Navuka i technałohii

Navukoŭcy znajšli arhanizm, jaki moža charčavacca tolki virusami

Navukoŭcy z Univiersiteta Niebraski ŭ Linkalnie (ZŠA) znajšli vid mikroba, jaki zdolny charčavacca vyklučna virusami. Daśledavańnie apublikavanaje ŭ PNAS, piša Science Alert.

Fota: Getty Image

Mikrob Halteria — pradstaŭnik presnavodnaha płanktonu z rodu infuzoryj. Łabaratornyja ŭzory jaho arhanizma zdolnyja spažyvać chłoravirusy i atrymlivać ad ich značnuju kolkaść enierhii.

Daśledavańnie viałosia try hady. Ideja jahonaja była ŭ tym, što ŭ vadzie znachodzicca vielizarnaja kolkaść virusaŭ i mikraarhanizmaŭ, i heta moža pryvieści da taho, što adny mohuć jeści inšych.

Papiarednich daśledavańniaŭ pra hetuju źjavu było nie tak šmat.

U asiarodździ virusaŭ jość aminakisłoty, nukleinavyja kisłoty, lipidy, azot i fosfar, tamu całkam vierahodna, što peŭnyja arhanizmy mahli b charčavacca imi.

Kamanda daśledčykaŭ sabrała ŭzory z presnych vadajomaŭ i dadała da ich chłoravirusy. Jany imknulisia pravieryć, jakija arhanizmy buduć usprymać virusy jak ježu, a nie jak pahrozu.

Tak navukoŭcy vyjavili dva vidy — Halteria i Paramecium, jakija zastalisia ŭ vadzie.

Paramecium amal nie mianiałasia ŭ pamierach, u toj čas jak Halteria spažyvała chłoravirus i vykarystoŭvała jaho jak krynicu enierhii. Za dva dni papulacyja mikrobaŭ Halteria vyrasła prykładna ŭ 15 razoŭ, a papulacyja virusa ŭpała ŭ 100 razoŭ.

«Pieršapačatkova heta była tolki zdahadka, što isnuje bolš arhanizmaŭ Halteria. Ale potym jany byli dastatkova vialikija, kab ja moh uziać ich nakaniečnikam pipietki, źmiaścić u čystuju kroplu i paličyć», — kaža Dełonh.

Dalej navukoŭcy paznačyli DNK chłoravirusa fłuoryscentnym farbavalnikam, pierš čym uvieści jaho da ŭzoraŭ płanktonu. Halteria i Paramecium sapraŭdy źjadali virusy. Ich vakuoli (ekvivalent straŭnika) śviacilisia zialonym.

Navukoŭcy taksama vyśvietlili, što rost papulacyi mikrobaŭ i źnižeńnie kolkaści virusaŭ praparcyjnyja, jak u lubych adnosinach pamiž drapiežnikam i achviaraj.

«Ciapier my pavinny pasprabavać vyśvietlić, ci heta sapraŭdy jość u pryrodzie», — zajaviŭ ekołah.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Łukašenka: Pry ciapierašnim ciačeńni vajny Biełaruś z Rasijaj nie zmahli b abaranić biełaruskaj miažy ad Ukrainy36

Łukašenka: Pry ciapierašnim ciačeńni vajny Biełaruś z Rasijaj nie zmahli b abaranić biełaruskaj miažy ad Ukrainy

Usie naviny →
Usie naviny

Na ŭčastku doktarki-patołahaanatama ŭ Polščy znajšli pareštki 32 nienarodžanych dziaciej16

Paśla matču čempijanatu śvietu zaŭziatary Japonii prybrali za saboj trybuny na stadyjonie17

«Ja nie praduhledzieła tolki adnaho: što mienavita hety kružočak vykarystajuć suprać mianie». Spoviedź Aliny Charysavaj paśla skandału z KDB77

Ci praŭda, što źnikłych u apošnija hady stała bolš?

U Minsku adkryŭsia novy restaran biełaruskaj kuchni — «Paluški» sa stravami pa receptach lehiendarnaj Aleny Branisłavaŭny8

Z dronami i niejrasietkami. U Niderłandach testujuć łahier dla 2000 rasijskich vajennapałonnych na vypadak vajny9

U «Hazpram centry» patłumačyli, adkul u niedabudavanym chmaračosie ŭziaŭsia hatovy ofis z vazonami3

Jakaja budzie damova ZŠA ź Iranam, pakul niajasna, ale biełarusam plavać na detali. Važna, kab jana była17

Syna kronpryncesy Narviehii prysudzili da 4 hadoŭ turmy1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Łukašenka: Pry ciapierašnim ciačeńni vajny Biełaruś z Rasijaj nie zmahli b abaranić biełaruskaj miažy ad Ukrainy36

Łukašenka: Pry ciapierašnim ciačeńni vajny Biełaruś z Rasijaj nie zmahli b abaranić biełaruskaj miažy ad Ukrainy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić