Historyja

U Biełastoku projdzie prezientacyja vydańnia pa historyi Harodni

8 červienia ŭ Biełastoku projdzie prezientacyja biełaruskaha pierakładu knihi «Historyja Harodni (1919—1991). Nacyjanalizacyja, vyniščeńnie i savietyzacyja siarednieeŭrapiejskaha miesta» z udziełam jaje aŭtara Fieliksa Akiermana.

Fieliks Akierman — niamiecki historyk i publicyst, prafiesar, zahadčyk kafiedry publičnaj historyi ŭniviersiteta ŭ Chahienie (Fernuniversität in Hagen). 

Hetaja kniha — sproba napisać historyju Harodni XX stahodździa z hledzišča kulturnaj antrapałohii. Jaje bazaj pasłužyli vusnyja apoviedy haradziencaŭ, archiŭnyja pošuki, a taksama raniejšaja histaryjahrafija, da jakoj aŭtar stavicca padkreślena krytyčna. Adkaz na pytańnie, jak uźnikła biełaruskaja Harodnia, dajecca z ulikam miascovaj historyi farmavańnia troch nacyjanalnych prajektaŭ — polskaha, savieckaha i ŭłasna biełaruskaha — na sutyku troch krain — Biełarusi, Polščy i Litvy.

U knizie apublikavanyja dziasiatki dakumientaŭ i fatazdymkaŭ, častka ź ich — upieršyniu.

Kab padrychtavać hetuju knihu, aŭtar pravioŭ hutarki ź dziasiatkami miascovych uradžencaŭ. Siarod ich Andžej Pačobut, prafiesar Aleś Smalančuk, Alaksandr Milinkievič, krajaznaŭca Alaksandr Hościeŭ. Surazmoŭcami aŭtara byli ksiandzy, ananimnyja nastaŭnicy biełaruskamoŭnych i polskamoŭnych škoł, vykładčyki Haradzienskaha ŭniviersiteta. Ale ŭ knizie pradstaŭleny nie tolki hałasy tych, chto žyŭ u Harodni na momant napisańnia knihi, ale i tych, chto vyjechaŭ ź jaje ŭ ramkach t.zv. repatryjacyi. Dla hetaha aŭtar u Izraili sustrakaŭsia z haradzienskimi jaŭrejami, a ŭ Polščy — z haradzienskimi palakami, jakija vyjechali paśla vajny. Jon taksama pracavaŭ z haradzienskimi archivami, u tym liku tymi, jakija ciapier znachodziacca ŭ Polščy, z roznamoŭnaj pieryjodykaj, vykarystoŭvaŭ małaviadomyja krynicy ź niamieckich archivaŭ ab Harodni padčas akupacyi.

Hetaja kniha pra:

  • pra biełaruskija miaściny i pra biełaruskich dziejačoŭ u Harodni ŭ mižvajenny pieryjad.
  • pra kanflikty pamiž chryścijanami i judejami ŭ tym samym časie.
  • pra pieršyja saviety ŭ Harodni (vierasień 1939 — červień 1941), jakija prynieśli, z adnaho boku, departacyi miascovaha nasielnictva i inšyja represii, a, z druhoha, biełarusizacyju sistemy adukacyi.
  • pra stratehii vyžyvańnia šmatetničnaha nasielnictva Harodni va ŭmovach niamieckaj akupacyi i masavaje zabojstva haradzienskich jaŭrejaŭ.
  • pra druhija saviety, i pryniesienyja imi chvali rusifikacyi i savietyzacyi.

Čas i miescy praviadzieńnia prezientacyi: 

8 červienia (paniadziełak), 19:00 — 20:30.

Adras: Sienkiewicza 82, Fundacja «Okno na Wschód».

Prezientacyja pravodzicca pry padtrymcy prahramy Jeŭrapiejskaha sajuza 'EU4Belarus: Support to Advanced Learning and Training (SALT II)'.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Dalar znoŭ pa try rubli. Čamu tak adbyvajecca i čaho čakać dalej4

Dalar znoŭ pa try rubli. Čamu tak adbyvajecca i čaho čakać dalej

Usie naviny →
Usie naviny

63‑hadovaha byłoha pamiežnika z Mahilova asudzili za abrazu Łukašenki2

Dron, źbity ranicaj u piatnicu ŭ Łatvii, zalacieŭ z boku Biełarusi2

Pamierła amierykanskaja aktrysa Chiejden Paniećjer, byłaja niaviesta baksiora Uładzimira Kličko2

Apieracyju pa evakuacyi zahinułych u Kyrhyzstanie alpinistaŭ pakul adkłali

Sotni mihrantaŭ zapatrabavali dać im prytułak u ispanskaj Sieucie4

Da «Dažynak» u Biełarusi zrabili hihanckuju fihuru žančyny z sałomy34

Biełarusa, jaki pracavaŭ u niamieckaj palicyi, pazbavili piensii — bo vaziŭ kantrabandaj cyharety ź Biełarusi na dypłamatyčnym aŭto8

U Hruzii ciahnik naśmierć źbiŭ biełarusa3

Pasłańnik Trampa Kušnier sustreŭsia ź lidaram CHAMAS1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dalar znoŭ pa try rubli. Čamu tak adbyvajecca i čaho čakać dalej4

Dalar znoŭ pa try rubli. Čamu tak adbyvajecca i čaho čakać dalej

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić