U Biełarusi VNU niezakonna źbirała danyja studentaŭ — umiašalisia dziaržorhany. Vy takija danyja, imavierna, taksama davali
Na prablemu ŭkazaŭ adzin sa studentaŭ, jaki zapadozryŭ niadobraje. Niezvyčajny precedent adbyŭsia ŭ Biełarusi, kali małady čałaviek pryjšoŭ padavać dakumienty ŭ VNU.

Pry pastupleńni ŭ studenta zapatrabavali ŭkazać źviestki ab jaho miescy i dacie naradžeńnia, nacyjanalnaści, a taksama datu naradžeńnia i miesca pracy baćkoŭ.
Hieroj hetaj historyi z padazreńniem pastaviŭsia da takoj praktyki, tamu źviarnuŭsia ŭ Centr piersanalnych źviestak, zaŭvažyła Tochka.by.
Jak akazałasia, zrabiŭ jon heta nie darma, bo ŭžo ŭ pačatku razboru vyśvietliłasia, što takaja praktyka supiarečyć biełaruskamu zakanadaŭstvu.
Sprava ŭ tym, što ŭ zakonie ab adukacyi praktyka davać takoj infarmacyi nie praduhledžana. Akramia taho, śpiecyjalisty vyznačyli, što apracoŭka vyšejnazvanych danych nie adpaviadaje zakonu ab piersanalnych danych.
VNU było nakiravana apaviaščeńnie, kab infarmacyja była vydalenaja, i papiaredžańnie ab tym, što nieabchodna paźbiahać takoj praktyki ŭ budučyni.
Jakuju infarmacyju nielha źbirać škołam
Raniej Nacyjanalny centr abarony piersanalnych źviestak prapracavaŭ ź Ministerstvam adukacyi pytańnie ab zbory infarmacyi ab płanach vučniaŭ na kanikuły.
U centry padkreślili, što ŭstanovy adukacyi nie mohuć źbirać danyja ab tym, dzie školniki majuć namier pravodzić volny ad vučoby čas.
Jak praviła, u takich ankietach prosiać paznačyć proźvišča, imia, imia pa baćku, stupień svajactva i kantakty čałavieka, ź jakim budzie zastavacca dzicia. Daviedvacca pra hetuju infarmacyju taksama zabaroniena.
Kamientary