Ułada

Zialenski: Rasija chacieła pieramovaŭ u Biełarusi, kab dadać Łukašenku subjektnaści. «Dy na zdaroŭje». Što jašče Zialenski skazaŭ pra Biełaruś u intervju rasijskim žurnalistam

Pryvodzim cytatu Uładzimira Zialenskaha z intervju eks-hałoŭredu «Doždia» Cichanu Dziadku, žurnalistu i piśmieńniku Michaiłu Zyharu, hałoŭnamu redaktaru «Mieduzy» Ivanu Kałpakovu i śpieckoru «Kommiersanta» Uładzimiru Sałaŭjovu.

Uładzimir Zialenski. Fota: UNIAN

«Rasiejski bok u pieršuju sustreču ŭ Biełarusi… Na jakuju ja pahadziŭsia, kab naša hrupa pajechała, tamu što ja daŭno kazaŭ, što [bakam] treba razmaŭlać — jašče da vajny. Ja nie suprać hetych razmoŭ, aby byŭ vynik…

Rasiejski bok adčuvaje pieramohu ŭ tym, što hetaja sustreča adbyłasia, što heta dadaje niejkuju subjektnaść Alaksandru Ryhoraviču Łukašenku… Dy na zdaroŭje. Kali my možam skončyć vajnu, a Alaksandr Ryhoravič budzie adčuvać ad hetaha, što jon znoŭ u domie haspadar — dy na zdaroŭje. Mnie, ščyra kažučy, usio roŭna. Heta ŭvohule vybar biełarusaŭ, a dakładna nie naš. Tamu ja pahadziŭsia, kali budzie pradmietnaja ŭ ich sustreča.

Sustreča atrymałasia. Pradmietnaj ja b jaje nie nazvaŭ. Naš bok skazaŭ, što fraz pra «demilitaryzacyju i denacyfikacyju» nie moža być, nas hetyja punkty naohuł nie cikaviać.

Što tyčycca [treciaha] punkta abarony ruskaj movy… Nie viedaju, ci danieśli jany ŭsie maje arhumienty… Kožny nastupny dzień vajny stavić pad pytańnie naohuł razumieńnie, što takoje ruskaja mova. Heta značyć ludzi hetaha nie buduć chacieć. Ludzi nie buduć chacieć čytać, hladzieć kino, razmaŭlać. Nu, ja vam prosta kažu, jak heta… Što heta vyklikaje, razumiejecie? Navat toje, što moža kamuści vielmi padabałasia — ale kali jaho vielmi šmat, to jano nazad vychodzić. Jašče i praz kroŭ heta nam pieradali — luboŭ da ruskaj movy.

Voś. Tamu heta vielmi surjozny momant. Značyć, heta što tyčycca ruskaj movy. Majo mierkavańnie było nastupnaje: ja chacieŭ zrezać naohuł hetuju pastajannuju arhumientacyju z nahody taho, što — jak, što, jakuju movu… U nas usie havorać, jak chočuć, na luboj movie. U nas bolš za 100 nacyjanalnaściaŭ žyvie ŭ krainie. Tamu my skazali, što tolki lustranaja pavaha. Damova ab lustranoj pavazie da historyi, moŭ, kulturnych kaštoŭnaściaŭ z usimi susiedziami. Heta ja prymaju».

Čytajcie taksama:

Hałoŭnaje ź vialikaha intervju Zialenskaha čatyrom rasijskim žurnalistam, jakoje ŭžo zabaroniena ŭ Rasii

Kamientary

Ciapier čytajuć

Usie biełaruskija banki pačnuć sačyć za miescaznachodžańniem klijentaŭ? Alfa-bank užo papiaredziŭ, admovicca niemahčyma16

Usie biełaruskija banki pačnuć sačyć za miescaznachodžańniem klijentaŭ? Alfa-bank užo papiaredziŭ, admovicca niemahčyma

Usie naviny →
Usie naviny

Mikoła Dziadok vypuściŭ knihu pra hrodzienskuju turmu

Ukrainskija drony atakavali Jarasłaŭl. U Maskvie zakryvali aeraporty2

Pravaabaroncy paviedamili pra bolš čym 10 pieratrusaŭ u Biełarusi, što prajšli ŭčora1

«Ja była tolki abałonkaj čałavieka». Kajli Minoŭh raskazała, jak u jaje druhi raz dyjahnastavali rak i jak jana nie chacieła pra heta raskazvać

Homielskaha taksista asudzili da kałonii pa troch palityčnych artykułach2

U Baranavičach vidavočcy vyratavali traich maleńkich dziaciej padčas pažaru ŭ kvatery1

Na Kamaroŭcy stali pradavać abrykosy, a jašče šmat kavunoŭ, kłubnic. I kudy biez maładoj bulby?4

Kala Safii ŭ Połacku pastavili pomnik lotčykam Ničyparčyku i Kukanienku. Ale navat nie samalot toj madeli, na jakoj jany zahinuli, a aerapłan stalinskaha času20

«Biełavija» adnaviła paloty ŭ Tunis

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Usie biełaruskija banki pačnuć sačyć za miescaznachodžańniem klijentaŭ? Alfa-bank užo papiaredziŭ, admovicca niemahčyma16

Usie biełaruskija banki pačnuć sačyć za miescaznachodžańniem klijentaŭ? Alfa-bank užo papiaredziŭ, admovicca niemahčyma

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić