Kultura

Vychodzić novaja kniha fiłosafa Valancina Akudoviča

«Šołach moŭčy» — novaja kniha biełaruskaha fiłosafa Valancina Akudoviča nieŭzabavie vyjdzie ŭ miežach inicyjatyvy «33 knihi dla inšaj Biełarusi». Zbornik tekstaŭ intelektuała — sumiesny prajekt biełaruskaha vydaviectva «Halijafy» i makiedonskaha Goten Publishing, piša Reform.news.

U knizie sabranyja teksty Valancina Akudoviča roznych hadoŭ.

«Ad prahramnaha ese «Pračnucca rankam u svajoj krainie» da vieršaŭ, pryśviečanych siabram, da humarystyčnych afaryzmaŭ pra Boha i śviet, — pradstaŭlaje novaje vydańnie inicyjatyva «33 knihi dla inšaj Biełarusi». — Biblejskija matyvy ŭ zborniku sustrakajucca z žartami pra Boha, asabistaja historyja pra levaje voka, jakoje Akudovič straciŭ u savieckim vojsku, staić pobač z hłybokim traktatam pra movu jak adzin z najvažniejšych elemientaŭ čałaviečaha isnavańnia. Kožny, chto pračytaje hetuju knihu, pahłybicca nie tolki ŭ śviet dumki adnaho z najvydatniejšych biełaruskich fiłosafaŭ, ale i ŭ jaho bijahrafiju, ciesna źnitavanuju z historyjaj i sučasnaściu biełaruskaha kulturnaha abšaru».

U anatacyi da vydańnia padkreślivajecca kanceptualny składnik zbornika tekstaŭ.

«Valancin Akudovič — adna z centralnych fihuraŭ biełaruskaha adradžeńnia pierachodnaha pieryjadu, pradstaŭniki jakoha kłapacilisia pra nacyjanalnaje samavyznačeńnie, pieraadoleńnie kałanijalnaj spadčyny i stanaŭleńnie biełaruskaj kultury. «Čas, u jaki adbyvałasia Biełaruś», jak akreślivaje Akudovič niečakanaje zdabyćcio dziaržaŭnaha suvierenitetu, byŭ časam vialikich spadziavańniaŭ i kulturnaha ŭzdymu, — zaŭvažajecca ŭ anatacyi. — U nastupnyja dziesiacihodździ pradstaŭnikam nacyjanalnaha adradžeńnia daviałosia admovicca ad mnohich svaich maraŭ. Dla niekatorych heta pryviało da vialikaha rasčaravańnia, u toj čas jak inšyja sprabavali trymacca za toje, čaho nikoli nie isnavała. Hetuju situacyju Akudovič usprymaje jak mahčymaść parazvažać pra miescaznachodžańnie čałavieka ŭ mnohich vymiareńniach: mižasabovym, palityčnym, kulturnym, ekzistencyjalnym. Hetaja čyrvonaja nitka razvažańniaŭ Akudoviča prachodzić i ŭ knizie «Šołach moŭčy».

«Halijafy» — niezaležnaje biełaruskaje vydaviectva, zasnavanaje ŭ 2007 hodzie. 16 krasavika 2022 hoda pa rašeńni Ministerstva infarmacyi Biełarusi jano było vymušana spynić vydavieckuju dziejnaść.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Jana hadami ciarpieła, a paśla adzin raz udaryła muža nažom — hetaha chapiła, kab zabić»12

«Jana hadami ciarpieła, a paśla adzin raz udaryła muža nažom — hetaha chapiła, kab zabić»

Usie naviny →
Usie naviny

Niemaŭla na Homielščynie nazvali Dabrynia Mikicič9

Hetyja krainy publična padtrymlivajuć Infancina, a hetyja — suprać

Rasijski piensijanier zahinuŭ na vajnie. Zatoje jaho siastry-biełaruscy pašancavała — atrymała adnu piatuju «Łady»

Čamu ŭ minskim mietro dźviery vahona časta začyniajucca pierad samym nosam pasažyraŭ? Adkazvaje mašynist2

Łukašenka zajaviŭ, što złaviŭ 54‑kiłahramovaha soma na Prypiaci. U papiaredniaj bajcy hety ž som važyŭ 57 kh12

Try krainy Jeŭropy rychtujuć ułasny farmat mirnych pieramoŭ pa Ukrainie2

Rasijskaha eks-udzielnika «Doma-2» aštrafavali za repost «Biełsata»

Ruiny kaścioła ŭ Babrujsku biaspłatna addali «kašalku» Łukašenki Alaksandru Zajcavu2

U Homieli znajšli niečakanaje prymianieńnie staromu ajfonu

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Jana hadami ciarpieła, a paśla adzin raz udaryła muža nažom — hetaha chapiła, kab zabić»12

«Jana hadami ciarpieła, a paśla adzin raz udaryła muža nažom — hetaha chapiła, kab zabić»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić