Hramadstva

U siadzibie Ahinskich adnaŭlajuć dźvie baročnyja kaplicy

Adna ź ich praz abyjakavaść miascovych uładaŭ razburyłasia ŭ 2020 hodzie. 

Kaplica na terytoryi siadziby Ahinskich «Hanuta», ciapier i ŭ pačatku XX stahodździa. Fota: sacsietki, Wikimedia Commons

Dźvie kaplicy na terytoryi siadziby Ahinskich «Hanuta» ŭ vioscy Ručyca Vilejskaha rajona kaliści źmiaščali skulptury śviatych pad svaimi baročnymi kupałami, što abapirajucca na čatyry kruhłyja arki. Jak i inšyja zbudavańni siadziby, jany byli ŭźviedzienyja jašče ŭ 1765 hodzie italjanskim architektaram Abrachamam Hienu, jaki taksama stvaryŭ Lavonpalskuju siadzibu.

Siadzibny dom nie źbiarohsia. Fota: Wikimedia Commons
Adna z kaplic na terytoryi siadziby «Hanuta» ŭ pačatku XX stahodździa. Fota: Wikimedia Commons

Siońnia ničoha nie zastałosia ad šlachieckaj siadziby, niama skulptur u kaplicach, dyj sami kaplicy nie ŭ najlepšym stanie. 

Vilejskija aktyvisty i siabry supołki achovy pomnikaŭ bili tryvohu, što kaplicy mohuć chutkim časam kančatkova razburycca, ale da ich słoŭ miascovyja čynoŭniki, na jakich uskładziena achova historyka-kulturnych kaštoŭnaściej, zastavalisia hłuchimi.

Urešcie ŭ kastryčniku 2020 hoda adna z kaplic abvaliłasia. Tolki heta prymusiła miascovyja ŭłady źviarnuć uvahu na pomniki architektury.

Ruiny kaplicy, jakaja razvaliłasia ŭ 2020 hodzie. Fota z sacsietak

U 2021 hodzie byli raspracavanyja zony achovy, jakich da taho času nie było. Čynoŭniki abiacali, što vydzielać hrošy na ramontna-adnaŭlenčyja raboty ŭ Ručycy ŭ 2022 hodzie, ale infarmacyi pra toje, što heta było zroblena, niama.

Prynamsi z 2024 hoda restaŭracyju kaplic za svaje srodki pačało Respublikanskaje hramadskaje abjadnańnia restaŭrataraŭ, jakoje ŭznačalvaje Michaił Žych, były hałoŭny inžynier «Minskaj spadčynie». Žych zaklikaŭ usich achvotnych paŭdzielničać u adnaŭleńni pomnikaŭ tałakoj.

Prajekt adnaŭleńnia kaplicy ŭ Ručycy. Fota z sacsietak

Prajekt byŭ raspracavany restaŭrataram Alaksandram Vaškievičam u pačatku minułaha hoda ŭ instytucie «Biełžyłprajekt», dzie Žych ciapier zajmaje pasadu namieśnika dyrektara.

Pakul adnaŭlajecca tolki taja kaplica, jakaja najbolš zachavałasia. Užo častkova atynkavany jaje fasady, ale da zaviaršeńnia, vyhladaje, jašče daloka. Paśla restaŭracyi na kaplicu vierniecca składany baročny šlem, kryž z pramianiami, a va ŭnutranaj prastory źjavicca tumba sa skulpturaj Dzievy Maryi. 

Restaŭracyja adnoj z kaplic u Ručycy. Fota z sacsietak
Restaŭracyja adnoj z kaplic u Ručycy. Fota z sacsietak
Restaŭracyja adnoj z kaplic u Ručycy. Fota z sacsietak

Miarkujučy pa naźvie, prajekt praduhledžvaje taksama adnaŭleńnie kaplicy, jakaja razvaliłasia ŭ 2020 hodzie — jany źjaŭlajecca adnolkavymi pa architektury, što spraščaje restaŭracyju. 

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

Kamientary

Ciapier čytajuć

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień79

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień

Usie naviny →
Usie naviny

Zialenski źviarnuŭsia da ŭkraincaŭ: Karystajciesia, kali łaska, schoviščami. Ja vas vielmi prašu, vielmi5

Minčanka viartajecca na radzimu paśla 23 hadoŭ žyćcia ŭ ZŠA. Bo dziaciej choča naradžać tolki tut — kab byli ruskamoŭnymi61

U rasijskaj Pienzie prajšli masavyja abłavy na mužčyn, jakija nie stali na vajskovy ŭlik11

Ułady Vieniesueły pačali dyjałoh z apazicyjaj7

U 29 hadoŭ pamior pradziusar Drejka i Biejonsie Tej Kit

U Biarozie viarnulisia da adnaŭleńnia znakamitaha klaštara kartezijancaŭ7

Kanada dekłasavała Katar, a Mieksika pieršaj vyjšła ŭ płej-of2

Čamu asobnyja abjekty sa śpisa Suśvietnaj spadčyny JUNIESKA zmahajucca za vyklučeńnie ź jaho?2

Reštki staradaŭniaha budynka i artefakty XVII stahodździa znajšli ŭ centry Pinska kamunalniki

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień79

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić