Ułada

Zialenski: Rasija chacieła pieramovaŭ u Biełarusi, kab dadać Łukašenku subjektnaści. «Dy na zdaroŭje». Što jašče Zialenski skazaŭ pra Biełaruś u intervju rasijskim žurnalistam

Pryvodzim cytatu Uładzimira Zialenskaha z intervju eks-hałoŭredu «Doždia» Cichanu Dziadku, žurnalistu i piśmieńniku Michaiłu Zyharu, hałoŭnamu redaktaru «Mieduzy» Ivanu Kałpakovu i śpieckoru «Kommiersanta» Uładzimiru Sałaŭjovu.

Uładzimir Zialenski. Fota: UNIAN

«Rasiejski bok u pieršuju sustreču ŭ Biełarusi… Na jakuju ja pahadziŭsia, kab naša hrupa pajechała, tamu što ja daŭno kazaŭ, što [bakam] treba razmaŭlać — jašče da vajny. Ja nie suprać hetych razmoŭ, aby byŭ vynik…

Rasiejski bok adčuvaje pieramohu ŭ tym, što hetaja sustreča adbyłasia, što heta dadaje niejkuju subjektnaść Alaksandru Ryhoraviču Łukašenku… Dy na zdaroŭje. Kali my možam skončyć vajnu, a Alaksandr Ryhoravič budzie adčuvać ad hetaha, što jon znoŭ u domie haspadar — dy na zdaroŭje. Mnie, ščyra kažučy, usio roŭna. Heta ŭvohule vybar biełarusaŭ, a dakładna nie naš. Tamu ja pahadziŭsia, kali budzie pradmietnaja ŭ ich sustreča.

Sustreča atrymałasia. Pradmietnaj ja b jaje nie nazvaŭ. Naš bok skazaŭ, što fraz pra «demilitaryzacyju i denacyfikacyju» nie moža być, nas hetyja punkty naohuł nie cikaviać.

Što tyčycca [treciaha] punkta abarony ruskaj movy… Nie viedaju, ci danieśli jany ŭsie maje arhumienty… Kožny nastupny dzień vajny stavić pad pytańnie naohuł razumieńnie, što takoje ruskaja mova. Heta značyć ludzi hetaha nie buduć chacieć. Ludzi nie buduć chacieć čytać, hladzieć kino, razmaŭlać. Nu, ja vam prosta kažu, jak heta… Što heta vyklikaje, razumiejecie? Navat toje, što moža kamuści vielmi padabałasia — ale kali jaho vielmi šmat, to jano nazad vychodzić. Jašče i praz kroŭ heta nam pieradali — luboŭ da ruskaj movy.

Voś. Tamu heta vielmi surjozny momant. Značyć, heta što tyčycca ruskaj movy. Majo mierkavańnie było nastupnaje: ja chacieŭ zrezać naohuł hetuju pastajannuju arhumientacyju z nahody taho, što — jak, što, jakuju movu… U nas usie havorać, jak chočuć, na luboj movie. U nas bolš za 100 nacyjanalnaściaŭ žyvie ŭ krainie. Tamu my skazali, što tolki lustranaja pavaha. Damova ab lustranoj pavazie da historyi, moŭ, kulturnych kaštoŭnaściaŭ z usimi susiedziami. Heta ja prymaju».

Čytajcie taksama:

Hałoŭnaje ź vialikaha intervju Zialenskaha čatyrom rasijskim žurnalistam, jakoje ŭžo zabaroniena ŭ Rasii

Kamientary

Ciapier čytajuć

Viktar Łukašenka zaśviaciŭ na pasiadžeńni NAK svoj hadzińnik — ciažki luks28

Viktar Łukašenka zaśviaciŭ na pasiadžeńni NAK svoj hadzińnik — ciažki luks

Usie naviny →
Usie naviny

Źjaviŭsia novy rejtynh najbolš bulbianych krain śvietu7

«Ja ciabie mohnu». Što za trend, jaki padchapili navat kursanty ŭ Homieli?11

Pad Minskam jość sad, u jakim jabłykaŭ moža nabrać kožny

Iran pierad udaram pa amierykanskaj bazie ŭ Iardanii atrymaŭ spadarožnikavyja zdymki z Kitaja

Saudaŭskaja Aravija prypyniła pracu naftapravoda «Uschod — Zachad» paśla ataki dronaŭ z terytoryi Iraka. Pa im idzie 5% suśvietnaj nafty

Rasijski pradziusar Maks Fadziejeŭ vypuściŭ pieśniu pra Biełaruś — i praśpiavaŭ jaje z dačkoj biznesmiena, źviazanaha ź siamjoj Šejmana16

Pa padazreńni ŭ zabojstvie ciažarnaj minčanki zatrymali chakiejnaha sudździu Alaksieja Haŭrylonka18

Raźvitańnie z vuhalem adkładajecca. Brudnaje paliva znoŭ u modzie dziakujučy Trampu, Pucinu i hłabalnamu paciapleńniu3

Pa centry Minska skačuć rycary, a ratavalniki biehajuć praz dym. Jak u stalicy śviatkujuć Dzień horada ŠMAT FOTA9

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Viktar Łukašenka zaśviaciŭ na pasiadžeńni NAK svoj hadzińnik — ciažki luks28

Viktar Łukašenka zaśviaciŭ na pasiadžeńni NAK svoj hadzińnik — ciažki luks

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić