Zdaroŭje

«Amikron» užo pieravažaje ŭ Minsku, a ŭ Biełarusi — tolki sprava času

«Pa dadzienych epidemijołahaŭ, za apošni tydzień siarod štamaŭ karanavirusa pa horadzie Minsku, jakija ciapier cyrkulujuć, bolš za 50 % — heta ŭžo «amikron». Pa rehijonach udzielnaja vaha «amikrona» krychu nižejšaja, ale heta sprava času. Tamu «amikron» u nas jość, i pakul nielha skazać, što jon adziny (taksama cyrkulujuć «delta» i hryp)», — pra heta siońnia raskazała pieršy namieśnik ministra achovy zdaroŭja Alena Kratkova na telekanale ANT.

Fota: angellodeco / depositphotos.com

Pavodle słoŭ spadaryni Kratkovaj, štam «amikron» maje niekatoryja adroźnieńni ad papiarednich varyjantaŭ, u pryvatnaści, ad «delty».

— Jon vałodaje mienšaj patahiennaściu, ale bolš vysokaj kantahijoznaściu, to-bok raspaŭsiudžvajecca chutčej, čym delta, — patłumačyła Kratkova. — Vialikaja kolkaść mutacyj, jakija adbylisia ŭ spajk-białku (heta białok-šyp, jakim jon čaplajecca za kletku, za receptar), dazvalaje jamu abychodzić imunnuju abaronu.

Pradstaŭnik Ministerstva taksama adznačyła: pa niekatorych dadzienych «amikron» źmianiŭ svaju mietodyku praniknieńnia ŭ kletki i tamu vielmi chutka pierasoŭvajecca pamiž imi.

Havoračy pra simptomy novaha štamu, Kratkova adznačyła, što «amikron» bolš kranaje bronchi, branchijoły, u adroźnieńnie ad «delta»-štama, jaki niehatyŭna ŭździejničaje na alviejoły.

— Adpaviedna, piać asnoŭnych simptomaŭ. Kašal — heta čaściej za ŭsio, u 80 % vypadkaŭ rehistrujecca. Pryčym kašal suchi, redki kašal. Akramia taho, mahčymy hałaŭny bol. Stamlalnaść, stomlenaść, nasmark, zakładzienaść nosu i prykmiety kanjunktyvitu. Heta najbolš raspaŭsiudžanyja simptomy, jakija charakternyja dla «amikrona»,

— źviarnuła ŭvahu pieršy namieśnik ministra.

Ad redakcyi: Cikava, adnak, što jakoj by kantahijoznaściu, to-bok zaražalnaściu nie vałodali roznyja štamy, u Biełarusi jany ŭsie vielmi dyscyplinavanyja. Što mienš kantahijoznaja «delta», što vielmi kantahijozny «amikron» ćviorda viedajuć svaju vierchniuju miažu — nie bolš za 2000 zaražeńniaŭ u dzień. Uščylnuju da jaje, byvaje, padychodziać, ale pierasiahać nichto pakul nie advažvajecca. Prynamsi, pavodle aficyjnaj statystyki Minzdaroŭja.

Čytajcie taksama: 

U vielmi padazronaj statystycy Minzdaroŭja kolkaść dzionnych vypadkaŭ kavidu znoŭ nabliziłasia da 2000

Łukašenka: Idealna, z majho punktu hledžańnia, kab usie pierachvareli na amikron

Kamientary

Ciapier čytajuć

Kola tak sutyknuŭsia z partnioram pa kamandzie, što bolš nie zmoh vyjści na lod27

Kola tak sutyknuŭsia z partnioram pa kamandzie, što bolš nie zmoh vyjści na lod

Usie naviny →
Usie naviny

Na Paleśsi tanna pradajuć siadzibu XIX stahodździa z čyrvonaj cehły. Možna pierarabić u žyły dom

U Chabaraŭskim krai adbyŭsia zamach na hienierała, jaki kamandavaŭ raźnioju ŭ Bučy11

Z asobnym uvachodam i zonaj barbiekiu. U «Minsk-Śviecie» jość takaja kvatera

Epocha adradžeńnia i apsajklinh — u Varšavie prajšoŭ modny pakaz novych kalekcyj biełaruskich dyzajnieraŭ4

Žycharka Homiela daviedałasia pra miljony muža tolki paśla razvodu i pajšła ŭ sud17

«Mianie schapili i «busifikavali»». Jak były biełaruski palitviazień apynuŭsia na vajnie va Ukrainie13

Karł III patroliŭ Trampa padčas uračystaj viačery ŭ Biełym domie4

Što raskazvajuć pra byłoha palitviaźnia Ramana Ramanava, jaki pamior u 43 hady1

Byłaja palitźniavolenaja: Hubazikaviec spytaŭ u mianie: «A čamu Akademija kiravańnia takaja miaciežnaja?»5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Kola tak sutyknuŭsia z partnioram pa kamandzie, što bolš nie zmoh vyjści na lod27

Kola tak sutyknuŭsia z partnioram pa kamandzie, što bolš nie zmoh vyjści na lod

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić