Historyja88

«Takoha ŭzrostu znachodak, jakija znajšli na Miency, na terytoryi Uschodniaj Jeŭropy bolš niama» — dyrektar Instytuta historyi

Instytut historyi NAN Biełarusi padpisaŭ damovu ź Biełaruskim dziaržaŭnym technałahičnym univiersitetam, kab toj akazvaŭ dapamohu ŭ zachavańni draŭlanych kanstrukcyj, znojdzienych padčas raskopak na race Miency pad Minskam, paviedamiła ahienctva «Minsk-Naviny». Navošta heta treba, raskazaŭ dyrektar Instytuta historyi Vadzim Łakiza.

«Uzrost draŭlanych kanstrukcyj — kleciaŭ u asnovie vała staražytnaha haradzišča — vyznačany pa radyjevuhlarodnym datavańni i dendrachranałahičnych analizach. U ramkach padpisanaj damovy ab navukovym supracoŭnictvie my abmierkavali šlachi i rašeńni pa kansiervacyi i zachavańni dla naščadkaŭ hetych znachodak», — paviedamiŭ Łakiza.

Pavodle jaho, takich i takoha ŭzrostu znachodak, jakija znajšli ŭ archieałahičnym kompleksie ŭ vioscy Haradzišča Minskaha rajona, dzie, miarkujučy pa ŭsim, raźmiaščaŭsia staražytny Miensk, na terytoryi Uschodniaj Jeŭropy siońnia bolš niama.

Łakiza dadaŭ, što ŭ krasaviku płanujecca prystupić da čarhovaha etapu daśledavańniaŭ draŭlanych kleciaŭ, dubovych zrubaŭ. Jakraz ich kansiervacyja i budzie praviedziena pry dapamozie kaleh z BDTU. Pa słovach dyrektara Instytuta historyi, heta materyjalnaja spadčyna pralažała 1 tys. hadoŭ, i jašče, maŭlaŭ, na stolki ž jaje ŭdasca zachavać dla nastupnych pakaleńniaŭ dziakujučy sučasnym mietadam:

«Dumaju, jašče tysiaču hadoŭ pralažyć. I našy praprapraŭnuki z zadavalnieńniem naviedajuć archieałahičny kompleks na race Miency, pierakanajucca ŭ hłybini i ŭnikalnaści našaj historyi».

Pavodle słoŭ rektara BDTU Ihara Vojtava, jaki padpisaŭ damovu ad imia ŭniviersiteta, za amal stohadovuju historyju VNU jaho supracoŭniki napracavali šmat technałohij, źviazanych mienavita z zachavańniem dreva, jaho stanam. Va ŭniviersitecie jość ksiłateka, dzie sabranyja i sistematyzavanyja etałonnyja ŭzory draŭniny. Niekatorym ź ich užo niekalki miljonaŭ hadoŭ.

Što tyčyccva draŭlanych abjektaŭ na Miency, to jany taksama vielmi staryja, a zachavalisia ŭ tym liku nibyta i pa pryčynie dobraj hienietyki draŭniny.

Kamientary8

  • Aby lapnuć
    20.03.2024
    Jašče troški i jaŭropa budzie vyviedziena ź Mienki, praŭda, Łakiza?
  • Historyk
    20.03.2024
    Łakiza jašče toj kazačnik
  • Niejki siur
    20.03.2024
    Sudziačy pa fatazdymku vały Mienki buduć zrytyja, a potym na ich miejscy ŭźviaduć "rekanstrukcyju" ź pienabietona, płastyka i tratuarnaj plitki?

Ciapier čytajuć

Vyzvalenyja katalickija śviatary Hienrych Akałatovič i Andžej Juchnievič. Miarkujučy pa ŭsim, ich nie departavali

Usie naviny →
Usie naviny

Śpiavačka Łarysa Dolina raskazała, što navat pazyčała hrošy, kab addać ich machlaram. Usiaho ź jaje vyciahnuli kala 4 miljonaŭ dalaraŭ21

«Pisk taki, nibyta ich tam tysiačy». Adzin z damoŭ Viciebska apanavali pacuki2

Kaśmičnaja turystka Maryna Vasileŭskaja vyjšła zamuž za kasmanaŭta Navickaha? Jany nosiać piarścionki25

Majstar, jaki ŭznaviŭ kryž Jeŭfrasińni Połackaj, stvaraje ŭnikalnuju sieryju abrazoŭ dla kaściołaŭ Biełarusi1

Bolš za 100 telehram-stykieraŭ pryznali «ekstremisckimi»4

Aŭtobusami «Minsktransa» na Ryhu i Koŭna možna pajechać užo zaŭtra2

Budaŭniki mietro paškodzili vodapravod

Kalinoŭcu Maksimu Ralko, jaki nieviadoma jak apynuŭsia ŭ Biełarusi, prysudzili 10 hadoŭ kałonii14

Eks-zorka «ManJunajted» i zbornaj Anhlii vychoŭvaje syna z aŭtyzmam. Z-za jaho raźvioŭsia z žonkaj i admoviŭsia ad vialikich hrošaj3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Vyzvalenyja katalickija śviatary Hienrych Akałatovič i Andžej Juchnievič. Miarkujučy pa ŭsim, ich nie departavali4

Vyzvalenyja katalickija śviatary Hienrych Akałatovič i Andžej Juchnievič. Miarkujučy pa ŭsim, ich nie departavali

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić