Ježa

Samy niebiaśpiečny syr u śviecie, unutry jakoha źvivajucca žyvyja ličynki: voś dzie jaho znajści

Pryhožy italjanski vostraŭ Sardzinija znachodzicca pasiaredzinie Tyrenskaha mora. Mienavita ŭ hetych miaścinach pastuchi vyrablajuć syr kasu marcu, jaki ŭ 2009 hodzie Kniha rekordaŭ Hinesa pryznała samym niebiaśpiečnym u śviecie.

Fota: CNN

Asnova dla kasu marcu — salony syr piekaryna. U tyja raskoliny, jakija jość u hetym syry, svaje jajki adkładajuć syrnyja muchi Piophila casei. Ź ličynak vyłuplajucca aparyšy, jany prabivajucca praz syr i pieravarvajuć u pracesie białki, i ŭ vyniku piekaryna pieratvarajecca ŭ miakki kremavy syr, piša CNN.

I potym nadychodzić momant nie dla słabaniervnych: handlar syram zrazaje vierchniuju skarynku syra, jakuju amal nie kranajuć ličynki, i vyciahvaje łyžku kremavaha smakoćcia. U hety momant ličynki ŭnutry syra pačynajuć šalona źvivacca.

Niekatoryja miascovyja žychary sprabujuć źlić ličynki z syra, inšyja ž jaduć kasu marcu takim, jakim jon i stvorany — z usim.

Lohka zrazumieć, kali taki syr vyklikaje ŭ vas ahidu. Ale, kali vy zdolejecie jaje pieraadoleć, vas čakaje nasyčany i vielmi rezki smak, jaki vy budziecie adčuvać jašče na praciahu niekalkich hadzin paśla taho, jak pakaštavali kasu marcu.

Niekatoryja kažuć, što hety syr — afradyzijak. Inšyja ž ličać, što spažyvańnie takoj stravy moža być niebiaśpiečnym dla čałavieka, bo ličynki mohuć pieražyć praces pieravarvańnia, trapić žyvymi ŭ kišečnik i stvaryć u im mikrapierfaracyi, ale ž dahetul ni adzin taki vypadak nie byŭ źviazany z kasu marcu.

Žychary Sardzinii jaduć hety syr na praciahu niekalkich stahodździaŭ, ale ž zaraz jon zabaronieny da kamiercyjnaha prodažu. Kasu marcu ličać tradycyjnym praduktam Sardzinii, tamu jon abaronieny na miascovym uzroŭni. Ale ŭ Italii z 1962 hoda dziejničaje zakon, jaki zabaraniaje spažyvańnie ježy z parazitami, tamu kasu marcu ličycca pa-za zakonam. Tyja, chto jaho pradaje, mohuć atrymać štraf da 50 tysiač jeŭra, ale žycharoŭ Sardzinii zabarona ich lubimaha syra chutčej śmiašyć.

U dziesiaci inšych rehijonach Italii taksama jość svaje varyjanty syra ź ličynkami, ale tam heta chutčej marhinalnaja źjava, u toj čas jak kasu marcu — dakładna važnaja častka kultury Sardynii. Jašče staražytnyja historyki pisali pra toje, što na hetym vostravie jaduć čarviakoŭ, i zaraz tradycyja praciahvajecca.

«Našu Nivu» finansujuć jaje čytačy — padtrymać prosta

Čytajcie taksama:

Nie vykidajcie kostku ad avakada — voś 6 varyjantaŭ taho, jak jaje vykarystać u ježu ci dla kaśmietyki

Kamientary

Tramp uziaŭ dva tydni, kab vyznačycca adnosna Irana15

Tramp uziaŭ dva tydni, kab vyznačycca adnosna Irana

Usie naviny →
Usie naviny

U Biełarusi prapanujuć zabaranić pierachodzić čyhunačnyja rejki ŭ navušnikach1

Studenta z Kot dJIvuara publična sudzili va ŭniviersitecie ŭ Hrodnie, jaho vyšluć z krainy2

Duraŭ raskazaŭ, što dumaje pra Maska, Cukierbierha i Altmana2

Šmatdzietnuju maci, jakaja pracavała ŭ banku i viała błoh, pasadzili ŭ kałoniju i nazvali terarystkaj6

Pucin nazvaŭ rasijskuju ataku na dzieviacipaviarchovik u Kijevie, padčas jakoj zahinuli 23 čałavieki, udaram pa vajennym zavodzie1

U Arhiencinie vykryli raźviedhrupu z Rasii1

Kanapackaja pryznałasia, što heta jana arhanizavała vizit Kiełaha ŭ Biełaruś23

Biełarusy, jakija chočuć ukrainski pašpart, ale nie mohuć admovicca ad hramadzianstva Biełarusi aficyjna, zmohuć zrabić heta dekłaratyŭna2

Aleksijevič: Cichanoŭskaja simpatyčnaja, šmat zrabiła, Łatuška i Viačorka razumnyja. Ale niama adčuvańnia tryvałaści apazicyi38

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Tramp uziaŭ dva tydni, kab vyznačycca adnosna Irana15

Tramp uziaŭ dva tydni, kab vyznačycca adnosna Irana

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić