Ekanomika

Sankcyi zastalisia, a dastaŭka ŭ Biełaruś padaražeje. Što źmianiłasia ŭ dačynieńni da jeŭrapiejskich pieravozčykaŭ?

Z 10 kastryčnika jeŭrapiejskija pieravozčyki atrymali mahčymaść afarmlać dazvoły na pieravozku hruzaŭ pa terytoryi Biełarusi. Niekatoryja ŭspryniali hetuju navinu, byccam Biełaruś admianiła kontrsankcyi ŭviedzienyja ŭ krasaviku biahučaha hoda, ale heta nie tak. Tłumačym, što značać hetyja źmieny.

Fota: skrynšot ź jutub-kanał «Mytnyja orhany»

Sankcyi zastalisia

Pryniatyje źmieny nie admianiajuć zabarony pieravozčykam ź ES na dastaŭku hruzaŭ pa terytoryi Biełarusi. Za vyklučeńniem niekatorych katehoryj tavaraŭ jeŭrapiejskija pieravozčyki, jak i raniej, majuć prava dastaŭlać hruzy tolki da transpartna-łahistyčnych centraŭ.

Adnak navat dla taho, kab dastavić hruz da TŁC, pieravozčyk musić atrymać dazvoł na ažyćciaŭleńnie dastaŭki ŭ Biełaruś. Dazvoły na pieravozku ŭ abaviazkovym paradku pavinien mieć luby pieravozčyk, kali ahulnaja vaha hruzavika składaje 6 ton i bolej. Tamu hłabalna źmien nie adbyłosia. Adzinaje, što źmianiłasia — heta pracedura atrymańnia dazvołaŭ i cana dakumienta.

Pracedura spraściłasia, ale padaražeła

«Raniej dazvoły vydavalisia krainami na parytetnaj asnovie. Umoŭna Hiermanija vydavała 10 tysiač dazvołaŭ dla Biełarusi, a Biełaruś u svaju čarhu vydavała 10 tysiač dazvołaŭ Hiermanii. Zaraz biełaruskija pieravozčyki nie majuć prava pracavać na terytoryi ES, tamu dazvoły ad zachodnich krain nam ciapier faktyčna niepatrebny. U toj ža čas jeŭrapiejskim kampanijam sioleta spatrebiłasia našmat bolš dazvołaŭ, čym letaś», — tłumačyć śpiecyjalist sa śfiery łahistyki.

Takim čynam biełaruski bok vyrašyŭ spraścić praceduru atrymańnia dazvołaŭ jeŭrapiejskimi pieravozčykami. Pačynajučy ad 10 kastryčnika atrymać dazvoł stanie praściej, limitaŭ dla asobnych krain pa ŭsio bačnaści bolš taksama nie budzie. 

Chto i kolki budzie płacić?

Za spraščeńnie daviadziecca płacić. Kali raniej dazvoł kaštavaŭ 1 bazavuju vieličyniu (32 rubli), to ciapier jaho košt składaje 15 bazavych (480 rubloŭ). Atrymlivajecca, što vydatki pieravozčyka na dastaŭku hruza ŭ Biełaruś vyrastuć prykładna na 180 jeŭra. 

Śpiecyjalist sa śfiery łahistyki adznačaje, što hetuju sumu pieravozčyki buduć zakładać u košt dastaŭki hruza, što pryviadzie da rostu vydatkaŭ z boku biełaruskich kampanij. 

«U vyniku za pavialičeńnie cany dazvołaŭ u 15 razoŭ zapłociać šerahovyja spažyŭcy, bo imparcioram daviadziecca tracić jašče bolš hrošaj na dastaŭku. Anałahičnuju situacyju my nazirali, kali ŭ Biełarusi byli ŭviedzieny abaviazkovyja navihacyjnyja płomby, vykarystańnie adnoj jakoj ciapier abychodzicca ŭ 10 bazavych (320 rubloŭ)», — adznačyŭ śpiecyjalist.

Čytajcie taksama: Miljony dalaraŭ štomiesiac. Kolki Biełaruś zarablaje na miažy 

Kamientary

Ciapier čytajuć

Ina Kulej: Milinkievič pieramoh śmierć, ale šlach da poŭnaha adužańnia niablizki4

Ina Kulej: Milinkievič pieramoh śmierć, ale šlach da poŭnaha adužańnia niablizki

Usie naviny →
Usie naviny

U Rasii pačali pradavać biełaruskija płanšety, padazrona padobnyja da kitajskich2

Najhoršaja ŭ Jeŭropie. Biełaruś siarod aŭtsajdaraŭ u suśvietnym rejtynhu ŠI11

U Minsku čałaviek pamior na aŭtobusnym prypynku1

Chto taja Alina, ź jakoj Łukašenka tancavaŭ hetym razam na navahodnim bali27

Maryja Kaleśnikava zapisała kaladny zvarot na piaci movach VIDEA30

Siamja Cichanoŭskich pavinšavała biełarusaŭ z Kaladami FOTA9

Raźvitańnie ź Mikitam Miełkazioravym projdzie 30 śniežnia ŭ Varšavie2

U Vialikim Jehipieckim muziei na vačach naviedvalnikaŭ źbirajuć karabiel faraona Chieopsa

Capkała adkazaŭ Koŭłu. I zrabiŭ vyhlad, što jaho nie złavili na chłuśni17

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ina Kulej: Milinkievič pieramoh śmierć, ale šlach da poŭnaha adužańnia niablizki4

Ina Kulej: Milinkievič pieramoh śmierć, ale šlach da poŭnaha adužańnia niablizki

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić