Kino11

«Piać dzion paśla katastrofy» — sieryjał pra toje, jak dziaržava nie vyratavała padčas kataklizmu

17 hadoŭ tamu adbyŭsia ŭrahan «Katryna» — samy razburalny ŭ historyi ZŠA, padčas jakoha zahinuła amal dźvie tysiačy čałaviek. U centry jaho byŭ horad Ńju-Arlean, dzie ŭsie ekstranyja słužby (u tym liku i miedyki) pracavali na miažy svaich mahčymaściej. Novy sieryjał «Piać dzion paśla katastrofy» (Five Days at Memorial) ad siervisa Apple TV+ pakaža vam tuju historyju znutry.

Fota: Apple TV+

Pieršyja piać epizodaŭ sieryjała pryśviečanyja kožnamu ź piaci dzion taho pieryjadu. Dadatkovyja try raskazvajuć pra nastupstvy ŭrahanu i asnoŭnych dziejnych asob taho času: ad daktaroŭ, jakija byli vymušanyja pakinuć svaich pacyjentaŭ i časam navat usypić ich, da tych, chto rasśleduje tyja padziei i šukaje vinavatych, piša CNN.

Dziejańnie sieryjała, zasnavanaha na knizie łaŭreatki Pulitceraŭskaj premii Šery Fink, adbyvajecca ŭ adnym ź ńjuarleanskich špitalej. My bačym ludziej, jakija zastajucca sam-nasam sa stychijaj, i z časam ružovyja prahnozy na toje, što vyprabavańnie katastrofaj budzie lohka projdzienaje, źmianiajucca na adčuvańnie bieznadziejnaści, jakoje praz ekran adčujecie i vy.

Spačatku miedykam kažuć, što jany prabuduć u špitali tolki niekalki dzion, a potym usich evakuirujuć, ale čas idzie i dobrych varyjantaŭ vyratavańnia niama. Samych ciažkich pacyjentaŭ prosta tak nie vynieści z balnicy, ale čynoŭniki admovilisia pakidać u špitali choć kaho-niebudź. Jak zvyknucca z dumkaj pra toje, što niechta z pacyjentaŭ budzie vymušany pakutavać ci pamirać u adzinocie?

Stvaralniki sieryjała šyroka vykarystoŭvajuć realnyja kadry taho času i jarka pieradajuć klučavyja momanty — naprykład, toj, kali z dapamohaj kalarovych paviazak miedyki vyznačajuć, chto z pacyjentaŭ budzie žyć, a chto — pamirać. Zvyčajnyja ludzi časam pavodziać siabie ŭ kryzisnyja časy tak, jak niemahčyma było ŭjavić.

Hety sieryjał — nie prosta film-katastrofa, a jašče i mahčymaść pašukać adkazy na ciažkija pytańni pra toje, jak by vy dziejničali i jak daloka pajšli b u takich abstavinach. Jak vyraziŭsia adzin ź miedykaŭ u hutarcy sa śledčym: usiaho piać dzion, i ŭsio razvaliłasia.

Rejtynhi na vialikich suśvietnych resursach:

IMDB — 8,1/10

Rotten Tomatoes — 90%

Što pahladzieć. «Usio paŭsiul i adrazu» — talenavitaja i viasiołaja fantastyka

«Žančyna pry hrošach» — lohkaja, jarkaja i kranalnaja kamiedyja pra padmanutuju žonku miljardera

Što pahladzieć. «Čornaja ptuška» — zachaplalnaja złaviesnaja drama

Kamientary1

  • chch
    11.09.2022
    u nas tut svajo takoje zaraz u realnym časie. choć i nie pryrodny urahan, a rukatvorny. i raściahnuty pa časie - nie 5, a šmat dzion

Ciapier čytajuć

20‑hadovuju dziaŭčynu z ahraharadka Makrany na miažy z Ukrainaj asudzili za Hajuna5

20‑hadovuju dziaŭčynu z ahraharadka Makrany na miažy z Ukrainaj asudzili za Hajuna

Usie naviny →
Usie naviny

U Rasii ŭ turmie pamior biełaruski złačynca, jakomu ŭ svoj čas prysudzili rasstreł

Ź Minska na plaž — usiaho za 7 chvilin. Jak minčuki latali na Minskaje mora samalotami2

Pałova Biełarusi zarablaje mienš za 1990 rubloŭ, pałova — bolš za 1990 rubloŭ6

24‑hadovaha miedyka z Asipovič asudzili za palityku3

Fiestyval Tutaka pačaŭsia na polska-biełaruskim pamiežžy7

«Sapraŭdny cud losu»: nievierahodnaja historyja pieršaj sustrečy Lijaniela Miesi i Łamina Jamala5

«Mastak rasijskaha pachodžańnia z maleńkaj vioski Viciebsk». U Rejmskim sabory pra Marka Šahała pišuć nisianiecicu34

Apieratara telesuflora abvinavacili ŭ vyjhryšy kala 100 tysiač dalaraŭ na staŭkach na źmiest pramoŭ Trampa

Čamu futbalisty ŭsio čaściej vychodziać na pole ŭ «spartyŭnych biusthaltarach»?6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

20‑hadovuju dziaŭčynu z ahraharadka Makrany na miažy z Ukrainaj asudzili za Hajuna5

20‑hadovuju dziaŭčynu z ahraharadka Makrany na miažy z Ukrainaj asudzili za Hajuna

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić