Śviet1616

Pucin kanstatavaŭ pačatak spadu rasijskaj ekanomiki

Dynamika asnoŭnych makrapakazčykaŭ rasijskaj ekanomiki ŭ pačatku 2026 hoda stała admoŭnaj, zajaviŭ prezident Uładzimir Pucin na naradzie ab ekanamičnych pytańniach 23 sakavika, paviedamlaje The Moscow Times.

Uładzimir Pucin. Fota: Sefa Karacan/Anadolu via Getty Images

Pavodle danych Rasstata, vałavy ŭnutrany pradukt u studzieni byŭ na 2,1% nižejšy za ŭzrovień minułaha hoda, a pramysłovaść skaraciłasia na 0,8%.

Pucin adznačyŭ, što ničoha niečakanaha tut niama i padkreśliŭ nieabchodnaść viarnuć ekanomiku na šlach ustojlivaha rostu, nie dapuskajučy vysokaj inflacyi i destabilizacyi rynku pracy.

Fiederalny biudžet Rasii ŭ studzieni—lutym zaznaŭ deficyt na 3,5 tryljona rubloŭ (42,7 miljarda dalaraŭ) z-za źnižeńnia ahulnych dachodaŭ. Prezident zaklikaŭ prymać uzvažanyja miery dla zabieśpiačeńnia doŭhaterminovaj ustojlivaści biudžetu, bo jaho stan — važnaja ŭmova dla ekanamičnaha rostu.

Pavodle aficyjnaj statystyki, spad VUP u studzieni staŭ pieršym z 2023 hoda. Rost ekanomiki ŭ 2025 hodzie zamarudziŭsia da 1%, što amal u piać razoŭ nižej za papiaredni temp i ŭdvaja mienš za prahnozy ŭrada. Z 28 asnoŭnych halin pramysłovaści ŭ minusie akazalisia 21: zdabyča karysnych vykapniaŭ skaraciłasia na 1,6%, mietałurhija — na 2,1%, vytvorčaść adzieńnia i abutku — na 3,5%, upieršyniu za 15 hadoŭ upała vytvorčaść praduktaŭ charčavańnia na 0,5%.

Na 2026 hod urad pieršapačatkova prahnazavaŭ rost bolš jak na 2%, potym źniziŭ da 1,3%, ale navat hety pakazčyk moža być zanadta aptymistyčnym. Minekanamraźvićcia razhladaje mahčymaść źnižeńnia rostu da 0,7% i padrychtoŭku siekviestra biudžetu sa skaračeńniem usich vydatkaŭ na 10%, akramia vajny i sacyjałki.

Ekśpierty adznačajuć, što ekanamičnaje zapavoleńnie pryviadzie da niedachopu nieabaviazkovych dachodaŭ biudžetu, niahledziačy na padatkovuju reformu. Pa ich padlikach, dziaržava moža nie atrymać kala 500 miljardaŭ rubloŭ z PDV i 100—200 młrd z padatku na prybytak, a deficyt zamiest płanavanaha skaračeńnia moža vyraści da 8 trłn rubloŭ.

Kamientary16

  • nievierojatnaja piečal
    23.03.2026
    Babarykancy i Capkała sumujuć! I cikava što ŭ takim vypadku zrobiać łukašenkaŭcy, jakija ž na rasijskim padsosie.
  • Toj rusafob z 1990-ch
    23.03.2026
    Čym horš u Rasii, tym lepš u susiedziaŭ.
  • nierusafob
    23.03.2026
    Toj rusafob z 1990-ch, daleko nie fakt. Biełarusi silno łučšie nie staniet ot etoho. A jeŝio diktatury lubiat otvodiť fokus ot problem mietodami zavojevanij sosiediej. Maleńkimi pobiedonosnymi vojnami )))

Ciapier čytajuć

Koŭł Łukašenku: Tabie treba być bolš aściarožnym, za stałom kiepskich pacanoŭ zastaŭsia adzin ty10

Koŭł Łukašenku: Tabie treba być bolš aściarožnym, za stałom kiepskich pacanoŭ zastaŭsia adzin ty

Usie naviny →
Usie naviny

Siońnia — Dzień Voli. 108 hadoŭ tamu była abvieščana niezaležnaść BNR3

Navukoŭcy znajšli sposab pieratvarać płastykavyja butelki ŭ leki ad ciažkaj chvaroby1

Polskaja kańkabiežka, jakaja na Alimpijadzie atrymała kańkom pad voka, raskazała, jak heta pieražyła

Na adnoj z mahił na biełaruskich mohiłkach pastavili ściah «Vahniera» FOTAFAKT8

«Vy navat nie ŭjaŭlajecie, nakolki mocna jany chočuć zaklučyć ździełku». Tramp raskazaŭ pra pieramovy ź Iranam3

U «Vialikim kamni» zamachnulisia na budaŭnictva samaha vialikaha ŭ Jeŭropie abjekta4

Stała viadoma, pa jakich charčovych tavarach u Biełarusi faktyčna niama impartu1

Va Ukrainie mužčyna pasłaŭ svajoj siamji śmiertanosnuju pasyłku z vybuchoŭkaj1

«Niekatoryja zmohuć adkazać hadoŭ praź piać». Biełaruska spytała tych, chto emihravaŭ u Polšču, a potym viarnuŭsia, ci nie škadujuć jany12

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Koŭł Łukašenku: Tabie treba być bolš aściarožnym, za stałom kiepskich pacanoŭ zastaŭsia adzin ty10

Koŭł Łukašenku: Tabie treba być bolš aściarožnym, za stałom kiepskich pacanoŭ zastaŭsia adzin ty

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić