Ekanomika

SB: «Łukašenka moža skazać Zachadu dziakuj za sankcyi». Ekanamist: «Heta dziciačaja pamyłka!»

Dziaržaŭnaja haziety «SB» pieradrukavała natatku danieckaha žurnalista Alaksieja Iljaševiča. Jon piša, što abjomy źniešniaha handlu Biełarusi z ZŠA i ES rastuć rekordnymi tempami. «Ciapier Łukašenka moža skazać Zachadu dziakuj za sankcyi suprać Biełarusi. Stanoŭčy efiekt ad ich ličycca miljardami», — śćviardžaje Iljaševič. Sapraŭdy, sankcyi iduć Biełarusi na karyść? Zusim naadvarot, kaža ekanamist Kaciaryna Barnukova.

«Za studzień-vierasień 2021 hoda biełaruski ekspart u krainy JEZ vyras amal na $3,5 młrd (abo na 96%)», — pryvodzić ličby daniecki ekśpiert. 

Barnukova tłumačyć:

«Hety rost sapraŭdy jość, heta statystyčny fakt. I pa časie heta sapraŭdy supadaje z uviadzieńniem sankcyj. Voś tolki nijakim čynam hety rost nie źviazany z uviadzieńniem sankcyj, zaŭvažym, što navat u artykule «SB» nie apisvajucca miechanizmy, jak sankcyi ŭpłyvajuć na rost ekspartu.

Fota rw.by

Hety rost — vynik mižnarodnaj kanjuktury. Suśvietnaja ekanomika adnaŭlajecca paśla kavidnaj pandemii i aktyŭna raście. Što viadzie i da rostu popytu, i da rostu koštaŭ, u tym liku, na kalijnyja ŭhnajeńni, mietały, naftapradukty. I tut treba razumieć, kali ekspart vyras na 30%, naprykład, heta nie značyć, što pradali na 30% bolš adzinak čahości — častkova vyraśli abjomy, ale častkova i košty.

Popyt raście va ŭsich krainach, na ŭsie tavary, nie tolki na biełaruskija tavary ŭ ZŠA, jak heta padajecca.

Čamu hety rost nijak nie moža być źviazany z sankcyjami? Jany prosta jašče nie pačali dziejničać. Usie surjoznyja sankcyi, jakich nie tak i šmat na samaj spravie, majuć adkładzieny efiekt.

Jeŭrapiejskija sankcyi nie dziejničajuć na kantrakty, jakija padpisvalisia da ŭviadzieńnia hetych sankcyj. Naprykład, pa naftapierapracoŭcy niekatoryja kantrakty buduć dziejničać jašče paŭhoda—hod»

A što ž nakont padziakaŭ Zachadu za sankcyi i pazityŭnaha efiektu ad ich?

«Ja nie vieru, što hety ekśpiert moh ździejśnić takuju dziciačuju pamyłku. Bo kali rečy adbyvajucca adnačasova, heta zusim nie značyć, što adna ź ich vyklikanaja inšaj. Hety ekśpiert prosta adkryta chłusić čytačam.

Bo sankcyi nie mohuć vieści da rostu ekspartu. Kali i buduć niehatyŭnyja nastupstvy ad sankcyj, to ŭ budučyni. Ale i tut jość pytańni, bo ŭviadzieńnie sankcyj maje niuansy, vyklučeńni, dy i čas, kab ahienty mahli padrychtavacca i prydumać niejkija vychady.

Pazityŭnych nastupstvaŭ ad sankcyj być dakładna nie moža. U artykule nie apisvajecca miechanizm hetych pazityŭnych nastupstvaŭ, bo jaho prosta nie isnuje», — kaža Kaciaryna Barnukova.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Upeŭnieny, jon i z kaniom kala arki pahavaryŭ». Rasijski žurnalist apisaŭ pryjezd Łukašenki na parad7

«Upeŭnieny, jon i z kaniom kala arki pahavaryŭ». Rasijski žurnalist apisaŭ pryjezd Łukašenki na parad

Usie naviny →
Usie naviny

Łukašenku pasadzili na Paradzie ŭ Maskvie z Pašynianam, a Si Czińpina z Pucinym36

Alaksandr i Kola Łukašenki prybyli na Parad Pieramohi na Krasnuju płošču ŭ Maskvie6

Ziankovič: Biezumoŭna, ja b nie pajechaŭ u Maskvu pad harantyi Volhi Karač21

Zatrymali brata Ihara Łosika5

Zahadka vadałaza, jakoha znajšli biez hałavy i ruk: špijonskaja historyja časoŭ Chałodnaj vajny

«Jašče i kredytny rejtynh paciarpić». Bankamat zabraŭ hrošy, ale na rachunak jany nie pastupili3

U finale futbolnaha jeŭrakubka zhulajuć kamandy, jakija zajmajuć 15-je i 16-ja miescy ŭ svaim čempijanacie

«Staŭleńnie jak da skaciny». Prarasijski błohier raskazaŭ pra 25 sutak ŭ IČU12

Džej Dzi Vens: Rasija na pieramovach pa Ukrainie prosić bolš za razumnaje. Jana nie atrymaje terytoryi, jakija navat nie zachapiła3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Upeŭnieny, jon i z kaniom kala arki pahavaryŭ». Rasijski žurnalist apisaŭ pryjezd Łukašenki na parad7

«Upeŭnieny, jon i z kaniom kala arki pahavaryŭ». Rasijski žurnalist apisaŭ pryjezd Łukašenki na parad

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić