Ekanomika55

Pracoŭnyja mihranty prablemy ekanomiki Biełarusi nie vyrašać, i Łukašenka pačaŭ heta razumieć. Mierkavańnie Čałaha

«U krainu ludzi imihrujuć pa dźviuch pryčynach. Ale ŭ nas niama ni taho, ni druhoha».

Niadaŭna Alaksandr Łukašenka nazvaŭ vyklikam vymušanuju mihracyju ludziej. Praŭda, havaryŭ jon nie pra biełarusaŭ, jakija źjazdžajuć z krainy, a zamiežnikaŭ, jakija pryjazdžajuć pracavać.

«Padciahvajucca ludzi, jakija chočuć žyć, pracavać, zarablać i niejkuju kapiejku pasyłać na radzimu, kab prakarmić svaich dziaciej. Ale ŭsia biada ŭ tym, što hetyja ludzi dalokija ad tych spraŭ, jakija my vyrašajem. Jany niekampietentnyja. Jany prafiesijna nie padrychtavanyja», — zajaviŭ Łukašenka.

Ekanamist Siarhiej Čały ŭ novym vypusku svajoj prahramy prakamientavaŭ hetyja słovy:

«Ničoha sabie, voś tak voś pa emihrantach. Nu dobra, ad Trampa možna takoje pačuć, što tudy [u ZŠA] «Mieksika pasyłaje tolki svaich złačyncaŭ i hvałtaŭnikoŭ».

Pa słovach ekanamista, hetyja słovy — pieršaje pryznańnie na ŭzroŭni Łukašenki taho, što «idzie skills mismatch u ekanomicy». Tak nazyvajuć situacyju ŭ ekanomicy, kali navyki, jakimi vałodajuć rabotniki, nie adpaviadajuć patrabavańniam rynku pracy. U vyniku ŭ ekanomicy niedachop rabotnikaŭ, choć i jość prytok pracoŭnaj siły.

Čały zaŭvažaje, što pra hetu prablemu daŭno havaryli. Jon nahadvaje słovy namieśnicy ministra ekanomiki Biełarusi Taćciany Brancevič:

«Niekatoryja krainy kampiensujuć niedachop nacyjanalnych pracoŭnych resursaŭ za košt mihracyi. Dosyć raspaŭsiudžanaja stratehija. Ale nieadnaznačnaja z punktu hledžańnia vyniku. Prosta praz toje, što dla praryŭnoha raźvićcia nieabchodnyja kvalifikavanyja kadry. A ich, pa vialikim rachunku, nie chapaje i ŭ bolšaści krain — patencyjalnych recypijentaŭ.

Taksama isnujuć ciažkaści z adaptacyjaj mihrantaŭ z dalokich rehijonaŭ. Ich paŭnavartasnaje intehravańnie ŭ novaje kulturnaje asiarodździe patrabuje i časavych, i finansavych, i maralnych vysiłkaŭ».

Čały tłumačyć, čamu pracoŭnyja mihranty nie zmohuć vyrašyć prablemy niedachopu kvalifikavanych kadraŭ na rynku pracy Biełarusi:

«U krainu ludzi imihrujuć pa dźviuch pryčynach (kali tolki heta nie tyja, chto biažyć ad vajny) — heta ci pracavać i žyć lepš, čym u siabie na radzimie, ci jechać pa «vełfier» (welfare, sacyjalnyja vypłaty. — NN). U pieršym vypadku, heta jak praviła, Amieryka, u druhim — Jeŭropa. Ale ŭ nas ža niama ni taho, ni druhoha».

Dniami Łukašenka znoŭ pabłažliva vykazaŭsia pra mihrantaŭ z Uschodu.

«Chočaš zaprasić tadžykaŭ, uźbiekaŭ, kazachaŭ, siryjcaŭ, afhancaŭ, lubych ludziej, zaprašaj. Ale ty pavinien viedać, što heta za ludzi i što jany tabie patrebnyja na hetym miescy i mohuć hetuju apieracyju ažyćciaŭlać. Nie ŭmiejuć — navučy. Ale ty za hety dziasiatak-dvaccać čałaviek pavinien hałavoj adkazvać», — zapatrabavaŭ palityk.

Ale paśla na sajcie Łukašenki zamiest cytaty ź pieralikam nacyjanalnaściaŭ napisali, što havorka pra biezabličnych «zamiežnych hramadzian».

Kamientary5

  • Nie Čały
    17.01.2025
    Čałomu pora by obratno viernuťsia v komandu Łukašienko, raz on tak chorošo traktujet słova svojeho piervoho bossa, na kotoroho Čałyj rabotał vo vriemia priedvybornoj kampanii 94 hoda.
  • Baradzied
    17.01.2025
    Otstajuŝaja v ekonomičieskom raźvitii RB sama stanovitsia istočnikom rabočiej siły dla sosiednich stran. Dažie v Armienii zarpłaty vyšie.
  • Vožyk patryjot
    18.01.2025
    Nie Čały, i što? Kali toje było?

Bicepsy Ivana Kraŭcova ździvili sacsietki. Jon raskazaŭ, jak trymaje siabie ŭ spartyŭnaj formie32

Bicepsy Ivana Kraŭcova ździvili sacsietki. Jon raskazaŭ, jak trymaje siabie ŭ spartyŭnaj formie

Usie naviny →
Usie naviny

U Indaniezii pramaŭčali pra vizit ministra abarony ŭ Biełaruś1

Stychija narabiła biady ŭ Kałodziščach

DTZ u Tałačynskim rajonie: paciarpieli 4 čałavieki, adzin — zahinuŭ

Stała viadoma pra aryšt papularnaj mastački Aksany Šalapinaj13

U MTS raskazali, dzie ŭ Biełarusi žyvuć žaŭranki, a dzie — sovy2

Z-za navalnicy na poŭnačy Minska na 25 siekund adklučałasia elektryčnaść

Siamja biełarusaŭ akazałasia ŭ dvuch roznych asiarodkach emihracyi. Muž nie moža trapić da žonki ŭ Hruziju, a jana — atrymać vizu da jaho ŭ Polšču10

Biełarusy zdymajuć u Polščy sieryjał pra śvinhieraŭ23

Alimpijskaja čempijonka pa bijatłonie prapała ŭ harach Pakistana1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Bicepsy Ivana Kraŭcova ździvili sacsietki. Jon raskazaŭ, jak trymaje siabie ŭ spartyŭnaj formie32

Bicepsy Ivana Kraŭcova ździvili sacsietki. Jon raskazaŭ, jak trymaje siabie ŭ spartyŭnaj formie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić