Historyja88

«Takoha ŭzrostu znachodak, jakija znajšli na Miency, na terytoryi Uschodniaj Jeŭropy bolš niama» — dyrektar Instytuta historyi

Instytut historyi NAN Biełarusi padpisaŭ damovu ź Biełaruskim dziaržaŭnym technałahičnym univiersitetam, kab toj akazvaŭ dapamohu ŭ zachavańni draŭlanych kanstrukcyj, znojdzienych padčas raskopak na race Miency pad Minskam, paviedamiła ahienctva «Minsk-Naviny». Navošta heta treba, raskazaŭ dyrektar Instytuta historyi Vadzim Łakiza.

«Uzrost draŭlanych kanstrukcyj — kleciaŭ u asnovie vała staražytnaha haradzišča — vyznačany pa radyjevuhlarodnym datavańni i dendrachranałahičnych analizach. U ramkach padpisanaj damovy ab navukovym supracoŭnictvie my abmierkavali šlachi i rašeńni pa kansiervacyi i zachavańni dla naščadkaŭ hetych znachodak», — paviedamiŭ Łakiza.

Pavodle jaho, takich i takoha ŭzrostu znachodak, jakija znajšli ŭ archieałahičnym kompleksie ŭ vioscy Haradzišča Minskaha rajona, dzie, miarkujučy pa ŭsim, raźmiaščaŭsia staražytny Miensk, na terytoryi Uschodniaj Jeŭropy siońnia bolš niama.

Łakiza dadaŭ, što ŭ krasaviku płanujecca prystupić da čarhovaha etapu daśledavańniaŭ draŭlanych kleciaŭ, dubovych zrubaŭ. Jakraz ich kansiervacyja i budzie praviedziena pry dapamozie kaleh z BDTU. Pa słovach dyrektara Instytuta historyi, heta materyjalnaja spadčyna pralažała 1 tys. hadoŭ, i jašče, maŭlaŭ, na stolki ž jaje ŭdasca zachavać dla nastupnych pakaleńniaŭ dziakujučy sučasnym mietadam:

«Dumaju, jašče tysiaču hadoŭ pralažyć. I našy praprapraŭnuki z zadavalnieńniem naviedajuć archieałahičny kompleks na race Miency, pierakanajucca ŭ hłybini i ŭnikalnaści našaj historyi».

Pavodle słoŭ rektara BDTU Ihara Vojtava, jaki padpisaŭ damovu ad imia ŭniviersiteta, za amal stohadovuju historyju VNU jaho supracoŭniki napracavali šmat technałohij, źviazanych mienavita z zachavańniem dreva, jaho stanam. Va ŭniviersitecie jość ksiłateka, dzie sabranyja i sistematyzavanyja etałonnyja ŭzory draŭniny. Niekatorym ź ich užo niekalki miljonaŭ hadoŭ.

Što tyčyccva draŭlanych abjektaŭ na Miency, to jany taksama vielmi staryja, a zachavalisia ŭ tym liku nibyta i pa pryčynie dobraj hienietyki draŭniny.

Kamientary8

  • Aby lapnuć
    20.03.2024
    Jašče troški i jaŭropa budzie vyviedziena ź Mienki, praŭda, Łakiza?
  • Historyk
    20.03.2024
    Łakiza jašče toj kazačnik
  • Niejki siur
    20.03.2024
    Sudziačy pa fatazdymku vały Mienki buduć zrytyja, a potym na ich miejscy ŭźviaduć "rekanstrukcyju" ź pienabietona, płastyka i tratuarnaj plitki?

Ciapier čytajuć

Połk Kalinoŭskaha paviedamiŭ pra hibiel troch bajcoŭ3

Połk Kalinoŭskaha paviedamiŭ pra hibiel troch bajcoŭ

Usie naviny →
Usie naviny

«Heta nie «nadzień švedar». Heta choład, ad jakoha nikudy nie schavacca». Jak ukraincy vyžyvajuć bieź śviatła i ciapła ŭ chałodnych kvaterach7

Cana na zołata ŭpieršyniu pieravysiła adznaku $5 tysiač, praciahvajučy histaryčny rost

«Žyvie!» ci «Žyvie viečna!»? Jak pravilna? Vakoł hetaha pytańnia razharnułasia pałkaja dyskusija29

Sabaki taksama pakutujuć na demiencyju. Jak zapavolić praces?

Pašynian stvaraje muzyčny hurt5

Karanik pra ideju ajčynnaha elektrakara: Troški pieraacanili svaje mahčymaści9

Čynoŭnica prapanuje pa piatnicach prychodzić na pracu ŭ biełaruskim adzieńni. I sama padała prykład27

Ukrainski deputat zahinuŭ u avaryi — na kvadracykle ŭrezaŭsia ŭ maršrutku

Ci treba biełarusam rabić vybar pamiž Rasijaj i Jeŭropaj? Šrajbman i Lvoŭski spračajucca48

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Połk Kalinoŭskaha paviedamiŭ pra hibiel troch bajcoŭ3

Połk Kalinoŭskaha paviedamiŭ pra hibiel troch bajcoŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić