Čamu ŭłady chočuć vycisnuć byłych palitźniavolenych za miažu?
Prapahandyst Alaksandr Špakoŭski namiaknuŭ, što adnoj z umovaŭ dla vyzvaleńnia znakavych palitviaźniaŭ u pieramovach z ZŠA moža być ich abaviazkovy vyjezd za miažu. Ale, jak bačym, navat sanitarcy ź Pinska Alenie Maŭšuk nie dali zastacca ŭ krainie paśla vyzvaleńnie i advieźli da miažy. «Naša Niva» spytała ŭ analityka Valera Karbaleviča, čamu režym abraŭ takuju taktyku.
Prymusovy vyvaz apanientaŭ dla režymu Łukašenki — praktyka nie novaja. Jaskravyja prykłady takim dziejańniam — vyvaz Śviatłany Cichanoŭskaj u 2020-m.
Palityčny ahladalnik «Radyjo Svaboda» Valer Karbalevič adznačaje, što ŭ byłych palitviaźniaŭ, pa vialikim rachunku, asabliva niama inšaha vybaru, akramia jak vyjechać za miažu.
«Nad imi staić žorstki kantrol, ich uvieś čas ciahajuć i nie dajuć spakojna žyć. Jość šmat vypadkaŭ, kali byłych palitviaźniaŭ sadzili paŭtorna. Akramia hetaha, takim ludziam vielmi składana pracaŭładkavacca, bo ich nidzie nie prymajuć», — adznačaje analityk.
Karbalevič miarkuje, što ŭładam praściej vycisnuć čałavieka z krainy, čym vydatkoŭvać resursy na toje, kab pilna sačyć za im i być upeŭnienymi, što jon znoŭ nie pačnie vieści pratesnuju dziejnaść.
Valer Karbalevič. Fota: «Naša Niva»
Alternatyvaj moža być tolki publičnaje raskajańnie
Analityk adznačaje, što ŭłady bačać tolki dva miescy dla niełajalnych da ich: abo jany znachodziacca za miažoj, abo siadziać za kratami.
«U krainie nie pavinna zastavacca ludziej z apazicyjnymi pohladami. U ich takaja łohika. Alternatyvaj, badaj, moža być tolki publičnaje raskajańnie, i tady, mahčyma, ciabie prymuć.
Kali ŭ krainie farmujecca tatalitarnaja sistema, to takim ludziam prosta niama miesca ŭ joj. Tym bolš, kali havorka idzie pra niejkija znakavyja fihury.
Ujavicie, što Viktar Babaryka vychodzić na svabodu — i tut da jaho vialikaja cikavaść. Zamiežnyja žurnalisty mohuć da jaho pryjazdžać, pačynajuć adnaŭlacca niejkija suviazi. Navošta ŭładam taki kłopat? Tamu im lepš vycisnuć čałavieka za miažu», — tłumačyć łohiku łukašystaŭ ahladalnik.
Ułady vybirajuć mienšuju z prablem
Pry hetym Karbalevič nie admaŭlaje, što vyvaz znakavych asob za miažu taksama maje svaje minusy, pakolki takija ludzi pačynajuć aktyŭna razdavać intervju i vystupać suprać režymu.
Ale heta analityk nazyvaje mienšaj prablemaj dla ŭładaŭ, bo čym mienš apanientaŭ Łukašenki znachodzicca ŭ krainie, tym lepš dla režymu.
«Kali ŭłady sapraŭdy majuć niejkija damoŭlenaści i chočuć razmarozić adnosiny z Zachadam, to dla ich heta davoli prostaje vyjście. Jany vypuskajuć čałavieka z turmy, nibyta vykonvajuć svaje abaviazki, ale pry hetym adrazu vyvoziać jaho z krainy».
Kažučy prostymi słovami, ułady staviacca da svaich apanientaŭ u styli: niama čałavieka ŭ krainie — niama prablemy.
Zamiežnyja akcyi taksama nie dajuć Łukašenku spakoju
Pry hetym Valer Karbalevič ličyć, što nielha śćviardžać, što ŭłady nie chvaluje toje, što biełarusy robiać za miažoj.
«Jany zmahajucca z aktyŭnaściami, jakija adbyvajucca za miažoj, bo my bačym, jakija represii jany čyniać u adnosinach da ludziej, jakija vychodzili na akcyi za miažoj. Biezumoŭna, uładu heta chvaluje, i jany davoli efiektyŭna z hetym zmahajucca — zavodziać kryminalnyja spravy, pahražajuć svajakam.
Takija aktyŭnaści navat za miažoj dla Łukašenki niepryjemnyja. Ale kali režym staić pierad dylemaj — lepš vycisnuć za miažu i, mahčyma, atrymać u budučyni ad hetaha niejkija dyvidendy, naprykład, u vyhladzie źmiakčeńnia sankcyj, — to ŭłady vybirajuć mienšaje zło.
Bo ja zhodny ź mierkavańniem, što kali i buduć pieramieny, to jany chutčej za ŭsio buduć vyklikanyja znutry krainy, pakolki ŭpłyŭ na ŭnutrypalityčnuju situacyju ludziej z-za miažy źmianšajecca. Heta naturalny praces, niezaležna ad taho, kolki toj ci inšy čałaviek daść intervju».
«Nas heta mała chvaluje». Ejsmant adkazała, što dumaje pra kryminalnuju spravu suprać Łukašenki2323
«Nas heta mała chvaluje». Ejsmant adkazała, što dumaje pra kryminalnuju spravu suprać Łukašenki23
«Łukašenka pavinien panieści adkaznaść za saŭdzieł u rasijskaj ahresii». Ministr zamiežnych spraŭ Ukrainy raskazaŭ pra novuju palityku ŭ dačynieńni da Biełarusi2424
«Łukašenka pavinien panieści adkaznaść za saŭdzieł u rasijskaj ahresii». Ministr zamiežnych spraŭ Ukrainy raskazaŭ pra novuju palityku ŭ dačynieńni da Biełarusi24
Na Sicylii paśla štormu ceły horad apynuŭsia na krai prorvy22
Na Sicylii paśla štormu ceły horad apynuŭsia na krai prorvy2
U Biełarusi pradali tur na 10 dzion za dvaich amal za 23 tysiačy dalaraŭ. Što za kirunak?44
U Biełarusi pradali tur na 10 dzion za dvaich amal za 23 tysiačy dalaraŭ. Što za kirunak?4
U SIZA KDB apynuŭsia Mikałaj Cyrto, fihurant staroj spravy Biełarusbanka. Druhi raz — za palityku22
U SIZA KDB apynuŭsia Mikałaj Cyrto, fihurant staroj spravy Biełarusbanka. Druhi raz — za palityku2
Dačka śpikiera Sierhiejenki ŭładkavałasia na pracu ŭ Ministerstva pracy1111
Dačka śpikiera Sierhiejenki ŭładkavałasia na pracu ŭ Ministerstva pracy11
«Nas heta mała chvaluje». Ejsmant adkazała, što dumaje pra kryminalnuju spravu suprać Łukašenki23
«Łukašenka pavinien panieści adkaznaść za saŭdzieł u rasijskaj ahresii». Ministr zamiežnych spraŭ Ukrainy raskazaŭ pra novuju palityku ŭ dačynieńni da Biełarusi24
Kamientary