Navuka i technałohii

Navukoŭcy znajšli arhanizm, jaki moža charčavacca tolki virusami

Navukoŭcy z Univiersiteta Niebraski ŭ Linkalnie (ZŠA) znajšli vid mikroba, jaki zdolny charčavacca vyklučna virusami. Daśledavańnie apublikavanaje ŭ PNAS, piša Science Alert.

Fota: Getty Image

Mikrob Halteria — pradstaŭnik presnavodnaha płanktonu z rodu infuzoryj. Łabaratornyja ŭzory jaho arhanizma zdolnyja spažyvać chłoravirusy i atrymlivać ad ich značnuju kolkaść enierhii.

Daśledavańnie viałosia try hady. Ideja jahonaja była ŭ tym, što ŭ vadzie znachodzicca vielizarnaja kolkaść virusaŭ i mikraarhanizmaŭ, i heta moža pryvieści da taho, što adny mohuć jeści inšych.

Papiarednich daśledavańniaŭ pra hetuju źjavu było nie tak šmat.

U asiarodździ virusaŭ jość aminakisłoty, nukleinavyja kisłoty, lipidy, azot i fosfar, tamu całkam vierahodna, što peŭnyja arhanizmy mahli b charčavacca imi.

Kamanda daśledčykaŭ sabrała ŭzory z presnych vadajomaŭ i dadała da ich chłoravirusy. Jany imknulisia pravieryć, jakija arhanizmy buduć usprymać virusy jak ježu, a nie jak pahrozu.

Tak navukoŭcy vyjavili dva vidy — Halteria i Paramecium, jakija zastalisia ŭ vadzie.

Paramecium amal nie mianiałasia ŭ pamierach, u toj čas jak Halteria spažyvała chłoravirus i vykarystoŭvała jaho jak krynicu enierhii. Za dva dni papulacyja mikrobaŭ Halteria vyrasła prykładna ŭ 15 razoŭ, a papulacyja virusa ŭpała ŭ 100 razoŭ.

«Pieršapačatkova heta była tolki zdahadka, što isnuje bolš arhanizmaŭ Halteria. Ale potym jany byli dastatkova vialikija, kab ja moh uziać ich nakaniečnikam pipietki, źmiaścić u čystuju kroplu i paličyć», — kaža Dełonh.

Dalej navukoŭcy paznačyli DNK chłoravirusa fłuoryscentnym farbavalnikam, pierš čym uvieści jaho da ŭzoraŭ płanktonu. Halteria i Paramecium sapraŭdy źjadali virusy. Ich vakuoli (ekvivalent straŭnika) śviacilisia zialonym.

Navukoŭcy taksama vyśvietlili, što rost papulacyi mikrobaŭ i źnižeńnie kolkaści virusaŭ praparcyjnyja, jak u lubych adnosinach pamiž drapiežnikam i achviaraj.

«Ciapier my pavinny pasprabavać vyśvietlić, ci heta sapraŭdy jość u pryrodzie», — zajaviŭ ekołah.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Ranicaj Vierbnaj niadzieli rasijanie ŭdaryli dźviuma balistyčnymi rakietami pa centry Sum. Dziasiatki zahinułych16

Ranicaj Vierbnaj niadzieli rasijanie ŭdaryli dźviuma balistyčnymi rakietami pa centry Sum. Dziasiatki zahinułych

Usie naviny →
Usie naviny

Vice-premjer, Karpienka, Dziermant i kamunisty adznačyli «Dzień Sonca nacyi» ŭ pasolstvie KNDR14

U Salihorsku ratavalniki źniali rudoha kata z dreva, dzie toj prasiadzieŭ troje sutak

Minčan tak dastała isteryčnaja susiedka, što jany byli vymušanyja źjechać. Adnak prablemy na hetym nie skončylisia5

Z ranicy niešta hareła na Kamaroŭskim rynku2

28-hadovaha chłopca ź Pinska asudzili za ŭdzieł u «masavych biesparadkach». Što za jon?1

Pradstaŭnik Trampa abvierhnuŭ publikacyju The Times pra padzieł Ukrainy na manier paślavajennaha Bierlina4

Čamu Vialikdzień u katolikaŭ i pravasłaŭnych najčaściej nie supadaje i časta składaje miesiac?6

Zahadka aryjentacyi staražytnych chramaŭ. Čamu cerkvy paviernuty nie tudy10

U internecie pierapradajuć bilety na matčy chakiejnaha «Dynama» ŭ płej-of KCHŁ. U razy daražej2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ranicaj Vierbnaj niadzieli rasijanie ŭdaryli dźviuma balistyčnymi rakietami pa centry Sum. Dziasiatki zahinułych16

Ranicaj Vierbnaj niadzieli rasijanie ŭdaryli dźviuma balistyčnymi rakietami pa centry Sum. Dziasiatki zahinułych

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić