Navuka i technałohii66

Japonija płanuje pabudavać całkam aŭtanomny płavajučy horad na 40 tysiač čałaviek

Tam buduć žyłaja zona, balnicy, hateli, parki, škoły, ofisy, zavody i navat placoŭka dla zapusku kaśmičnych rakiet.

Prajekt Dogen City — «razumny» horad na vadzie z ułasnaj sistemaj abarony ad pryrodnych kataklizmaŭ. Fota: N-Ark

Japonskaja kampanija N-Ark 12 červienia raskryła padrabiaznaści svajho hrandyjoznaha prajekta pa budaŭnictvie «razumnaha» horada na vadzie, jaki budzie całkam aŭtanomny i vysokatechnałahičny ŭ płanie miedycyny i robatatechniki.

Prajekt pad nazvaj Dogen City raspracavali takim čynam, kab vytrymać lubyja źmieny klimatu i nadvorja. Płavajučy horad budzie zdolny zabiaśpiečvać elektraenierhijaj, ježaj i vadoj nie tolki 10 tysiač pastajannych žycharoŭ, ale i 30 tysiač dadatkovych turystaŭ.

Akramia hetaha, horad budzie mieć kruhłuju formu i ŭbudavanuju dambu, što, pa słovach raspracoŭščykaŭ, dapamoža jamu ŭstajać padčas cunami.

«Horad budzie mieć kala 4 kiłamietraŭ terytoryi ŭ formie akružnaści. Tam buduć turystyčnyja, miedycynskija, ofisnyja abjekty i navat placoŭka dla zapusku kaśmičnych rakiet. Sam horad budzie padzieleny na try asobnyja zony:

  • žyłaja zona (damy, hateli, parki, škoły, balnicy i h. d.),
  • płavajučy fundamient, na jakim usio budzie trymacca i jaki budzie ŭklučać u siabie štučnuju kruhłuju aharodžu-dambu suprać cunami,
  • padvodny centr apracoŭki źviestak, jaki budzie naturalnym čynam astudžacca vadoj i zabiaśpiečvać pracu apieracyjnaj sistemy «razumnaha» horada.

Akramia taho, horad budzie całkam usiejany vialikaj kolkaściu soniečnych panelaŭ i budzie całkam aŭtanomny ŭ płanie funkcyjanavańnia», — raskazvaje japonskaja kampanija N-Ark.

Prajekt płavajučaha aŭtanomnaha horada Dogen City ad japonskaj kampanii N-Ark. Fota: N-Ark
Prajekt płavajučaha aŭtanomnaha horada Dogen City ad japonskaj kampanii N-Ark. Fota: N-Ark

Taksama kampanija N-Ark padličyła, što kožny hod horadu buduć patrebnyja 2 miljony litraŭ vady. Ježa pry hetym budzie vyrablacca aŭtanomna ŭ kolkaści kala 7 tysiač ton u hod, a enierhija — bolš za 22 miljony kVt. Śmiećcie ž štohod budzie ŭtylizavacca ŭ masie amal 3300 ton.

Pakul što dadatkovych padrabiaznaściaŭ ab tym, jak usio heta budzie funkcyjanavać, niama, adnak sam horad płanujuć pabudavać da 2030 hoda.

Kamientary6

  • 12
    20.06.2023
    Było v tvittierie dvie niedieli nazad, pišut čto v kompanii N-Ark 12 jesť tri čiełovieka i oni chorošo risujut no na etom ich tałanty zavieršajutsia
  • Hołas rozuma
    20.06.2023
    Čytaju pra hetyja japonskija płyvučyja harady z 70-ch ci 60-ch hadoŭ minułaha stahodździa - pakulšto ŭsio tolki na malunkach. Takomu horadu patrebna jašče para dyvizijonaŭ SPA i avijakryło pałubnych źniščalnikaŭ. Inakš ad pirataŭ nie adčepišsia.
  • JANKA
    21.06.2023
    [Red. vydalena]

Ciapier čytajuć

Učora Minsk znoŭ zatapiła. Čamu stalica nie hatovaja da daždžoŭ?4

Učora Minsk znoŭ zatapiła. Čamu stalica nie hatovaja da daždžoŭ?

Usie naviny →
Usie naviny

U Vilni prajšoŭ matč u padtrymku źniavolenych biełaruskich žurnalistaŭ10

U Biełaruś viartajecca bujny kitajski brend aŭto4

«Zakazaŭ bolš, čym mašyn na linii». Kiraŭnik «A1 taksi» — pra ceny i biełaruskuju movu ŭ dadatku2

Jak samyja niebiaśpiečnyja narkakarteli śvietu zachoplivajuć Jeŭropu10

Bahaćcie Iłana Maska za adzin dzień skaraciłasia na $34 młrd paśla svarki z Trampam4

Namieśnica redaktara «Minsk-Navin» raskazała, jak źmianiłasia jaje žyćcio paśla šlubu z musulmaninam ź Siryi15

U Kijevie pad rasijskim udaram zahinuli troje ratavalnikaŭ

«Historyja nie vyklikaje davieru». Polšča pieradała Litvie spravu ab mižnarodnaj abaronie biełaruski, jakaja časta jeździła ŭ kamandziroŭki7

«Ja viedaju, što na hetaj vajnie ja zdochnu. Ale chaču stvaryć narmalny šturšok ruchu»: vyjšła druhaja častka filma «Vołat. Žyćcio na nuli»9

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Učora Minsk znoŭ zatapiła. Čamu stalica nie hatovaja da daždžoŭ?4

Učora Minsk znoŭ zatapiła. Čamu stalica nie hatovaja da daždžoŭ?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić