Usiaho patrochu

Pahladzicie fota ŭpieršyniu vyjaŭlenaha hłybakavodnaha vaśminoha i jaho čaroŭnych inšapłanietnych dziaciej

Kamanda navukoŭcaŭ, jakija pracujuć la ŭźbiarežža Kosta-Ryki, identyfikavała čatyry raniej nieviadomyja vidy hłybakavodnych vaśminohaŭ u rajonie hidratermalnych krynic na dnie akijana.

Naradžeńnie vaśminoha z hrupy jajek u «jaślach» la padvodnaj hary Tengosed / Fota: Schmidt Ocean Institute

Raznastajnaść i pryhažość žyćcia na našaj płaniecie nie pierastajuć uražvać. Mižnarodnaja navukovaja hrupa z Schmidt Ocean Institute vyjaviła jak minimum čatyry novyja vidy hłybakavodnych vaśminohaŭ padčas dźviuch ekśpiedycyj u 2023 hodzie, padčas jakich navukoŭcy daśledavali padvodnyja hory la cichaakijanskaha ŭźbiarežža Kosta-Ryki.

Fota: Schmidt Ocean Institute

Padčas svajoj pieršaj ekśpiedycyi ŭ červieni 2023 hoda kamanda znajšła dva «dziciačyja sadočki», źviazanyja z hidratermalnymi krynicami. Praz paŭhoda navukoŭcy viarnulisia da hetych vaśminohavych jaślaŭ i pierakanalisia, što jany, zdajecca, aktyŭnyja kruhły hod. Taksama daśledčyki nazirali niekalki inšych novych vidaŭ vaśminohaŭ udalečyni ad hidratermalnych krynic.

Novanarodžany vaśminoh ździajśniaje adno sa svaich pieršych płavańniaŭ u žyćci / Fota: Schmidt Ocean Institute

Adzin z novych vaśminohaŭ źjaŭlajecca pradstaŭnikom hłybakavodnaha rodu Muusoctopus. Jaho vyrašyli nazvać Dorado Octopus u honar pieršapačatkovaha miesca adkryćcia — nievialikaha ahaleńnia skały, jakaja nieaficyjna zaviecca El Dorado Hill. Astatnija try z vyjaŭlenych novych vidaŭ usio jašče apisvajucca kamandaj.

Maci-vaśminohi časta skručvajucca ščupalcami i prysoskami vonki. Daśledčyki miarkujuć, što heta abarončaja pazicyja suprać drapiežnikaŭ. Paśla taho, jak samka vaśminoha adkładaje jajki, jana zaŭsiody dahladaje ich: uvieś čas vientyluje, pramyvajučy strumieniem vady; prybiraje staronnija pradmiety i brud. Na praciahu ŭsiaho pieryjadu raźvićcia jajek samka zastajecca la hniazda bieź ježy i tamu amal zaŭsiody pamiraje paśla vyłupleńnia moładzi. Samki hłybakavodnych vaśminohaŭ mohuć pravodzić pobač z kładkaj niekalki hadoŭ, bo z-za nizkaj tempieratury vady raźvićcio jajek adbyvajecca asabliva doŭha / Fota: Schmidt Ocean Institute

Pakul daśledčyki nazirali, jak tolki mienavita Dorado adkładvaŭ jajki ŭ hidratermalnych krynicach. Adkryćcio dadaje dokazy taho, što rod Muusoctopus evalucyjanavaŭ tak, kab adkładać jajki ŭ ciopłych krynicach na marskim dnie.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Pamiatajecie varjackuju honku ŭ Breście, padčas jakoj zahinuła troje? Na VIDEA z ekšn-kamiery matacyklista vidać, što jon razahnaŭsia da 186 km/h

Pamiatajecie varjackuju honku ŭ Breście, padčas jakoj zahinuła troje? Na VIDEA z ekšn-kamiery matacyklista vidać, što jon razahnaŭsia da 186 km/h

Usie naviny →
Usie naviny

Studentak biełaruskich VNU abaviazali terminova zapoŭnić ankietu z paznačeńniem svajho rostu81

Jakija hryby i jahady najbolš nazapašvajuć radyjenuklidy?3

Anžalika Ahurbaš raskazała, čamu jaje kinuŭ žanich12

Ozon zadumaŭ stvaryć bujny łahistyčny kompleks u Oršy8

Praz pahrozu dronaŭ pierastaŭ chadzić aŭtobus z Navazybkava ŭ Homiel1

BiełAZ vypraboŭvaje samazvał z aŭtanomnym kiravańniem. Sam jon pad Łunincam, a kirujuć im ź Minska2

20‑hadovaha zabojcu ŭkrainskaj deputatki Iryny Faryjon asudzili na pažyćciovaje źniavoleńnie4

«Mahiloŭliftmaš» vypuścić lift dla chmaračosaŭ3

Biełarus pad Minskam na čatyroch sotkach vyraściŭ tonu batatu2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pamiatajecie varjackuju honku ŭ Breście, padčas jakoj zahinuła troje? Na VIDEA z ekšn-kamiery matacyklista vidać, što jon razahnaŭsia da 186 km/h

Pamiatajecie varjackuju honku ŭ Breście, padčas jakoj zahinuła troje? Na VIDEA z ekšn-kamiery matacyklista vidać, što jon razahnaŭsia da 186 km/h

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić