Hramadstva33

«Śvietły, Božy čałaviek». Čamu ŭłady nakinulisia na śviatara Juchnieviča z Šumilina

Andžej Juchnievič, katalicki śviatar ź miastečka Šumilina, pravioŭ bolš za 50 dzion pad aryštam u viciebskim IČU. A niadaŭna jaho pieraviali ŭ SIZA pa kryminalnaj spravie. Čamu da ksiandza takaja ŭvaha?

Ajciec Andžej Juchnievič, probašč ryma-katalickaj parafii ŭ Šumilinie, trapiŭ na sutki jašče 8 maja. Z taho času jon byŭ asudžany ŭžo jak minimum čatyry razy zapar: vierahodna, pieršyja try razy — na terminy pa 15 sutak, a čaćviorty raz — na 10 sutak. Apošni raz termin jaho źniavoleńnia byŭ padoŭžany da 2 lipienia, a niadaŭna stała viadoma, što śviatara pieraviali ŭ SIZA pa kryminalnym abvinavačvańni. Pravaabaroncy pryznali Juchnieviča palitviaźniem.

Nahadajem, u jakich umovach siadziać na sutkach palityčnyja aryštanty biełaruskich IČU: uvieś čas biez matraca, pieradač, prahułak. Siarod nočy — padjom. Ź pieradač Juchnieviču byli dazvolenyja tolki lekavyja srodki. 

Andžej Juchnievič naradziŭsia 3 studzienia 1982 hoda na Hrodzienščynie. Jon staŭ śviatarom u 2008-m, a praz čatyry hady pryjechaŭ słužyć u Šumilina, dzie i zastavaŭsia da aryštu.

Z čym źviazanaja takaja ŭvaha da śviatara ź miastečka?

Viadomy katalicki aktyvist, ź jakim my pahutaryli, miarkuje, što Juchnievič — chutčej, vypadkovaja achviara:

«Ciažka skazać, čamu jamu dastałasia stolki ŭvahi. U apošnija hady jon vykazvaŭsia i nie maŭčaŭ. Ale hetaksama, jak i inšyja śviatary. Heta naš, biełaruski čałaviek, ludzi jaho lubili. Słužyŭ addana, apošnim časam šmat pracavaŭ dla Kaardynacyjnaj hrupy vyšejšych nastajacielaŭ u Biełarusi, jašče niadaŭna pradstaŭlaŭ Biełaruś u Vatykanie ad hetaj struktury».

Na dumku aktyvista, pieraśled ajca Andžeja Juchnieviča — chutčej, sproba zastrašyć inšych śviataroŭ i takim čynam «pieravychavać» ich.

My pahutaryli pra śviatara Andžeja Juchnieviča z ksiandzom, jaki asabista znajomy ź viaźniem. Pavodle našaha surazmoŭcy, Juchnievič chacia i ścipły, i dalikatny čałaviek, ale pry hetym maje svoj duchoŭny stryžań:

«Jon vieryć nie «jak by», a pa-sapraŭdnamu, i heta vielmi važna, jon vierny svaim pierakanańniam. Jon nie viadzie padvojnaha žyćcia, heta nie toj vypadak, kali śviatar idzie prapaviedavać i pry hetym tolki i dumaje, jak by sabrać hrošy ź ludziej. Da jaho ciahnułasia moładź. Ź Viciebska da Šumilina 50 kiłamietraŭ, i moładź caniła, što pobač ź imi jość taki śviatar — zaŭždy adkryty i haścinny, achvočy parazmaŭlać. Kažuć, što moładź niemahčyma padmanuć, tak i jość.

Ksiondz Juchnievič — heta śvietły, Božy čałaviek. Jaho i zatrymali, tamu što jon taki. Jašče raniej, pakul było možna, jon vykazvaŭsia suprać taho biezzakońnia, jakoje dziejecca ŭ krainie z 2020-ha. Jon zaachvočvaŭ heta rabić i inšych śviataroŭ, dazvalaŭ sabie kazać u bok ijerarchaŭ zaŭvahi pra toje, što my nie možam maŭčać tady, kali adbyvajecca biezzakońnie. Jon matyvavaŭ nieści słova Božaje, zaachvočvaŭ ludziej žyć u pakajańni i praŭdzie».

Surazmoŭca ličyć, što takija vierujučyja ludzi, jakija nie pojduć prystasoŭvacca pad režym, nie mohuć upisacca ŭ siońniašnija abrysy hramadskaha žyćcia. Režym imkniecca vyšturchnuć takich ludziej, złamać.

Śviatar padkreślivaje, što pieraśled Juchnieviča — heta jašče i prajava cisku na katalicki kaścioł, jaki ciahniecca dahetul:

«Z adnaho boku, hramadstva bačyć, što šmat chto z katalickich ijerarchaŭ pačynaje paddakvać tamu tonu, jaki zadaje režym. Ale hetaha mała, jany chočuć bolšaha — kab kaścioł pačaŭ naŭprost apraŭdvać i prasłaŭlać biezzakońnie.

Režym sprabuje jašče bolš nacisnuć na ijerarchaŭ, duchavienstva i Vatykan i dla hetaha sadžaje za kraty śviataroŭ».

Zvyčajna ich vypuskajuć, nahadvaje surazmoŭca, ale Juchnievič pravioŭ dva miesiacy va ŭmovach administratyŭnaha aryštu — z 2020-ha heta pieršy taki vypadak siarod katalickich śviataroŭ. I naš surazmoŭca miarkuje, što takaja «ŭvaha» da śviatara źviazanaja z tym, jak jon trymajecca za kratami.

«Siońnia ŭžo 2024-ty hod, heta nie 2020-ty. U 2020-2021-m jašče mahli vypuścić śviatara niezłamanym paśla dvuch, troch, dziesiaci sutak, jak heta było z ksiandzom Barkom. Ale ŭ 2024-m [dla režymu] niedapuščalna, kab z turmy vychodzili niezłamanymi, biełaruski režym łamaje ludziej, u tym liku śviataroŭ.

Śviatary, jakija vyjšli z-za krataŭ, kažuć, što tam im prapanavali supracoŭničać ci zapisać prymusova-pakajalnaje videa, abo vymušali źjechać z krainy. Kali ž čałaviek nie łamajecca, jany jaho nie vypuskajuć. Pabačyli b, što Juchnievič žadaje vyjechać, nie choča ci nie moža prapaviedvać słova Božaje na terytoryi Biełarusi — tady b jany jaho vypuścili. Vyhladaje, što jon nie łamajecca i tamu jaho tam trymajuć», — ličyć śviatar.

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

Kamientary3

  • .
    05.07.2024
    Nakinulisia na božaha čałavieka tamu što heta słužki djabła a nie ŭłady Biełarusi.
  • nieriuśki
    05.07.2024
    [Red. vydalena]
  • Džud
    05.07.2024
    Heta ŭ łukašystaŭ duchoŭnyja skrepy takija

Ciapier čytajuć

Mabilny Anžaliki Mielnikavaj znachodzicca na terytoryi Biełarusi

Mabilny Anžaliki Mielnikavaj znachodzicca na terytoryi Biełarusi

Usie naviny →
Usie naviny

Dzieci radziej hłytajuć inšarodnyja pradmiety: navukoŭcy nazvali nievidavočnuju pryčynu

Polskaja palicyja pakul nie zmahła vyznačyć, dzie znachodzicca Mielnikava14

Bili Ajliš źniałasia ŭ roliku pad pieśniu biełarusaŭ1

U «Minsk-Śviecie» pabačyli dziŭnuju žyviołu: minčuki spračajucca, chto heta moža być13

ŚMI raskryli prosty i realistyčny płan, jak Tramp zmoža zastavacca prezidentam ZŠA da 2037 hoda29

«Siadzieŭ siem razoŭ za kradziažy». Kałarytny biełarus trapiŭ va ŭkrainski pałon, pavajavaŭšy tydzień2

Były palitviazień Viktar Łosik raspavioŭ pra svajo vyzvaleńnie i pierajezd ź siamjoj u Polšču

Rabaŭ raskazaŭ, jakim budzie nadvorje ŭ krasaviku1

Sakretny dakumient Pientahona pakazaŭ rezkuju źmienu vajennych pryjarytetaŭ ZŠA7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Mabilny Anžaliki Mielnikavaj znachodzicca na terytoryi Biełarusi

Mabilny Anžaliki Mielnikavaj znachodzicca na terytoryi Biełarusi

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić