Ułada

Hrošy pryjšli

U Biełaruś pastupiła bolš jak 600 młn. dalaraŭ druhoha tranšu kredytu MVF. Palohka dla finansavaj sistemy źnizić devalvacyjny cisk.

U Nacyjanalny bank Biełarusi pastupiła bolš jak 600 młn. dalaraŭ ZŠA druhoha tranšu kredytu Mižnarodnaha valutnaha fondu (MVF). Palohka dla finansavaj sistemy źnizić devalvacyjny cisk.

Pra heta BiełaPAN paviedamiŭ načalnik upraŭleńnia infarmacyi — pres‑sakratar NBB Anatol Drazdoŭ.

«U hety čas u Nacyjanalny bank pastupiła ŭžo bolš jak 600 młn. dalaraŭ z druhoha tranšu kredytu MVF.

Srodki prychodziać z roznych bankaŭ i praciahvajuć prychodzić. Ciaham dnia čakajecca zaviaršeńnie pieraličeńnia ŭsioj sumy tranšu — 679,2 młn. dalaraŭ», — patłumačyŭ Drazdoŭ.

Biełaruś źviarnułasia pa atrymańnie kredytu da MVF u kastryčniku 2008 hoda «ŭ metach pavieličeńnia dziaržaŭnych zołatavalutnych reziervaŭ i stvareńnia «paduški biaśpieki», nieabchodnaj dla stabilnaj pracy ekanomiki va ŭmovach suśvietnaha finansavaha kryzisu».

U studzieni 2009 hoda kiraŭnictva MVF uchvaliła prahramu stend‑baj dla Biełarusi ŭ abjomie kala 2,46 młrd. dalaraŭ pad prahramu ekanamičnych reform, raźličanuju na 15 miesiacaŭ (da krasavika 2010 hoda). Pieršy tranš kredytu ŭ 788 młn. dalaraŭ ZŠA pa staŭcy LIBOR plus 0,75% hadavych pastupiŭ u Biełaruś 14 studzienia, astatnija srodki pieraličvajucca z ulikam pakvartalnych spravazdač biełaruskaha ŭrada.

29 červienia Saviet dyrektaraŭ MVF zaviaršyŭ pieršy ahlad u miežach damoŭlenaści z uładami Biełarusi pra kredyt stend‑baj. Pry hetym fond zaćvierdziŭ vydzialeńnie čarhovaha tranšu kredytu ŭ pamiery 679,2 młn. dalaraŭ ZŠA i pavialičyŭ u cełym abjom finansavaj padtrymki na 1 młrd. dalaraŭ — da 3,52 młrd.

Z ulikam druhoha tranšu ahulnaja suma vydzielenaha na hety momant fondam kredytu składzie kala 1,48 młrd. dalaraŭ ZŠA.

U MVF ličać, što pavieličeńnie finansavańnia padtrymaje ekanamičnuju prahramu ŭrada i dapamoža Biełarusi strymać nastupstvy bolš mocnaha, čym čakałasia, upłyvu suśvietnaha finansavaha kryzisu. Dasiahnuty damoŭlenaści ab tym, što ŭ metach skaračeńnia deficytu finansavańnia na 2009 hod aficyjnyja orhany zachavajuć zbałansavany biudžet, niahledziačy na źnižeńnie dachodaŭ; buduć pravodzić i ŭ budučym u naležnaj stupieni žorstkuju hrašova‑kredytnuju palityku; dapuściać uzmacnieńnie hibkaści abmiennaha kursu ŭ dyjapazonie jaho vahańniaŭ, jaki ciapier składaje plus/minus 10%; pahłybiać strukturnyja reformy.

Pierahledžanaja prahrama praduhledžvaje bolš rašučyja miery ŭładaŭ Biełarusi pa libieralizacyi ekanomiki i padrychtoŭcy da pryvatyzacyi, zaznačajuć u MVF.

Alaksiej Areška, BiełaPAN

Kamientary

Ciapier čytajuć

Pamiatajecie paru studentki i vykładčyka, dzie jon starejšy na 31 hod? Akazvajecca, jon byŭ śviatarom, a jana vučyłasia na rehientku15

Pamiatajecie paru studentki i vykładčyka, dzie jon starejšy na 31 hod? Akazvajecca, jon byŭ śviatarom, a jana vučyłasia na rehientku

Usie naviny →
Usie naviny

Na vybarach u Rumynii za vychad u druhi tur zmahajucca nacyjanalist, libierał i kansiervatar

Chutkamarynavanaja radyska — viasnovy chit1

«Pajechali z panam redaktaram Rusłanam Kulevičam pahladzieć na Hrodna. Praź binokl, bo jak ža jašče»1

Minčuk pajšoŭ rybačyć na karasioŭ, a vyłaviŭ rekordnaha ščupaka3

Łukašenka abmierkavaŭ z Babuškinym «Babulinu krynku»9

Pamiatajecie videa pra karovu ŭ sałonie «Žyhuloŭ»? Dla kiroŭcy papularnaść skončyłasia prablemami9

Pucin źmianiŭ mety ŭ vajnie — amierykanskaja raźviedka9

Valeryj Capkała raskazaŭ, čym ciapier zajmajecca16

Partyju, jakuju aktyŭna padtrymlivajuć łukašysty, pryznali ekstremisckaj u Hiermanii44

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pamiatajecie paru studentki i vykładčyka, dzie jon starejšy na 31 hod? Akazvajecca, jon byŭ śviatarom, a jana vučyłasia na rehientku15

Pamiatajecie paru studentki i vykładčyka, dzie jon starejšy na 31 hod? Akazvajecca, jon byŭ śviatarom, a jana vučyłasia na rehientku

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić