Zdaroŭje11

Čamu nie varta rabić kampjutarnuju tamahrafiju biez surjoznaj patreby

Pavodle novaha daśledavańnia, pry zachavańni isnujučaj praktyki praviadzieńnia kampjutarnaj tamahrafii jana moža stać pryčynaj kala 5% novych vypadkaŭ raka, što supastaŭna z ryzykaj raku ad užyvańnia ałkaholu.

computed tomography kampjutarnaja tamahrafija kom<er5>ṕ</er5>jutiernaja tomohrafija
Ilustracyjny zdymak. Fota: Andrii Synenkyi / Vecteezy

Kampjutarnaja tamahrafija (KT) časta źjaŭlajecca krytyčna važnym daśledavańniem, nieabchodnym dla vyratavańnia žyćcia pry takich stanach, jak insult, čerapna-mazhavyja traŭmy, mieninhit, padazreńnie na puchliny hałaŭnoha mozhu, anieŭryzmy sasudaŭ, trambozy, vostry pankreatyt, unutranyja kryvacioki abo infiekcyi lohkich.

Vysokaja dakładnaść KT daje daktaram mahčymaść chutka pastavić dyjahnaz i pačać lačeńnie, adnak renthienaŭskaje vypramieńvańnie, jakoje vykarystoŭvajecca ŭ KT, niasie nievialikuju ryzyku raźvićcia raka, što patrabuje aściarožnaha padychodu da jaje prymianieńnia.

Novaje daśledavańnie, apublikavanaje ŭ časopisie JAMA Internal Medicine, acaniła, kolki vypadkaŭ raka moža być źviazana z KT, praviedzienymi ŭ ZŠA ŭ 2023 hodzie.

U 2023 hodzie ŭ ZŠA było vykanana kala 93 miljonaŭ KT dla prykładna 62 miljonaŭ čałaviek — heta značyć, što kožny pacyjent u siarednim prachodziŭ paŭtary pracedury. Z ahulnaj kolkaści 4,2% pracedur (2,57 miljona) prypadali na dziaciej, a astatnija 95,8% — na darosłych.

Ryzyki aceńvalisia z dapamohaj śpiecyjalizavanaha prahramnaha zabieśpiačeńnia i matematyčnaj madeli BEIR VII, jakaja hruntujecca na infarmacyi ab dozie apramianieńnia orhanaŭ, połu, uzroście i ŭžo isnujučych danych pa zachvorvalnaści.

Navukoŭcy padličyli, što KT, zroblenyja ŭ 2023 hodzie, mohuć pryvieści da pryblizna 103 000 vypadkaŭ raka na praciahu žyćcia pacyjentaŭ. Heta składaje kala 5% usich novych vypadkaŭ raka, jakija štohod dyjahnastujucca ŭ ZŠA, kali vykarystańnie KT zastaniecca na ciapierašnim uzroŭni, što supastaŭna z ryzykaj raka ad zališniaj vahi (7,6%) abo ŭžyvańnia ałkaholu (5,4%). Hety prahnoz prykładna ŭ 3-4 razy vyšejšy, čym u papiarednich acenkach.

Najbolšaja ryzyka raka na adno KT-daśledavańnie nazirajecca ŭ dziaciej, asabliva niemaŭlat da hoda, čyje kletki asabliva adčuvalnyja da radyjacyi. Naprykład, KT u dziaŭčynak va ŭzroście da hoda moža vyklikać 20 vypadkaŭ raka na 1000 pracedur, a ŭ chłopčykaŭ — 15 vypadkaŭ. Dla padletkaŭ 15-17 hadoŭ hetaja ryzyka źnižajecca da 2 vypadkaŭ na 1000 pracedur u dziaŭčynak i krychu mienš u chłopčykaŭ.

Aŭtary adznačajuć, što asnoŭny vid raka, źviazany z KT u niemaŭlat, — heta rak ščytapadobnaj załozy, za jakim iduć rak lohkich i rak małočnaj załozy.

Adnak u suviazi z vysokaj častatoj vykanańnia KT darosłym, mienavita ŭ ich uźniknie najbolšaja kolkaść vypadkaŭ ankałahičnych zachvorvańniaŭ, padkreślili aŭtary. Siarod najbolš vierahodnych vidaŭ raka — rak lohkich (22 400 prahnazavanych vypadkaŭ, asabliva ŭ žančyn), rak toŭstaj kiški (8700 vypadkaŭ), lejkiemija (7900 vypadkaŭ) i rak małočnaj załozy (7100 vypadkaŭ).

Aŭtary adznačajuć, što najbolšuju ryzyku dla zdaroŭja ŭjaŭlaje KT žyvata i taza. Pavodle madeli, mienavita paśla jaje moža raźvicca 37,5 tysiačy novych vypadkaŭ, ci 40% ad usich prahnazavanych.

Na druhim miescy — KT hrudnoj kletki, jakaja moža pryvieści da 21,5 tysiačy vypadkaŭ raka, abo 21% ad ahulnaj kolkaści.

Što tyčycca dziaciej, to, pavodle madeli, KT hałavy moža stać pryčynaj 53% prahnazavanych vypadkaŭ raka ŭ hetaj uzrostavaj hrupie.

Takija vysokija ličby tłumačacca jak vialikimi dozami vypramieńvańnia, tak i častym vykarystańniem niekalkich prachodaŭ skanavańnia, asabliva pry daśledavańniach vobłaści žyvata.

Kab źmienšyć ryzyki, ekśpierty rekamiendujuć pravodzić KT tolki pry najaŭnaści surjoznych kliničnych pakazańniaŭ, a pry mahčymaści — zamianiać jaje na MRT abo ŭltrahukavoje daśledavańnie (UHD).

Vykarystańnie nizkadozavych pratakołaŭ, asabliva ŭ dziaciej, a taksama paźbiahańnie lišnich prachodaŭ skanavańnia dazvalajuć istotna źmienšyć ahulnuju dozu radyjacyjnaha vypramieńvańnia.

Pacyjentam, jakija prachodziać KT rehularna, važna sačyć za nazapašanaj dozaj apramieńvańnia, kab uličvać sumarnuju dozu apramieńvańnia.

Aŭtary padkreślivajuć: kožnaje daśledavańnie pavinna supravadžacca ŭvažlivym analizam suadnosin karyści i patencyjnaj škody, kab zachavać vysokuju kliničnuju kaštoŭnaść KT i adnačasova minimizavać jaje ryzyki.

Tym pacyjentam, jakija nastojvajuć na praviadzieńni KT biez abhruntavanych pakazańniaŭ, varta jak maha dastupniej tłumačyć mahčymyja addalenyja nastupstvy niepatrebnaj dyjahnostyki.

Kamientary1

  • Hanna
    24.05.2025
    Navošta pužajecie ludziej? Ad sonca značna bolš ryzyki. Nichto KT nie robić kožny miesiac. Nie artykuł, a padtrymka łukašenkaŭskaj lakarni. Biez KT pa-za Minskam ludzi pamirajuć chutčej, bo ŭžo niama času na apieracyi.

Ciapier čytajuć

U Minsku pierasabrali Rakaŭskaje pradmieście. Tam užo hulajuć, fatahrafujucca i jaduć6

U Minsku pierasabrali Rakaŭskaje pradmieście. Tam užo hulajuć, fatahrafujucca i jaduć

Usie naviny →
Usie naviny

Kanstancin Mieładze abviaściŭ pra zakryćcio prajekta «VIA HRA»3

Rasijskija IT-asacyjacyi prosiać Pucina abaranić «Lestu» ad nacyjanalizacyi

Kachanak Anžaliki Mielnikavaj — ahient biełaruskich śpiecsłužbaŭ z pašpartam prykryćcia90

Na miažy Biełarusi i Ukrainy prachodzić najbujniejšy abmien pałonnymi ŭ farmacie 1000ch10008

«My ŭsie ruskija». Deputat Dziaržaŭnaj dumy zajaviŭ, što meta vajny — stvaryć adzinuju dziaržavu Rasii, Biełarusi i Ukrainy25

Na pažary ŭ Kamianieckim rajonie zahinuli dvoje dziaciej

U Rasii mama paprasiła znajomaha ŭtapić svaju 12-hadovuju dačku, bo taja kiepska siabie pavodziła1

«My ŭsie hasudaravy ludzi». Karanik na raźvitańnie zajaviŭ pra svaju viernapaddanaść14

Schiemy, pa jakich dziejničaje HB. Vyjšła rasśledavańnie pra picierskich sieksotaŭ FSB

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Minsku pierasabrali Rakaŭskaje pradmieście. Tam užo hulajuć, fatahrafujucca i jaduć6

U Minsku pierasabrali Rakaŭskaje pradmieście. Tam užo hulajuć, fatahrafujucca i jaduć

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić