Kolki kaštuje prabić koła ŭ Barsiełonie: darahi dośvied čempijonki śvietu pa biehu Maryny Arzamasavaj
Viadomaja biełaruskaja biahucha Maryna Arzamasava ciapier adpačyvaje ź siamjoj u Ispanii — vandruje na mašynie pa Jeŭropie. Jana zalacieła na bujnuju sumu praz toje, što prabiła koła ŭ Barsiełonie.

U centry horada mašyna najechała na niejkuju halinku i prabiła koła.
— Adrazu pobač źjaviŭsia čałaviek na mapiedzie, kab dapamahčy. Prasiŭ adkryć bahažnik, kab dzieci vyjšli. Uvieś taki pasłužlivy, — apisvaje ŭ instahramie Maryna.
Ale niečakany dobrazyčliviec nie vyklikaŭ davieru, tamu siamja ad dapamohi admoviłasia.

Pa słovach biahuchi, jany źviarnulisia ŭ pieršy ž vyjazny servis, jaki prapanavaŭ huhł. Tam ź joj vietliva razmaŭlali na anhlijskaj movie, ale prysłany prajs na pasłuhi (vyjezd na miesca zdareńnia, pracu i novaje koła), miakka kažučy, nie paradavaŭ — 755 jeŭra. Jechać pradstaŭnikam servisu da miesca zdareńnia było ŭsiaho kala 2 kiłamietraŭ.
Tady Maryna vyrašyła samastojna abyści ŭsie aŭtaservisy i šynamantažki ŭ horadzie. Na dziva, u centra Barsiełony ich akazałasia šmat — razmaŭlali ŭ asnoŭnym usiudy na ispanskaj.
Spartoŭka sutyknułasia ź ispanskim mientalitetam. Jana źviartałasia pa dapamohu ŭ 12.30, a praz hadzinu (u 13.30) usiudy pačynałasia sijesta ažno da 15.30. I tamu ŭsiudy joj prapanoŭvali viarnucca ŭžo a pałovie čaćviortaj.
— A ja takaja: «U vas jašče hadzina, možna ž papracavać». U vyniku cudoŭny małady čałaviek paśla sijesty schadziŭ sa mnoj da mašyny (4 kvartały), znajšoŭ parez, stelefanavaŭsia sa svaim bosam i damoviŭsia. Potym syšoŭ, pryjechaŭ na mašynie, źniaŭ koła, źjechaŭ i znoŭ pryjechaŭ z padmiennym (nie našaha pamieru, ale chacia b možna jechać).
Za ŭsio chłopiec, jaki dobra razmaŭlaŭ na anhlijskaj, uziaŭ usiaho 50 jeŭra. Ale historyja nie skončyłasia.

Ryzykavać i jechać na kole nie svajho pamieru 3100 kiłamietraŭ — strašna. Tamu nieabchodna nabyvać usio ž padychodziačaje ŭ Ispanii — a tut ich pradajuć tolki parami. U vyniku pa padlikach spartoŭki pryjdziecca jašče zapłacić kala 500 jeŭra.
Ale Maryna da niepryjemnaściaŭ stavicca z humaram.
— Zaŭtra ŭ Illi (muž Maryny. — NN) dzień naradžeńnia, i jon na pytańnie, što ty chočaš, adkazvaŭ: «Novuju paru karbonavych kołaŭ». Na rovar, miełasia na ŭvazie. I ja kažu: «Bojsia svaich žadańniaŭ! I hetyja novyja šyny buduć tabie padarunkam na dzień naradžeńnia».
Spartoŭka reziumuje: situacyja niepryjemnaja, ale heta novy cikavy dośvied.
Nahadajem: letaś u Maryny Arzamasavaj u siamji adbyłosia hora. U jaje 14-hadovaj dački znajšli sindrom Hijena-Bare. Heta ciažkaje aŭtaimunnaje zachvorvańnie, jakoje prahresiruje z kaśmičnaj chutkaściu, pry im paražajucca ŭčastki pieryfieryčynaj niervovaj sistemy. U vyniku dziaŭčynka za ličanyja dni straciła mahčymaść ruchacca. Siamja šmat namahańniaŭ prykłała dla reabilitacyi — dziaŭčynku pryjšłosia vučyć znoŭ navat siadzieć i chadzić. Saša ŭžo viarnułasia da vučoby i sioleta skončyła 9 kłas.
Domračava i Skardzina dałučylisia da čelendžu, kab sabrać hrošy na reabilitacyju dački Arzamasavaj
Spartoŭka Maryna Arzamasava kinuła trenierskuju pracu, kab ratavać dačku ź ciažkim aŭtaimunnym zachvorvańniem
Čempijonka śvietu pa lohkaj atletycy Maryna Arzamasava pazbaviłasia pracy z-za svajoj pazicyi
Kamientary
Real Automóvil Club de España (RACE). Pa-mojmu mažliva na miesiac, što abyjdziecca ŭ 20€. Ale ž i heta nie treba, bo kožny lehkavik ŭ Eŭropie zastrachavany sama mała na bazisnuju strachoŭku, kudy llanta pinchada ŭvachodzić abaviazkova. I amal kožny servis robić heta z dobraj anhielskaj. Kali ŭžo i heta nie dla Vas, to zapasnoje koła, kluč,damkrat i avaryjny trochkutnik – u bahažniku!
aúdzi a6 1994 hodu ú Malinaúcy 9300 d ,
boty adidas i najk pa 520 dalaraú ?
adpačynak u churhadzie na 2 asoby u vas 6800 d
a riemont humy u Hišpanii heta doraha ?