siamji vielmi šmat miedykaŭ, pa-druhoje, adzinym pradmietam, jaki davaŭsia ŭ škole biez prablem, pa jakim ja vyjhravała alimpijady, była bijałohija. Akramia taho, paśla taho, jak ja pierachvareła na anareksiju, u mianie źjaviłasia vielmi šmat pytańniaŭ da svajho zdaroŭja i da taho, jak uładkavany arhanizm u cełym.
Mienavita historyja pra anareksiju, jakoj ja ščyra padzialiłasia ŭ instahramie, znajšła samy mocny vodhuk u ludziej. Paśla hetaha emacyjnaha adkryćcia ŭ mianie źjaviłasia šmat novych padpisčykaŭ. Ja nikoli nie imknułasia stać błohierkaj, u mianie nie było da hetaj spravy ciahi. Usio vyjšła samo saboj. Prosta ŭ niejki momant ja adčuła, što mnie nie chapaje kamunikacyi, siabroŭ. Tady nazapašanyja dumki, razvahi ja pačała publikavać u internecie.
Kožny dzień mnie ŭ dyrekt prychodzić pa 100—200 paviedamleńniaŭ z roznymi žyćciovymi historyjami (naprykład, pra pieršy seks, jaki zdaryŭsia paśla viasiella, i što jon byŭ žudasny), prośbami pra dapamohu abo paradu asabistaha charaktaru (kštałtu: «užo treci chłopiec pieraspaŭ sa mnoj i kinuŭ, što sa mnoj nie tak?»). Ja razumieju, što maje padpisčyki (u asnoŭnym dziaŭčaty) usprymajuć mianie jak siabroŭku, ale ŭ dalejšym ja b chacieła sfarmavać u sietcy bolš salidny vobraz: doktarki, jakaja pry nieabchodnaści moža być siabram.
Praŭda, vyśvietliłasia, što dla niektorych pacyjentaŭ toje, što ja pišu pra seks, niesumiaščalnaje z maimi abaviazkami śpiecyjalistki. Adnoj ź pieravah našaha ŭniviersiteta i, u pryvatnaści, fakulteta źjaŭlajecca mahčymaść z 3-ha kursa prymać pacyjentaŭ (siabroŭ, znajomych, svajakoŭ, rehistraturu, jakaja ryzykuje pajści da studenta). Takim čynam, pad kaniec 5 kursa my ŭžo majem niejki dośvied i bazu pacyjentaŭ. Ja aktyŭna, kožnuju paru, prymała pacyjentaŭ, a jany klikali da mianie svaich siabroŭ, tyja — svaich. Kažuć, što pieršy (druhi i treci) blin (=pacyjent) sabaku, ale ŭ mianie ŭsio atrymlivałasia. Pakul na 5 kursie nie źjaviŭsia błoh… Znajšlisia pacyjenty, jakija «nie daviarajuć lekaru, jaki fotkaje svaju dupu ŭ instahram i piša pra seks». Typu ja nie mahu być dobrym śpiecyjalistam, kali paralelna pišu TAKOJE. Hetyja pretenzii ja pačuła ad byłych pacyjentaŭ, jakija jašče paru miesiacaŭ tamu kazali, što ja — najlepšaja ŭ svajoj halinie. Dobra, što ich było niašmat. U cełym, kali ja analizavała ŭsiu hetuju situacyju paśla, to znajšła ŭ joj vyklučna plusy: nie maje ludzi adfiltravalisia. A tyja, chto myślić stereatypami, pieršapačatkova nie byli maimi pacyjentami.
Padobnaja situacyja pachodzić na stereatyp, jaki tyražavali paśla fłeš-mobu ŭ padtrymku zabitaj studentki ŭ Maskvie (i raspaŭsiudžvajecca zaŭsiody, kali adbyvajecca hvałt nad dziaŭčynaj). Pra toje, što ŭ takich situacyjach vinavataja achviara, tamu što «na joj było niedastatkova adzieńnia, zanadta karotkaja spadnica» i hetak dalej. (Paśla tych padziej mnohija dziaŭčaty pačali publikavać u instahram fotazdymki ŭ nižniaj bialiźnie i kupalnikach, kab dakazać i skazać: ich cieła — ich sprava, a vykładzieny zdymak u kupalniku — nie dazvoł na hvałt — Nina). Ja baču ŭsio heta i rablu vysnovu, što ŭ postsavieckich krainach my jašče nie chutka źmienim staŭleńnie da kaštoŭnaści čałaviečaha žyćcia, pierastaniem apraŭdvać złačynstvy.
Ja čytaju vielmi šmat forumaŭ, ŚMI. U pryvatnaści, lublu nadać uvahu kamientaram da materyjałaŭ. I kožny raz, kali dumaju, što horš užo niama kudy, «horšaje» zdarajecca. Kali abmiarkoŭvajecca fieminizm, to abaviazkova budzie kuča kamientaŭ pra «tupaść bab», «mužčynapadobnaść» i ŭsio ŭ takim duchu. Pra heta možna pisać asobny materyjał, ale ja nie razumieju, čamu ludzi tak radykalna reahujuć na słova fieminizm. Ja skončyła miedycynski, i tolki ŭ jaho ścienach była śviedkaj kučy prykładaŭ dyskryminacyi pa pałavoj prykmiecie: tak, chłopcaŭ nakiroŭvajuć u chirurhi pa zmoŭčvańni, tamu što jany naradzilisia chłopcami, a kali ty dziaŭčyna — sardečna zaprašajem u terapiju. Takich prykładaŭ proćma, i kali mnie kažuć, što nijakaj dyskryminacyi ŭ Biełarusi daŭno niama (žančyny hałasujuć, pracujuć — što jašče treba), mnie śmiešna.
Kali ja hłybiej paznajomiłasia ź fiłasofijaj fieminizmu (na kursie 3-m), to zrazumieła, što była fieministkaj zaŭsiody. U hramadstvie vakoł hetaha termina skancentravana šmat niehatyvu i stereatypaŭ, ale na samaj spravie fieminizm — heta, u pieršuju čarhu, pra toje, kab mužčyn i žančyn aceńvali naroŭni, adnolkava i pa ich zasłuhach.
Cikava, što, kali ja tolki pačała adnosiny sa svaim chłopcam, jon doŭha supraciŭlaŭsia majoj zvyčcy płacić za siabie samastojna, majmu žadańni samoj adčyniać sabie dźviery… Jon sprabavaŭ nastajać na tym, što ja «krochkaja» dziaŭčyna, a značyć, mnie treba va ŭsim dapamahać. Ale chiba ja nie mahu adčynić sabie dźviery? Pastupova małady čałaviek pryniaŭ maju pazicyju i ciapier padtrymlivaje mnohija idei fieminizmu ŭ cełym.
Što tyčycca anareksii, to hadoŭ da 14 u mianie nie było nijakich prablem z charčavańniem. Ja jeła ŭsio, što chacieła, i paralelna šmat zajmałasia sportam. Paśla trenirovak dazvalała sabie ŭsio: pieršaje, druhoje i kampot. A potym usio rezka pamianiałasia. Ja ličyła siabie pačvaraj, samaacenka była na dnie, i ja praktyčna zakinuła sport, zatoje nie spyniłasia jeści. Ježa stała maim suciašeńniem i padtrymkaj.
Potym spracavaŭ sindrom vydatnicy: treba być lepšaj za ŭsich. A kab hetaha dasiahnuć, treba schudnieć. U 15 ja pačała ruchacca da svajoj mety: skidvała kiłahram za kiłahramam. Maimi lubimymi hrupami va Ukantakcie stali a-la «40 kh», a ježa zvodziłasia da johurtaŭ, małaka-harbaty, sadaviny i tvarahu. Ja imkliva chudnieła, ale kali hladzieła na svajo adlustravańnie, usio jašče ličyła siabie nieidealnaj. U aktyŭnaj stadyi anareksija doŭžyłasia paŭhoda: za hety čas ja schudnieła z 55 kiłahramaŭ da 37, i heta pry roście 164 santymietry. Źjaviłasia kuča prablem sa zdaroŭjem: sa skuraj, adsutnaść mienstruacyi, pastajanny kryvaciok z nosa, viečna nizki cisk, vypadzieńnie vałasoŭ… Štości paśla adnaviłasia chutka, a voś vałasy i stabilnaść cykłu pryjšłosia adnaŭlać vielmi doŭha.
U 16-ć ja sarvałasia i znoŭ zvarjacieła, stała zaležnaj ad bułak i šakaładu — u majo žyćcio ŭvarvalisia bulimija i razład charčovych pavodzin.
Bolš za ŭsio, viadoma, pahoršyłasia psichičnaje zdaroŭje. Tolki hady dva tamu mianie narešcie całkam adpuściła ŭsia hetaja historyja. Ja zmahła prymać siabie takoj, jakoj ja jość. Da hetaha ž mnie treba było ŭłasnymi mazhami zrazumieć, što ja chvareju, što sa mnoj niešta nie tak (na praciahu niekalkich miesiacaŭ ja ŭparta admaŭlałasia ad taho, što ŭ mianie chvaroba i niadrenna b pačać papraŭlacca). Tak, pra heta kazali daktary, paŭtarali blizkija, ale pakul ja nie ŭśviadomiła ŭsie maštaby trahiedyi sama, pakul nie zrazumieła, što zdaroŭje bolš kaštoŭnaje za abjom talii, vyzdaraŭleńnie nie pačynałasia.
Na žal, ja sutyknułasia z tym, što ŭ Biełarusi niama centralizavanaj sistemy dapamohi tym, chto pakutuje na anareksiju, bulimiju. A heta aktualna dla vielmi mnohich dziaŭčynak-padletkaŭ! Chtości ź ich lečycca, a chtości tak i žyvie z charčovym rasstrojstvam hadami. Na moj pohlad, nam nie chapaje śpiecyjalistaŭ, jakija mahli b akazvać prafiesijnuju dapamohu ŭ hetaj spravie.
Prablemy z vahoj i samaacenkaj, mnie zdajecca, jość u 95% dziaŭčat. Kali ja pravodžu apytańni siarod svaich padpisčykaŭ, to vyśviatlajecca, što amal usie čymści ŭ sabie niezadavolenyja. Ja nikomu nie raju prymać siabie takim, jaki vy jość, i prapanoŭvać pastupać takim čynam i asiarodku.
Na moj pohlad, usie my zdolnyja mianiacca ŭ lepšy bok. I bolš za ŭsio zahaniajucca z nahody svaich niedachopaŭ mienavita tyja, chto ničoha nie robić, nie ruchajecca napierad. Maksimum — jany stvarajuć iluziju taho, što niečym zaniatyja.
Kali ja vyrazna ŭśviadomiła, što moj arhanizm — heta multysuśviet, jaki składajecca ź miljardaŭ kletak, i jon nie padobny da multysuśvietu inšych, ja ŭśviadomiła, što ja takaja ŭ siabie adna. I jak možna hetuju ŭnikalnaść nie lubić? A chočaš niešta źmianić — prosta pastajanna pracuj nad saboj, tady banalna nie zastaniecca času siadzieć la lusterka i vyhladać tam svaje «zahany».
Siońnia Hanna znoŭ nie abmiažoŭvaje siabie ŭ ježy, ale pry hetym aktyŭna zajmajecca sportam: krośfitam i baletam.
Kamientary