Śviet1717

Terakt u «Krokus Sici Choł»: što viadoma na hety momant

Trahiedyja ŭ kancertnaj zale «Krokus Sici Choł», što ŭ padmaskoŭnym Krasnahorsku, razyhrałasia ŭviečary 22 sakavika.

Fota: AP Photo/Dmitry Serebryakov

U toj viečar u zale pavinien byŭ adbycca kancert rasijskaha hurta «Piknik», i na im źbiralisia prysutničać tysiačy ludziej. Amal usie bilety byli vykuplenyja, a heta kala 6200 čałaviek.

Ale pierad pačatkam kancerta ŭ budynak uvarvalisia ŭzbrojenyja ludzi ŭ kamuflažy, jakich było nie mienš za piać. Jany adkryli stralaninu spačatku pa achoŭnikach budynka, a paśla i pa hledačach.

Spačatku paviedamlali pra jak minimum 12 zahinułych i 35 paranienych, ale paśla ličba ŭzrasła adpaviedna da 40 i 100 i jana vidavočna nie kančatkovaja.

Muzyki hurta «Piknik», jak paviedamlajecca, nie paciarpieli.

Paśla stralaniny ŭ budynku «Krokus Sici Choł» prahučaŭ vybuch i pačaŭsia pažar. Paśla byŭ zafiksavany jašče adzin vybuch. 

Da budynka «Krokus Sici Choł» byli nakiravanyja padniatyja pa tryvozie supracoŭniki maskoŭskich SACHR i AMAP. Pryjechali i pažarniki, ale jany nie adrazu pačali vyratavalnyja raboty z-za taho, što ŭ budynku pa-raniejšamu znachodzilisia terarysty. 

Paśla taho, jak vyratavalnaja apieracyja pačałasia, pažarniki vyvieli z padvała budynka kala 100 čałaviek, ale heta byli nie ŭsie, chto ŭ im znachodziŭsia. Pavodle słovaŭ hubiernatara Maskoŭskaj vobłaści, špitalizavali 21 čałavieka, ź ich čaćviora ŭ ciažkim stanie.

Pažar u «Krokus Sici Chole» nie mohuć patušyć dahetul, jaho płošča — 13000 kvadratnych mietraŭ. Ahoń achapiŭ fasad budynka i ŭžo pierakinuŭsia na inšy korpus.

Rasijskija pažarniki nie mohuć patušyć uzharańnie, bo jaho ačah znachodzicca zanadta daloka i im nie chapaje daŭžyni vodnych šłanhaŭ. Padtrymku ratavalnikam akazvajuć viertaloty, nabirajučy vadu z najbližejšych vadajomaŭ.

Paviedamlajecca, što čatyrom terarystam nibyta ŭdałosia pakinuć miesca ataki, ale rasijskija siłaviki zatrymali nieviadomaha mužčynu z bejdžam. 

Taksama identyfikavali aŭtamabil, na jakim nibyta pryjechali terarysty. Miarkujecca, što jon moža stajać na parkoŭcy zaminiravanym. Jaho ačapili.

Usie vyjezdy z Maskvy pierakrytyja, u maskoŭskim mietro pačalisia ŭzmocnienyja dohlady pasažyraŭ. Heta śviedčańnie taho, što terarysty mahli paśpieć źjechać ź miesca padziej. 

Maskoŭskija aeraporty ŭzmacnili miery biaśpieki.

U Maskvie i ŭ Padmaskoŭi paśla terakta admianili ŭsie zabaŭlalnyja mierapryjemstvy, zapłanavanyja na vychadnyja. Toje ž samaje robiać i ŭ inšych rehijonach.

Źjaŭlajucca paviedamleńni, što pierad napadam na ŭvachodzie ŭ «Krokus Sici Choł» nie pracavali ramki mietaładetektaraŭ, a achova nie praviarała sumki ŭ ludziej.

Pradstaŭnik Biełaha doma Džon Kirbi zajaviŭ, što ŭ Vašynhtonie atrymlivajuć paviedamleńni ab tym, što zdaryłasia ŭ Maskvie. «Kadry adtul žachlivyja i ich ciažka hladzieć, — zajaviŭ jon. Našy dumki z tymi, čyje blizkija zahinuli ŭ vyniku hetaha žudasnaha napadu».

Taksama Kirbi zajaviŭ, što ŭ Biełaha doma niama danych ab datyčnaści Ukrainy da teraktu ŭ «Krokusie». Jon taksama padkreśliŭ, što Vašynhton zahadzia nie mieŭ infarmacyi ab terakcie ŭ Maskvie.

Pradstaŭnik Hałoŭnaha ŭpraŭleńnia raźviedki Minabarony Ukrainy Andrej Jusaŭ zajaviŭ z nahody terakta: 

«Heta śviadomaja pravakacyja śpiecsłužbaŭ Pucina, pra jakuju papiaredžvała mižnarodnaja supolnaść. Kramloŭski tyran z hetaha pačynaŭ svaju karjeru i takimi ž złačynstvami suprać ułasnych hramadzian choča jaje zaviaršyć».

Pra niedatyčnaść Ukrainy da hetaha terakta zajaviŭ daradca kiraŭnika Ofisa prezidenta Ukrainy Michaił Padalak, a taksama pradstaŭnik Ruskaha dobraachvotnickaha korpusa. 

Były prezident Rasii Dźmitryj Miadźviedzieŭ adreahavaŭ na terakt u Maskvie hnieŭnym dopisam z pahrozami Ukrainie

«Terarysty razumiejuć tolki teror u adkaz. Nijakija sudy i rasśledavańni nie dapamohuć, kali sile nie supraćpastavić siłu, a śmierciam — tatalnaje pakarańnie śmierciu terarystaŭ i represii suprać ich siemjaŭ. Suśvietny vopyt.

Kali budzie vyznačana, što heta terarysty kijeŭskaha režymu, pastupać ź imi i ich idejnymi natchnialnikami inakš — niemahčyma. Usie jany pavinny być znojdzienyja i biaźlitasna źniščany jak terarysty. Uklučajučy aficyjnych asob dziaržavy, jakaja ździejśniŭ takoje złačynstva. Śmierć za śmierć».

Kamientary17

  • Priviet2020
    22.03.2024
    Nikita Michałkov skazał, čto vsio eto komṕjutiernaja simulacija, eto žie očievidno, a trupy šievielatsia. Von tam na 23-j siekundie vidno.
  • riazanskij sacharok
    22.03.2024
    Vsio dla čistoty Rośsii, vsio dla novoho dvoriantsva v pohonach.
    Tiepieŕ, u novoho dvorianstva v pohonach i putina, połnosťju raźviazany ruki. Koho chočieš ubivaj, pytaj, rieprieśsiruj.
     Śpisano s riazanskoho sachara.....
  • Imia
    22.03.2024
    Jezdiła v 2010 hodu na konciert v Krokus. Ošaleła ot čistiejšieho zvuka i udivitielnoj Sade

Ciapier čytajuć

Biełarusaŭ pa viartańni damoŭ na miažy ŭsio čaściej raździavajuć dahała18

Biełarusaŭ pa viartańni damoŭ na miažy ŭsio čaściej raździavajuć dahała

Usie naviny →
Usie naviny

Aeraport Pałm-Bič u Fłarydzie ciapier aficyjna nosić imia Trampa2

Ksiondz kaścioła ŭ Župranach hruntoŭna adkazaŭ na pretenzii pra ramont u chramie, dzie pachavany Bahuševič2

U Kitai praz maštabnyja pavodki z hadavalnikaŭ uciakli sotni źmiej1

Z sajta dziaržaŭnaj «Homielskaj praŭdy» prybrali biełaruskuju movu6

«Nam ludzi patrebnyja, i pažadana z Uźbiekistana». Łukašenka zaprasiŭ uźbiekaŭ masava jechać u Biełaruś23

U Hrodnie naśmierć zasypała ziamloj kiraŭnika budaŭničaj firmy3

Kiraŭnik MZS Litvy: Palityka ŭ dačynieńni da Biełarusi mianiacca nie budzie, źmieny tolki ŭ farmuloŭkach4

Minzdaroŭja prypyniła pracu bujnoha pryvatnaha miedcentra «Łazar» u Baranavičach3

Ceny na małočnaje ŭ śviecie źnižajucca3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełarusaŭ pa viartańni damoŭ na miažy ŭsio čaściej raździavajuć dahała18

Biełarusaŭ pa viartańni damoŭ na miažy ŭsio čaściej raździavajuć dahała

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić