Ježa

Samy niebiaśpiečny syr u śviecie, unutry jakoha źvivajucca žyvyja ličynki: voś dzie jaho znajści

Pryhožy italjanski vostraŭ Sardzinija znachodzicca pasiaredzinie Tyrenskaha mora. Mienavita ŭ hetych miaścinach pastuchi vyrablajuć syr kasu marcu, jaki ŭ 2009 hodzie Kniha rekordaŭ Hinesa pryznała samym niebiaśpiečnym u śviecie.

Fota: CNN

Asnova dla kasu marcu — salony syr piekaryna. U tyja raskoliny, jakija jość u hetym syry, svaje jajki adkładajuć syrnyja muchi Piophila casei. Ź ličynak vyłuplajucca aparyšy, jany prabivajucca praz syr i pieravarvajuć u pracesie białki, i ŭ vyniku piekaryna pieratvarajecca ŭ miakki kremavy syr, piša CNN.

I potym nadychodzić momant nie dla słabaniervnych: handlar syram zrazaje vierchniuju skarynku syra, jakuju amal nie kranajuć ličynki, i vyciahvaje łyžku kremavaha smakoćcia. U hety momant ličynki ŭnutry syra pačynajuć šalona źvivacca.

Niekatoryja miascovyja žychary sprabujuć źlić ličynki z syra, inšyja ž jaduć kasu marcu takim, jakim jon i stvorany — z usim.

Lohka zrazumieć, kali taki syr vyklikaje ŭ vas ahidu. Ale, kali vy zdolejecie jaje pieraadoleć, vas čakaje nasyčany i vielmi rezki smak, jaki vy budziecie adčuvać jašče na praciahu niekalkich hadzin paśla taho, jak pakaštavali kasu marcu.

Niekatoryja kažuć, što hety syr — afradyzijak. Inšyja ž ličać, što spažyvańnie takoj stravy moža być niebiaśpiečnym dla čałavieka, bo ličynki mohuć pieražyć praces pieravarvańnia, trapić žyvymi ŭ kišečnik i stvaryć u im mikrapierfaracyi, ale ž dahetul ni adzin taki vypadak nie byŭ źviazany z kasu marcu.

Žychary Sardzinii jaduć hety syr na praciahu niekalkich stahodździaŭ, ale ž zaraz jon zabaronieny da kamiercyjnaha prodažu. Kasu marcu ličać tradycyjnym praduktam Sardzinii, tamu jon abaronieny na miascovym uzroŭni. Ale ŭ Italii z 1962 hoda dziejničaje zakon, jaki zabaraniaje spažyvańnie ježy z parazitami, tamu kasu marcu ličycca pa-za zakonam. Tyja, chto jaho pradaje, mohuć atrymać štraf da 50 tysiač jeŭra, ale žycharoŭ Sardzinii zabarona ich lubimaha syra chutčej śmiašyć.

U dziesiaci inšych rehijonach Italii taksama jość svaje varyjanty syra ź ličynkami, ale tam heta chutčej marhinalnaja źjava, u toj čas jak kasu marcu — dakładna važnaja častka kultury Sardynii. Jašče staražytnyja historyki pisali pra toje, što na hetym vostravie jaduć čarviakoŭ, i zaraz tradycyja praciahvajecca.

«Našu Nivu» finansujuć jaje čytačy — padtrymać prosta

Čytajcie taksama:

Nie vykidajcie kostku ad avakada — voś 6 varyjantaŭ taho, jak jaje vykarystać u ježu ci dla kaśmietyki

Kamientary

Ciapier čytajuć

Brat biełaruskaj karalevy pryhažości trapiŭ u reanimacyju ŭ Azierbajdžanie6

Brat biełaruskaj karalevy pryhažości trapiŭ u reanimacyju ŭ Azierbajdžanie

Usie naviny →
Usie naviny

Cichanoŭskaja jedzie ŭ Ńju-Jork. Jana moža pierasiekčysia z pradstaŭnikami Łukašenki, ale hałoŭnuju intryhu pakul nie raskryvajuć51

«I zaharelisia ŭsie čyrvonyja lampački, jakija tolki jość». Pačobut raspavioŭ, jak jaho praviarali na miažy pry ŭjeździe ŭ Biełaruś27

Mužčyna zrabiŭ zvanok ź Biełarusi praź sietku litoŭskaha apieratara. Jak heta atrymałasia?3

26‑hadovaha hamielčuka asudzili na 5,5 hoda kałonii za «paklop i źniavahu Łukašenki»4

Były pasoł Rasii atrymaŭ učastak dla katedža ŭ Drazdach. Jon budzie susiedam Kačanavaj2

Na biełaruskija ekrany viarnułasia intelektualnaja hulnia «Brejn-rynh»6

Kolki zastavałasia siadzieć palitviaźniam, vyzvalenym 16 vieraśnia? Niekatorym ź ich — jašče pa vosiem hadoŭ

«Pa-pieršaje, nie Kola, a Mikałaj». Botaŭ vyvieli na abaronu Koli-lejtenanta34

U ZŠA ź mihracyjnaj turmy vyzvalili biełarusku, u jakoj byŭ rak ščytapadobnaj załozy

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Brat biełaruskaj karalevy pryhažości trapiŭ u reanimacyju ŭ Azierbajdžanie6

Brat biełaruskaj karalevy pryhažości trapiŭ u reanimacyju ŭ Azierbajdžanie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić