U centry Minska znosiać vyšku-hłušyłku, uźviedzienuju jašče ŭ savieckija časy
Mienavita hetu vyšku ŭ 1960-ja źbiraŭsia ŭzarvać biełaruski dysident Siarhiej Chanžankoŭ, za što trapiŭ u mardoŭskija łahiery.

Vyška na Załatoj Horcy — adna z dvuch minskich «hłušyłak», jakija ŭ savieckija hady śpiecyjalna hłušyli sihnały roznych zamiežnych radyjostancyj, što viaščali na terytoryju SSSR.
Pra toje, što vyšku znosiać, paviedamiŭ kanał «Minsk. Hałoŭnaje».
Mienavita hetu vyšku ŭ 1960-ja źbiraŭsia ŭzarvać biełaruski dysident Siarhiej Chanžankoŭ, za što pravioŭ 10 hadoŭ u mardoŭskich łahierach.
U 1963 hodzie Chanžankoŭ razam z adnadumcami stvaryŭ antysavieckuju hrupu, jakaja mieła na mecie padarvać radyjoviežu, što hłušyła zachodnija hałasy.
Dla padrychtoŭki vybuchu jany zdabyli tratył ź nierazarvanych snaradaŭ časoŭ Druhoj suśvietnaj vajny. Adnak adzin z udzielnikaŭ hrupy zdaŭ płan u KDB. 27 maja 1963 hoda Chanžankova aryštavali i abvinavacili ŭ «sprobie ździejśnić dyviersiju» i «antysavieckaj ahitacyi i prapahandzie». 7 kastryčnika taho ž hoda jaho asudzili na 10 hadoŭ łahieraŭ, jakija jon adbyvaŭ u Mardovii.
Paśla vyzvaleńnia ŭ 1973 hodzie Chanžankoŭ viarnuŭsia ŭ Minsk, dzie pracavaŭ inžynieram u Biełaruskim dziaržaŭnym instytucie prajektavańnia aŭtadaroh i na zavodzie imia Kirava. Jon praciahvaŭ hramadskuju dziejnaść, udzielničaŭ u akcyjach pamiaci achviar stalinskich represij i naziraŭ za palityčnymi sudami.
Kamientary