Usiaho patrochu

Pahladzicie fota ŭpieršyniu vyjaŭlenaha hłybakavodnaha vaśminoha i jaho čaroŭnych inšapłanietnych dziaciej

Kamanda navukoŭcaŭ, jakija pracujuć la ŭźbiarežža Kosta-Ryki, identyfikavała čatyry raniej nieviadomyja vidy hłybakavodnych vaśminohaŭ u rajonie hidratermalnych krynic na dnie akijana.

Naradžeńnie vaśminoha z hrupy jajek u «jaślach» la padvodnaj hary Tengosed / Fota: Schmidt Ocean Institute

Raznastajnaść i pryhažość žyćcia na našaj płaniecie nie pierastajuć uražvać. Mižnarodnaja navukovaja hrupa z Schmidt Ocean Institute vyjaviła jak minimum čatyry novyja vidy hłybakavodnych vaśminohaŭ padčas dźviuch ekśpiedycyj u 2023 hodzie, padčas jakich navukoŭcy daśledavali padvodnyja hory la cichaakijanskaha ŭźbiarežža Kosta-Ryki.

Fota: Schmidt Ocean Institute

Padčas svajoj pieršaj ekśpiedycyi ŭ červieni 2023 hoda kamanda znajšła dva «dziciačyja sadočki», źviazanyja z hidratermalnymi krynicami. Praz paŭhoda navukoŭcy viarnulisia da hetych vaśminohavych jaślaŭ i pierakanalisia, što jany, zdajecca, aktyŭnyja kruhły hod. Taksama daśledčyki nazirali niekalki inšych novych vidaŭ vaśminohaŭ udalečyni ad hidratermalnych krynic.

Novanarodžany vaśminoh ździajśniaje adno sa svaich pieršych płavańniaŭ u žyćci / Fota: Schmidt Ocean Institute

Adzin z novych vaśminohaŭ źjaŭlajecca pradstaŭnikom hłybakavodnaha rodu Muusoctopus. Jaho vyrašyli nazvać Dorado Octopus u honar pieršapačatkovaha miesca adkryćcia — nievialikaha ahaleńnia skały, jakaja nieaficyjna zaviecca El Dorado Hill. Astatnija try z vyjaŭlenych novych vidaŭ usio jašče apisvajucca kamandaj.

Maci-vaśminohi časta skručvajucca ščupalcami i prysoskami vonki. Daśledčyki miarkujuć, što heta abarončaja pazicyja suprać drapiežnikaŭ. Paśla taho, jak samka vaśminoha adkładaje jajki, jana zaŭsiody dahladaje ich: uvieś čas vientyluje, pramyvajučy strumieniem vady; prybiraje staronnija pradmiety i brud. Na praciahu ŭsiaho pieryjadu raźvićcia jajek samka zastajecca la hniazda bieź ježy i tamu amal zaŭsiody pamiraje paśla vyłupleńnia moładzi. Samki hłybakavodnych vaśminohaŭ mohuć pravodzić pobač z kładkaj niekalki hadoŭ, bo z-za nizkaj tempieratury vady raźvićcio jajek adbyvajecca asabliva doŭha / Fota: Schmidt Ocean Institute

Pakul daśledčyki nazirali, jak tolki mienavita Dorado adkładvaŭ jajki ŭ hidratermalnych krynicach. Adkryćcio dadaje dokazy taho, što rod Muusoctopus evalucyjanavaŭ tak, kab adkładać jajki ŭ ciopłych krynicach na marskim dnie.

Kamientary

Špakoŭski pra saŭładalnika «Varhiejminha» Kacałapava: Prafinansavaŭ pratesty na 296 tysiač dalaraŭ2

Špakoŭski pra saŭładalnika «Varhiejminha» Kacałapava: Prafinansavaŭ pratesty na 296 tysiač dalaraŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Pieramovy pa Ukrainie ŭ Łondanie skasavali

Tramp zdaje nazad: ZŠA źniziać šalonyja taryfy ŭ dačynieńni da kitajskich tavaraŭ15

«Dzieci schadzili ŭ sadok dva dni. I ja ŭžo chaču zabrać dakumienty»: rasijanka z Kryma ŭ šalenstvie ad biełaruskaha sadka50

ZŠA prapanujuć Ukrainie mirny płan, jaki dazvolić Pucinu zachavać zachoplenyja terytoryi. Stali viadomyja amierykanskija prapanovy8

Dzieviać čałaviek zahinuli ŭ Dnieprapiatroŭskaj vobłaści paśla ŭdaru rasijskaha drona

Adkul u Biełaruś jedzie bolš za ŭsio hastarbajtaraŭ? Top-20 krain — i Pakistana tut pakul niama9

Marka Rubia nie budzie na łondanskaj sustrečy pa Ukrainie

Čamu biełarusaŭ nie pryznačajuć kardynałami?7

Navukoŭcy Oksfardskaha ŭniviersiteta dziesiacihodździami pili z čašy, zroblenaj z čałaviečaha čerapa

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Špakoŭski pra saŭładalnika «Varhiejminha» Kacałapava: Prafinansavaŭ pratesty na 296 tysiač dalaraŭ2

Špakoŭski pra saŭładalnika «Varhiejminha» Kacałapava: Prafinansavaŭ pratesty na 296 tysiač dalaraŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić