Kultura

U minskaj ratušy prezientujuć knihu pra «adlihu» ŭ BSSR

19 kastryčnika (subota) a 15:00 Muziej historyi horada Minska zaprašaje ŭ Minskuju haradskuju ratušu na lekcyju-prezientacyju knihi prafiesara, doktara histaryčnych navuk Alaksandra Hužałoŭskaha «U śvietłuju budučyniu! Biełaruskaje hramadstva epochi «adlihi» (1953—1968)», paviedamlaje bellit.info.

Alaksandr Hužałoŭski zakranie ŭ svajoj lekcyi najbolš značnyja aśpiekty z žyćcia biełaruskaha hramadstva pieryjadu «adlihi». U adnych hetaja epocha asacyirujecca z krytykaj kultu asoby, reabilitacyjaj achviar palityčnych represij, sacyjalna-palityčnaj libieralizacyjaj hramadskaha žyćcia.

Druhija ličać hałoŭnymi markierami času dasiahnieńni navukova-techničnaj revalucyi — zasvajeńnie kosmasu i mirnaj atamnaj enierhii, pieršyja elektronnyja vyličalnyja mašyny i aŭtamatyzacyju vytvorčaści. Trecija zhadvajuć refarmatarskuju dziejnaść Chruščova, u tym liku decentralizacyju i pašyreńnie pravoŭ sajuznych respublik, pierachod ad halinovaj da terytaryjalnaj sistemy kiravańnia, a taksama zachady pa palapšeńni materyjalnaha žyćcia ludziej.

Dla čaćviortych epocha «adlihi» — heta, pierš za ŭsio, karybski kryzis, calina, kukuruznaja epapieja i prahrama pabudovy kamunizmu. Narešcie, piatyja ŭ centr uvahi źmiaščajuć duchoŭnaje abnaŭleńnie hramadstva, uźniataja «šaścidziasiatnikami» novaja chvala ŭ litaratury, kiniematohrafie, žyvapisie, teatry.

Z vykarystańniem vialikaj kolkaści archiŭnych pieršakrynic, pieryjadyčnych vydańniaŭ, histaryčnaj litaratury ŭ knizie razhladajecca hety važny pieryjad biełaruskaj savieckaj historyi. Krytyka kultu asoby i reabilitacyja achviar palityčnych represij, asvajeńnie kosmasu i mirnaj atamnaj enierhii, ekanamičnyja reformy i palapšeńnie materyjalnaha žyćcia ludziej, narešcie, sproba farsiravanaj pabudovy kamunizmu niezvarotna źmianili biełaruskaje hramadstva. Sabranyja pad adnoj vokładkaj raznastajnyja siužety stvarajuć stereaskapičnuju karcinu žyćcia tahačasnaha biełaruskaha socyumu, raskryvajuć unutranuju łohiku jaho raźvićcia. Vydańnie raźličana na śpiecyjalistaŭ-historykaŭ, vykładčykaŭ, studentaŭ, a taksama ŭsich, chto cikavicca historyjaj Biełarusi najnoŭšaha času.

Uvachodny bilet: 3 rubli.

Minskaja haradskaja ratuša
pł. Svabody, 2A
+375 17 270 43 66
minskmuseum.by

Knihu možna kupić praz sajt Kniger.by. A taksama ŭ kramie ŭ samym centry Mienska: HC «Kupałaŭski» pad Kastryčnickaj płoščaj, ralety 41-42 (stancyi mietro Kupałaŭskaja i Kastryčnickaja), čas pracy z paniadziełka pa piatnicu z 11 da 18.30, subota z 11 da 17, niadziela z 11 da 16.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Va Ukrainie aryštavali biełaruskaha dobraachvotnika Žerara. Pry im nibyta było kala miljona jeŭra

Va Ukrainie aryštavali biełaruskaha dobraachvotnika Žerara. Pry im nibyta było kala miljona jeŭra

Usie naviny →
Usie naviny

U Ńju-Jorku samalot Air Canada sutyknuŭsia z pažarnaj mašynaj na ŭźlotna-pasadačnaj pałasie

U Homieli źniasuć davajenny Dom suviazi — zaminaje pašyryć vulicu, jakaja ŭ hetym miescy i tak maje vosiem pałos1

U centry Minska pjany kiroŭca prataraniŭ słup

U Biełarusi pabačyli palarnaje źziańnie2

Palaki kuplajuć damy ŭ Biełarusi — cikaviacca, ci chopić na žyćcio jeŭrapiejskaj piensii, i radujucca śmiešnym vydatkam25

Ministr adkazaŭ na čutki pra skaračeńnie dekretnaha adpačynku ŭ Biełarusi

Alaksandr Aviečkin staŭ druhim chakieistam u historyi NCHŁ, jaki zakinuŭ 1000 šajb3

Pierad sustrečaj z Łukašenkam Koŭła zabaŭlali raskazami pra zimovuju rybałku5

Biełaruski motahonščyk cudam vyžyŭ paśla padzieńnia sa skały 1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Va Ukrainie aryštavali biełaruskaha dobraachvotnika Žerara. Pry im nibyta było kala miljona jeŭra

Va Ukrainie aryštavali biełaruskaha dobraachvotnika Žerara. Pry im nibyta było kala miljona jeŭra

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić