Mierkavańni

Što daść Biełarusi «Uschodniaje partniorstva»?

«Uschodniaje partniorstva» — heta inicyjatyva Jeŭrapiejskaha sajuza, jakaja była zasnavanaja ŭ mai 2008 hodu Polščaj i Šviecyjaj. Prahrama raźličanaje na zbližeńnie šaści postsavieckich krain (Biełaruś, Ukraina, Małdova, Hruzija, Armienija, Azierbajdžan) ź Jeŭrasajuzam. Bolš intensiŭnaje raźvićcio «Uschodniaje partniorstva» atrymała paśla vajskovaha kanfliktu na Paŭnočnym Kaŭkazie ŭ žniŭni letaś.

Doŭhi čas było nie zrazumieła, ci prymuć va «Uschodniaje partniorstva» Biełaruś. U jeŭrapiejcaŭ byli pretenzii adnosna stanovišča z demakratyjaj i pravami čałavieka ŭ našaj krainie. Tym nie mienš, va ŭstanoŭčym samicie «UP» u Prazie Biełaruś reprezientavaŭ vice-premjer Uładzimir Siamaška. Biełaruś stała paŭnapraŭnaj udzielnicaj UP.

Što «Uschodniaje partniorstva» moža dać našaj krainie? Prahrama ŭklučaje ŭ siabie handlovyja damovy, prahramy pa palapšeńni administracyjnych funkcyjaŭ krainaŭ, prahramy dla palapšeńnia administratyŭnaj zdolnaści krainaŭ-partniorak, pahadnieńni pa pieramiaščeńni nasielnictva i jaho biaśpiecy, vyvučeńnie mahčymaściaŭ adkryćcia rynkaŭ dla svabodnaha pierasoŭvańnia rabočych, pavieličeńnie enierhietyčnaj biaśpieki. Pašyreńnie supracoŭnictva ŭ śfiery achovy navakolnaha asiarodździa. Raźvićcio małoha i siaredniaha biźniesu.

U mnohim supracoŭnictva budzie zaležyć ad dvuchbakovych pahadnieńniaŭ pamiž Biełaruśsiu i krainami Jeŭrasajuzu. ES taksama čakaje, što dziakujučy «Uschodniamu partniorstvu» ŭzraście kolkaść kantaktaŭ pamiž čynoŭnikami, śpiecyjalistami, pradstaŭnikami hramadskaj supolnaści, što paspryjaje bolšaj «sacyjalizacyi» ŭ jeŭrapiejskich instytutach značnaha koła biełaruskaha hramadstva.

Dla krain-udzielnic «Uschodniaha partniorstva» adkryvajecca vydatnaja pierśpiektyva budučaha siabroŭstva ŭ Jeŭrasajuzie.
Kažučy inšymi słovami, ŭdzieł u prahramie praduhledžvaje tuju ž stupień dačynieńniaŭ ź ES, jakimi ciešacca Narviehija, Lichtenštejn. Jany majuć tyja ž pravy, jak i krainy-siabry Jeŭrasajuzu, aproč supracoŭnictva ŭ ahrarnaj śfiery i prava hołasu.

Razam z tym, zaachvočvańnie pravoŭ čałavieka i viaršenstva zakona składajuć jadro palityki «Uschodniaha partniorstva», tak adznačana ŭ vynikovaj dekłaracyi majskaha samitu.

Finansavańnie «Ŭschodniaha partniorstva» na pieryjad 2009—2013 hady składzie 600 miljonaŭ jeŭra. Z hetych hrošaj Biełaruś atrymaje prykładna ŭostuju častku.

Ci buduć vykarystanyja hetyja mahčymaści, zaležyć najpierš ad Biełarusi i jaje žadańnia.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Płanavali viasielle, ale nie viarnulisia z adpačynku. U avaryi ŭ Hruzii zahinuli 21‑hadovy Hleb i 20‑hadovaja Nastaśsia z Bresta8

Płanavali viasielle, ale nie viarnulisia z adpačynku. U avaryi ŭ Hruzii zahinuli 21‑hadovy Hleb i 20‑hadovaja Nastaśsia z Bresta

Usie naviny →
Usie naviny

Arhanizatary biełaruskaha TEDx u Varšavie dahetul nie atrymali hrošy za pradadzienyja kvitki — kampanija biełarusa zatrymlivaje ich užo 4 miesiacy3

Zatrymali rasijskuju eskortnicu za zabojstva kapitana-pierabiežčyka ŭ Sievastopali15

Vypusknik pinskaj škoły padaryŭ joj sučasnuju spartyŭnuju placoŭku5

Eks-ministra kultury Markieviča zvolnili z chlebnaha miesca. Tudy ŭskočyŭ inšy źbity lotčyk6

Aŭtobus z polskimi turystami raźbiŭsia ŭ Vienhryi. Zahinuli 12 čałaviek2

Bolš za sotniu mihrantaŭ byli aryštavanyja pry sprobach prarvacca ŭ ispanskuju Sieutu1

U minskim parku kot palavaŭ na niečakanuju zdabyču3

U abłasnoj balnicy ŭpieršyniu pačali rabić pierasadku vałasoŭ. Kolki kaštuje?7

U Bielhii ŭ ścianie doma znajšli skarb z załatych źlitkaŭ i maniet na 9 miljonaŭ jeŭra

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Płanavali viasielle, ale nie viarnulisia z adpačynku. U avaryi ŭ Hruzii zahinuli 21‑hadovy Hleb i 20‑hadovaja Nastaśsia z Bresta8

Płanavali viasielle, ale nie viarnulisia z adpačynku. U avaryi ŭ Hruzii zahinuli 21‑hadovy Hleb i 20‑hadovaja Nastaśsia z Bresta

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić