Hramadstva11

Urał Łatypaŭ zaniaŭsia maskoŭskaj nieruchomaściu

Były kiraŭnik administracyi Łukašenki paśla prykładna hodu pracy ŭ biełaruskaj dačynnaj kampanii «Łukojła» znajšoŭ novuju pracu ŭ rasijskaj stalicy.

Były kiraŭnik administracyi Łukašenki paśla prykładna hodu pracy ŭ biełaruskaj dačynnaj kampanii «Łukojła» znajšoŭ novuju pracu ŭ rasijskaj stalicy.

Ciapier Urał Łatypaŭ uznačalvaje kampaniju «Diriekt Mieniedžmient»,

što kiruje najbujniejšym u Jeŭropie handlovym kompleksam «Horbuškin dvor» i inšymi bujnymi abjektami nieruchomaści ŭ rasijskaj stalicy.

«Horbuškin dvor», nahadajem, naležyć vychadcu ź Minska Alaksandru Milaŭskamu.

Były ŭłaśnik viadomaha maskoŭskaha telezavoda «Rubin», niekali hałoŭnaha kankurenta «Haryzonta», u 2003 hodzie pradaŭ svoj televizijny biznes karejskaj kampanii «Rolsen» i zaniaŭsia vyklučna deviełapierskimi prajektami. U aktyvie kantralavanaha im praz žonku Žannu Milaŭskuju (sam Milaŭski z 2005 hoda źjaŭlajecca deputatam Maskoŭskaj haradskoj Dumy ad «Adzinaj Rasii», dzie kuryruje, darečy, pytańni horadabudaŭnictva) AAT «MTZ «Rubin» znachodzicca viadomy handlovy kompleks «Horbuškin dvor», ofisnyja centry i niekalki pierśpiektyŭnych placovak pad zabudovu.

U ich liku, naprykład, hatelny kompleks (płošča 137 tys. kv. m.) i handlova‑zabaŭlalny centr «Filion» (62 tys. kv. M.). Źjaŭleńnie 58‑hadovaha Urała Łatypava, jaki doŭhi čas źjaŭlaŭsia klučavoj fihuraj u atačeńni Alaksandra Łukašenki (u 2001‑2004 hadach jon uznačalvaŭ jaho administracyju), na AAT «MTZ «Rubin» zusim nie vypadkovaje. Uładalniki «Rubina» Milaŭskija daŭno robiać staŭku na vysokapastaŭlenyja biełaruskija kadry.

U 1990‑ia hienieralnym dyrektaram zavoda «Rubin» byŭ Anatol Łaškievič, były pieršy sakratar Partyi kamunistaŭ Biełarusi, jaki emihravaŭ ź Biełarusi z‑za palityčnych roznahałośsiaŭ z Łukašenkam.

U pačatku 2000‑ch prytułak na «Rubinie» znajšoŭ były premjer‑ministr Biełarusi Uładzimir Jarmošyn, jaki byŭ vymušany źjechać ź Biełarusi paśla zakryćcia miascovaha pradstaŭnictva STAA «Mabilnyja TeleSistemy».

Za architekturu ŭ ramkach chołdynhu adkazvaŭ były hałoŭny architektar Minska Alaksandr Čadovič.

Narešcie, zaraz členam savieta dyrektaraŭ «Diriekt Mieniendžmienta» i AAT «MTZ «Rubin» źjaŭlajecca Upiendra Machata — hienieralny konsuł Niepała ŭ Biełarusi. Siamja Machata — dastatkova ŭpłyvovyja biznesmeny ŭ Biełarusi: Birendra Machata źjaŭlajecca ŭłaśnikam 60% akcyj i členam savieta dyrektaraŭ AAT «Amkador», Surendry Machata naležyć miedycynski centr «Kravira». Akramia taho, bratam Machata naležaŭ da niadaŭnich časoŭ bujny pakiet ŭ ZAT «Miežtorhbank», vykupleny «Alfa‑bankam».

Kamientary1

Rabotnikam Centra alimpijskaj padrychtoŭki pa frystajle zabaranili iści na pachavańnie Mikałaja Kazieki15

Rabotnikam Centra alimpijskaj padrychtoŭki pa frystajle zabaranili iści na pachavańnie Mikałaja Kazieki

Usie naviny →
Usie naviny

U Kyrhyzstanie na vyšyni 4500 mietraŭ znajšli rečy źnikłych biełaruskich alpinistaŭ

Nastupnaje «Jeŭrabačańnie» projdzie ŭ bałharskim Burhasie

Rasijskaja piensijanierka pierakanała studenta, što na im śmiarotnyja suroki, i zabrała hrošy. A paśla čatyry hady chavałasia ŭ Biełarusi1

Drony atakavali Maskvu i Leninhradskuju vobłaść2

Statkievič: Čamu ŭ ich 80, a ŭ nas 205

Pamior kupałaviec Mikałaj Kučyc2

Milicejskaha načalnika ź Lachavičaŭ pakarali za toje, što adkazaŭ Słučaku pa-rusku6

U Viciebsku žančyna paviesiła ŭ padjeździe niepatrebnuju karcinu i nie viedała, što jana šedeŭr4

Minskaje «Dynama» i «MŁ Viciebsk» vylecieli ź jeŭrakubkaŭ

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Rabotnikam Centra alimpijskaj padrychtoŭki pa frystajle zabaranili iści na pachavańnie Mikałaja Kazieki15

Rabotnikam Centra alimpijskaj padrychtoŭki pa frystajle zabaranili iści na pachavańnie Mikałaja Kazieki

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić