Sport

Łučnica Karyna Kazłoŭskaja syšła sa zbornaj i źjechała ź Biełarusi. Jana padpisantka lista spartsmienaŭ za svabodnyja vybary

Nieadnarazovaja čempijonka krainy pa stralbie z łuka 21-hadovaja Karyna Kazłoŭskaja, jakaja zaniała razam z kamandaj 4-je miesca na Alimpijadzie ŭ Tokia, u svaim Instagram abviaściła ab sychodzie z nacyjanalnaj kamandy Biełarusi, paviedamlaje Tribuna.com.

Spartsmienka napisała:

«Maja spartyŭnaja karjera pačałasia ŭ 2013 hodzie. Ja nie ciešyła siabie ambicyjami, što sport stanie maim žyćciom. Nie dumała, što stanu častkaj nacyjanalnaj zbornaj i što zmahu pajechać na Alimpijskija hulni, vyjhravać miedali na mižnarodnych spabornictvach. Dla mianie tady heta było čymści dalokim, čymści nierealnym.

Spartyŭny vynik raźvivaŭsia pastupova, miesiac za miesiacam, hod za hodam. U 16 ja vykanała majstra sportu i stała razumieć, što stralba z łuka dla mianie niešta bolšaje, čym prosta chobi ci siekcyja. Paśla, u 18 hadoŭ ja stała členam nacyjanalnaj zbornaj. Tady ja zrazumieła, što maja meta — heta sport i ŭsim sercam ja budu imkniecca da svaich lepšych vynikaŭ.

Ja zavajavała mnostva miedaloŭ, była ŭ 30-cy lepšych u suśvietnym rejtynhu, stała rekardsmienkaj krainy bolš za 5 razoŭ, stała finalistkaj na Alimpijskich hulniach u Tokio. Ale dla Biełarusi heta značyć absalutnaje ničoha.

Mnie 21. I na siońniašni dzień biełaruskaja spartyŭnaja karjera dla mianie skončanaja. Pačynajučy z 2020 hoda ja znachodziłasia ŭ pastajannym stresie. Z-za Alimpijskich hulniaŭ, pandemii, vybaraŭ, i paśla palityčnych represij, jakija praciahvajucca ŭ krainie da hetaha času, i vajny va Ukrainie.

Dziela sportu ja maŭčała, ciarpieła prynižeńnie, pahrozy, zapałochvańni. Pazbaŭlałasia ŭsio bolšaj kolkaści pravoŭ, abrastała praviłami i kantrolem, hublajučy ŭvieś davier da navakolnych mianie ludziej, a jany da mianie.

Usio dajšło da kropki nieviartańnia i mnoju było pryniata rašeńnie źjechać z krainy. Tamu pišu pra toje, što siońnia ja aficyjna zvolnienaja z nacyjanalnaj kamandy Biełarusi.

Možna nazvać heta pačatkam novaha etapu ŭ maim spartyŭnym žyćci i dobraj navinoj. Ja volnaja i ŭ biaśpiecy.

Apošnija radki maim siabram ź Biełarusi: prašu prabačeńnia, što nie zmahła z vami raźvitacca naležnym čynam. Spadziajusia, što kali-niebudź zmahu ŭbačycca z kožnym i nie adzin raz. Ja vas vielmi lublu», — napisała Kazłoŭskaja.

Nahadajem, što Kazłoŭskaja źjaŭlajecca padpisantkaj lista spartsmienaŭ za sumlennyja vybary.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Patraciła 300 rubloŭ — a jašče tolki siaredzina červienia!» Biełarusy abmiarkoŭvajuć vydatki na pakos travy i dzielacca łajfchakami3

«Patraciła 300 rubloŭ — a jašče tolki siaredzina červienia!» Biełarusy abmiarkoŭvajuć vydatki na pakos travy i dzielacca łajfchakami

Usie naviny →
Usie naviny

«Tufli — 400 rubloŭ». Vypuskniki dzielacca, u kolki abyšlisia ich vobrazy12

Biełarusaŭ z ženieŭskimi pašpartami nie puścili ŭ Varšavie na samalot u Małdovu7

Šviedskaje telebačańnie atrymała zdymki, jakija pakazvajuć raźvićcio jadziernaj bazy ŭ Asipovičach i ŭ Kalininhradzie5

Jak PVT pačuvajecca ŭ 2025 hodzie: ajcišnikaŭ i hrošaj bolš, ale da adnaŭleńnia jašče daloka

Pjany vaśmikłaśnik u Homieli ŭ handlovym centry biŭ nahami supracoŭnikaŭ milicyi12

Aŭtamabil pad Minskam sutyknuŭsia adrazu z tryma łasiami1

Ad zaŭtra znoŭ pačnie chaładać2

Kala Śbier banka ŭ Minsku adkryvajuć pomnik kačcy

Na kanfierencyi Reshape 2025 aburylisia «tysiačami kanfierencyj», abvinavacili Cichanoŭskuju ŭ dyktatury i acanili vyniki 5 hadoŭ u emihracyi28

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Patraciła 300 rubloŭ — a jašče tolki siaredzina červienia!» Biełarusy abmiarkoŭvajuć vydatki na pakos travy i dzielacca łajfchakami3

«Patraciła 300 rubloŭ — a jašče tolki siaredzina červienia!» Biełarusy abmiarkoŭvajuć vydatki na pakos travy i dzielacca łajfchakami

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić