Try stravy i bolš paŭfabrykataŭ. Jak źmienicca charčavańnie ŭ škołach Minska
Charčavańnie budzie arhanizavanaje pa troch błokach, sfarmavanych nie zhodna z uzrostam, a pavodle paralelaŭ.

Z novaha navučalnaha hoda va ŭstanovach siaredniaj adukacyi źmianiajucca padychody da arhanizacyi charčavańnia školnikaŭ. Pra heta raskazała staršynia kamiteta adukacyi Minharvykankama Maryna Iljina, pišuć Minsk-naviny.
Raniej sistema školnaha charčavańnia była aryjentavanaja na dźvie ŭzrostavyja hrupy: ad 6 da 10 hadoŭ i ad 11 da 18 hadoŭ. Ciapier, pavodle słoŭ Maryny Iljinaj, padychod staŭ bolš dyfierencyravanym. Charčavańnie budzie arhanizavana pa troch błokach, sfarmavanych nie zhodna z uzrostam, a pavodle paralelaŭ: pieršyja—piatyja, šostyja—vośmyja i dziaviatyja—adzinaccatyja kłasy.
Akramia taho, ukaraniajecca ŭnifikavany padychod na ŭzroŭni ŭsioj krainy. Pry adnarazovym charčavańni vučni pieršaj źmieny buduć atrymlivać druhi śniadanak, a druhoj źmieny — padviačorak, u skład jakoha ŭvojdzie peŭny nabor straŭ: sałata, haračaja strava i napoj.
— Uvieś minuły hod my šukali novyja padychody, vypraboŭvali roznyja stravy, pašyryli pieralik dazvolenych paŭfabrykataŭ. Ale adrazu supakoju baćkoŭ: usie paŭfabrykaty, jakija vykarystoŭvajucca va ŭstanovach adukacyi, pryznačanyja dla dziciačaha charčavańnia, — patłumačyła staršynia kamiteta adukacyi Minharvykankama.
Jašče adnym prykmietnym novaŭviadzieńniem stanie pašyreńnie ekśpierymientu ź viendynhavymi aparatami, jaki paśpiachova prajšoŭ u Minsku letaś. Śpikierka padkreśliła, što pradukcyja z aŭtamataŭ nie zamienić asnoŭnaha pryjomu ježy.
— Heta mahčymaść dadatkova nabyć pradukty, pryznačanyja dla dziciačaha charčavańnia: sok, niejki inšy napoj, piečyva. Pieralik dastatkova abmiežavany, i my abaviazkova kantralujem zachavańnie terminaŭ prydatnaści i režymaŭ zachoŭvańnia, — padsumavała Maryna Iljina.
-
Kamandujučy VPS: Kolkaść zamiežnych vojskaŭ la miežaŭ Biełarusi źmienšyłasia, z krainami NATA idzie ŭzajemadziejańnie
-
Biełarusa ŭ žadańni abmiežavać paŭsiudnuju rekłamu kazino padtrymała Minhandlu. Ale prapahandysty paraili jamu «nie leźci nie tudy»
-
U harach Kyrhyzstana z drona adšukali cieły źnikłych biełaruskich alpinistaŭ
Ciapier čytajuć
Staruju kamianicu kala ratušy ŭ Mahilovie rychtavali dla haradskoha muzieja. Ciapier tam robiać ofis rasijskaha pasolstva na čale z byłym ministram «ŁNR»
Kamientary