Zaviaršyŭsia druhi siezon adnaho z samych hučnych sieryjałaŭ apošnich hadoŭ, jaki zavajavaŭ luboŭ hledačoŭ svajoj ašałamlalnaj niezvyčajnaściu i staŭ sapraŭdnym fienomienam u pop-kultury. Raspaviadajem, jakija sakrety raskryli i čaho čakać ad praciahu.

Sieryjał «Raździaleńnie» (Severance) Dena Eryksana, jaki vystupaŭ jak šoŭranier i scenaryst, i Bena Stylera, jaki byŭ pradziusaram i režysioram najvažniejšych epizodaŭ, staŭ samym papularnym prajektam Apple TV+ za ŭsiu historyju płatformy, abahnaŭšy navat kultavaje šou «Ted Łasa». Akramia taho, šou atrymała vysokija acenki. Naprykład, na ahrehatary recenzij Rotten Tomatoes u jaho 96% stanoŭčych recenzij ad krytykaŭ.
Historyja ŭ sieryjale razhortvajecca vakoł Marka Skaŭta (Adam Skot), supracoŭnika karparacyi Lumon Industries, jaki prajšoŭ praz chirurhičnuju praceduru ŭžyŭleńnia ŭ mozh čypa, jaki adździalaje jaho asobu («ekstra»), ad toj, što štodzień znachodzicca ŭ ofisie («intra»). Spuskajučysia ci padymajučysia na lifcie na pavierch raździelenych, jon pieraklučajecca na inšuju asobu, jakaja ničoha nie viedaje pra inšuju i nie maje jaje ŭspaminaŭ. Supracoŭniki adździeła apracoŭki makradanych, u jakim pracuje Mark, uvieś dzień sartujuć niejkija ličby, atrymlivajučy za ich uznaharodžańni ŭ vyhladzie suvieniraŭ ci ježy. Ofisnaja rucina splatajecca z tajamničym i psichadeličnym vučeńniem Kira Ihana, zasnavalnika Lumana, jaki ŭźviedzieny tut u ranh ci to praroka, ci to bažastva.

Mark i jahonyja kalehi, Irvinh Biejlif (Džon Turtura), Dyłan Džordž (Zak Čery) i enierhičnaja i nastojlivaja Cheli R. (Brytni Łoŭer), vyrašajuć daviedacca, što znachodzicca pa-za miežami čatyroch ścien, u jakich jany zamknionyja naviečna, kim jany jość nasamreč i čym jany ŭvohule zajmajucca dla Lumana.
Hetyja pošuki hałoŭnych hierojaŭ pryvodziać da adkazaŭ, jakija šakujuć nie tolki ich samich, ale i hledača. Kancoŭka pieršaha siezona, jaki vyjšaŭ u 2022 hodzie, akazałasia najlepšym klifchenhieram, jaki tolki možna ŭjavić u sieryjale.
Padvajeńnie asoby zryvaje nam dach

Druhi siezon patrochu pierastaje być kłaŭstrafabičnym ofisnym tryleram, daśledavańniem śvietu raździelenaha paviercha, hetaha łabirynta z adnolkavych biełych kalidoraŭ i redkich dziŭnych adździełaŭ, jakija zajmajucca nieviadoma čym. Jak, naprykład, adździeł pa hadoŭli mlekakormiačych — vialikaj zały ź zialonymi pahorkami, na jakich pad nahladam načalnicy (Hviendalin Kryści) vypasajucca kaźlaniaty — ci adździeł chareahrafii i viesiałości, u jakim pracuje ŭ dziasiatki razoŭ bolš ludziej, čym u vytvorčym adździele — sapraŭdnaja satyra na štučnuju razdźmutaść bujnych kampanij.

Druhi siezon kancentrujecca na hierojach i ich asabistych historyjach, u pieršuju čarhu na luboŭnym šmatkutniku vakoł Marka Skaŭta.
U samym kancy pieršaha siezona Mark S. paśpieŭ prakryčać siastry svajho «ekstry» Devan (Džen Tałak) ašałamlalnyja słovy — jahonaja žonka žyvaja. Trahičnaja śmierć Džemy pryviała jaho da raździaleńnia, kab choć na 8 hadzin u dzień nie pieražyvać bol straty, ale jana ŭvieś hety čas pad vyhladam psichołaha mis Kiejsi pracavała ź jahonym «intram» na adnym paviersie, nikoli nie pakidajučy jaho. Kab vyratavać svaju kachanuju, Mark pačynaje niebiaśpiečnuju praceduru reintehracyi dźviuch svaich asob u adnu.
Ale jość i prablema, jakuju Mark nie ŭličyŭ. Jaho «intra» — heta asoba sa svaimi dumkami i pačućciami, i jon užo zakachany ŭ Cheli R., jakaja viedaje, ale chavaje ad jaho toje, što jana dačka ŭładalnika Lumana. Navat u jaje «ekstry», Cheleny Ihan, pračynajucca pačućci da Marka.

U hetuju ž hulniu stvaralniki hulajuć i ź inšymi raździelenymi. Irvinh Biejlif znajomicca sa starym Biertam Hudmanam (Krystafier Uokien) — jany razumiejuć, što ichnija «intry» zakachalisia adno ŭ adnaho na raździelenym paviersie, i pamiž imi taksama prabiahaje iskra. Hetaje znajomstva niebiaśpiečnaje, ale kachańnie, jakoje jany sami nie bačyli, daje nadzieju i vyratoŭvaje Irvinha.

Luman zhadžajecca na toje, kab Dyłan D. sustrakaŭsia b z žonkaj svajho «ekstry». Hetyja sustrečy chutka pierarastajuć u niešta bolšaje i kančajucca pacałunkam z Hretchen (Mieryt Uivier), bo dla žonki «intra» Dyłana — heta ŭsio toj samy čałaviek, jakoha jana kaliści palubiła, a doma na kanapie jaje sustrakaje depresiŭny, złamany niaŭdačnik. Muž daviedvajecca pra «zdradu», heta jaho mocna zadziavaje, ale ŭ liście da svajho «intry» jon piša, što jamu padabajecca dumać, što tam, u ofisie, jość lepšaja viersija jaho i spadziajecca kaliści stać takim ža.

Inšyja baki akazvajucca i ŭ nieraździelenych supracoŭnikaŭ Lumana. Skinutaja z borta pracoŭnaj halery byłaja načalnica raździelenaha paviercha Charmani Kabeł (Patrysija Arkiet) viartajecca ŭ rodny horad, daviedzieny da halečy Lumanam, kab ź viernaj słužki pieratvarycca ŭ sapraŭdnaha mściŭca — kampanija skrała ŭ jaje dziacinstva, rodnych i navat ideju raździaleńnia, adpłaciŭšy niaŭdziačnaściu.

Set Miłčyk (Tremieł Tyłman), jaki zaniaŭ jaje kresła, taksama adčuvaje pahardlivaje staŭleńnie da siabie z boku praŭleńnia, jakoje prajaŭlajecca ŭ prydzirkach da drobiaziaŭ — niapravilna prymacavanych saščepak i zanadta doŭhich słoŭ. Pad kaniec siezona Miłčyk pačynaje adkryta havaryć dziorzkaści ŭ bok svajho načalstva i navat adpuskaje ździeklivy kamientar pra fihuru Kira Ihana, ale ŭ kulminacyjny momant zastajecca viernym karparacyi.
Čyściec i piekła

«Raździaleńnie» ad pačatku pužała hledačoŭ svajoj ofisnaj absurdnaściu, zamknionaściu i biaskoncaj cykličnaściu. Raździelenyja vykonvali svaju pracu jak Sizif: jak tolki byŭ zavieršany adzin fajł, jany pačynali novy, jak tolki jany zachodzili ŭ lift, to praź imhnieńnie vychodzili ź jaho znoŭ. Jany nikoli nie adpačyvali, adpačyvali ichnija «ekstry», jany viedali tolki ofis, ofis, ofis… I sapraŭdny łabirynt kalidoraŭ, jak u mifie pra Minataŭra, u jakim nie tak prosta znajści vychad. Dla mnohich heta sapraŭdnaje piekła, chto moh by zhadzicca na toje žyćcio?
Druhi siezon «Raździaleńnia» adkazvaje na hetaje pytańnie dvojčy. Spačatku Mark S. prama havoryć svajmu «ekstry», što «piekła — heta nie toje słova, my znachodzim sposaby niejak žyć dalej, adčuvać siabie ludźmi», a paśla Cheli R. kryčyć kaleham ź inšaha adździeła, što «jany dajuć nam paŭžyćcia i dumajuć, što my nie staniem za jaho zmahacca».
Jak miesca, padobnaje na čyściec dla jahonaj dušy, apisvaje pavierch raździelenych i Biert Hudman, čyja bijahrafija chavaje šmat niepryjemnych staronak. Jon spadziajecca, što kali trapić na toj śviet, to choć niejkaja častka jaho dušy budzie čystaj i biezzahannaj i jon zmoža ŭźjadnacca sa svaim mužam Fiłdsam (Džon Noŭbł).

A hałoŭnaje, što nam pakazvajuć sapraŭdnaje piekła — pavierch, na jakim trymajuć Džemu. Dzień za dniom jana prachodzić praz roznyja pakoi, u jakich jaje «intry» vymušany pieražyvać usio toje, što Džema nienavidzić ci baicca — lačyć zuby, pierapisvać da źniamieńnia palcaŭ listy padziaki za padarunki, pieražyvać mocnuju turbulentnaść u samalocie. Džema ničoha nie pamiataje, ale dla jaje «intraŭ» heta ŭsio ichniaje žyćcio. Jany ni na hadzinu nie adpačyvajuć ad katavańniaŭ, jakija dla ich paŭtarajucca znoŭ i znoŭ.
Hałoŭnaje adkryćcio, jakoje robić druhi siezon, heta toje, čym nasamreč zajmajucca Mark S. i jaho kalehi. Jak vyjaviłasia, jany sartujuć ličby na ekranach manitoraŭ pa čatyroch tempieramientach, jakija adčuvajuć pry pohladzie na ich — Hora (Woe), Viesiałość (Frolic), Strach (Dread) i Złość (Malice), jakija źjaŭlajucca taksama važnaj častkaj u relihijnym kulcie, vybudavanym vakoł Kira Ihana.

Kožny ichni prajekt — heta asobny pakoj, u jakim katujuć Džemu. Mark S. ułasnymi rukami stvaryŭ dla jaje ŭžo 24 takija pakoi, u kožny ź jakich zachodzić asobnaja «intra», a 25-y prajekt «Kołd-Charbar» stanie dla Džemy va ŭsich sensach apošnim. U im — samy strašny ŭspamin ź minułaha žyćcia Džemy — łožačak dla jaje nienarodžanaha dziciaci.
Vyratavańnie Džemy — heta sapraŭdny pierakaz hrečaskaha mifa pra toje, jak Arfiej spuściŭsia ŭ piekła za kachanaj Eŭrydzikaj.

Jon prachodzić praz raku Styks, tajamničy ciomny kalidor, jaki viadzie da lifta, raźbirajecca z achoŭnikam carstva pamierłych Cerbieram — Dramandam (Oŭłaviur Dary Oŭłafsan), i sustrakajecca ŭ padziemnym carstvie z Aidam — doktaram Maŭreram (Robi Bensan), i jahonaj žonkaj Piersiefonaj — miedsiastroj Sesili (Sandra Biernchard, viadomaja pa rolach u «Amierykanskaj historyi žachaŭ»). Sašeście ŭ piekła — heta taksama adzin ź biblejskich siužetaŭ pra Isusa Chrysta, u hetuju ž chryścijanskuju paradyhmu ŭkładajecca i scena z pryniasieńniem u achviaru ahnca.
Amal pieršaje, što my bačym u hetym piekle — pakoj z nadpisam «Minsk». Moža heta ŭłasnaje skažeńnie, ale šylda z hetym nadpisam u kadry znachodzicca daŭžej, čym lubaja inšaja, za vyklučeńniem siužetna važnaj «Kołd-Charbar», i pakazanaja tak, kab jaje dakładna zaŭvažyli.

Viadoma, što amal usie fajły ŭ prajektach nazvanyja ŭ honar haradoŭ, niekatoryja ź ich źviazanyja ź bijahrafijami stvaralnikaŭ sieryjała. Ale suviaź Minska ź sieryjałam niezrazumiełaja, da taho ž takoha prajekta nie było siarod 25 prajektaŭ dla Džemy. Što heta — adsyłka na minułyja padziei, zadzieł na budučyniu ci «paschałka» dla biełarusaŭ?
Nadpis vyhladaje simvaličnym, bo Minsk užo daŭno staŭ «paviercham raździelenych», miescam, dzie dźvie asoby, publičnaja i pryvatnaja, isnujuć byccam paasobku. Adna ź ich całkam naležyć «kiraŭnictvu kampanii», inšaja — chacieła b stać znoŭ celnaj asobaj.
Finał siezona akazaŭsia tym choraram z retramuzykaj na fonie i kryvioju na sterylna biełych ścienach, u jaki pa kłasicy žanru žachaŭ moh sarvacca sieryjał.

Kancoŭka atrymałasia dla kahości ščaślivaj, dla kahości nie vielmi. Jana całkam samadastatkovaja i na takim adkrytym finale sieryjał možna było i skončyć, ale heta vielmi paśpiachovy prajekt, jaki, jak i raździelenyja, vymušany budzie viartacca znoŭ i znoŭ, pakul karparacyja nie vypje ź jaho ŭsie žyćciovyja soki. Paśla vychadu apošniaj sieryi stała viadoma, što sieryjał praciahnuli na treci siezon.
Što dalej?
Sieryjał raskryŭ za dva siezony mnostva svaich tajamnic, moža navat padacca, što raskryŭ usie, ale heta daloka nie tak. Raździaleńnie musić pazbavić ludziej ad bolu, ale jak hetym płanuje skarystacca karparacyja Luman, my nie viedajem. Uvohule my nie viedam badaj što ničoha pra toje, što nasamreč adbyvajecca ŭ sieryjale.
Luman — heta hłabalnaja karparacyja, jakaja, vidać, maje filijały pa ŭsim śviecie. Jaje hałoŭny ofis znachodzicca ŭ zaśniežanym lasistym haradku Kir, nazvanym pa imieni zasnavalnika kampanii. Składajecca ŭražańnie, što ŭsio ŭ horadzie naležyć ci stvorana Lumanam. Kir byccam by znachodzicca ŭ nieisnujučym štacie ZŠA, ale adlehłaści da najbližejšych nasielenych punktaŭ, paznačanyja na darožnych znakach, takija, jakija nie mohuć być nidzie ŭ ZŠA.

My amal nie bačyli nijakich inšych łakacyj, my dakładna nie viedajem, jaki na dvare hod i jak uvohule vyhladaje źniešni śviet. Hetaje ŭtojvańnie navodzić na tryvožnyja dumki, što sieryjał moža akazacca hłabalna zusim nie tym, čym zdavaŭsia dva siezony. Adkul Irvinh viedaŭ pra ciomny kalidor i kolki čałaviek nasamreč prajšło praz pavierch vyprabavańniaŭ — usio heta patrabuje adkazaŭ.
Niama i adkazu i na toje, što staić za kultam Kira Ihana. Tut jość relihijnyja teksty, prarok, śviatyja mučaniki, «biblejskija siužety» i navat abrazy. Ale ŭsio heta pabudavana na sumiesi žudasnaha, biazhłuzdaha i absurdnaha, vyklikajučy śmiech navat u Cheleny Ihan. Praŭda, usie inšyja supracoŭniki i kiraŭnictva Lumana staviacca da kultu Kira nadzvyčaj surjozna.
Dahetul niezrazumieła, navošta hety relihijny płast byŭ patrebny sieryjału, bo tuju historyju, jakuju raspaviali nam za dva siezony, možna było raspavieści zusim biez hetaha. Relihijnyja vobrazy robiać sieryjał tajamničym i zapaminalnym, ale ci chavajecca za imi niešta bolšaje? Pabačym, vidać, u trecim siezonie.

Hety zvarot da vysokich technałohij i viečnych fiłasofskich pytańniaŭ isnavańnia, raskrytych u zamknionym, amal hiermietyčnym śviecie, stavić «Raździaleńnie» ŭ adzin šerah z takimi šedeŭrami navukova-fantastyčnych sieryjałaŭ, jak «Śviet Dzikaha Zachadu» i «Devs».
«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny
PADTRYMAĆCiapier čytajuć
«Z maskalom havary, da kamień za pazuchaju dziaržy». My daviedvajemsia ŭsio bolš novaha pra Kastusia Kalinoŭskaha — palityka, jakoha ciapier nie chapaje

Kamientary
Idieja choroša, śvieža, no kak žie nudno i dołho vsie proischodit.