Ci praŭda, što ŭzmacnilisia pravierki na biełaruskaj miažy? Što viadoma
1 žniŭnia pravaabaroncy «Viasny» paviedamili pra rejsavy aŭtobus z Polščy, ź jakoha 14 čałaviek adviali na dopyty. Ci tak adbyvajecca na polska-biełaruskaj miažy kožny raz?

Kali praanalizavać biełaruskija čaty pa prachodžańni miažy, dzie ludzi dzielacca svaim dośviedam i apisvajuć detali maršrutaŭ, vymaloŭvajecca nastupnaja karcina.
Pasažyraŭ rejsavych aŭtobusaŭ sapraŭdy vyvodziać na dopyty — časta pryčynaj dla taho moža stać ukrainski, rasijski ci inšy zamiežny pašpart. Ale adbyvajecca tak nie kožny raz.
Pra toje, što adbyvajecca na takich dopytach i ci va ŭsich ludziej praviarajuć telefony, paviedamleńniaŭ u adkrytych supołkach niama.
Z taho, pra što viadoma, značnaja zatrymka aŭtobusa (kala troch hadzin) z Polščy adbyłasia 30 lipienia — tady, jak napisali ŭ čacie, «z hutarak dačakalisia nie ŭsich». Byvaje taksama, što na razmovu vyklikajuć tolki adnaho čałavieka z rejsa.
Naprykład, u čacie zaŭvažyli, što 1 žniŭnia ŭ 8:45 aŭtobus pryjechaŭ na pašpartny kantrol i čakańnie ludziej z hutarak ciahnułasia da 10:10.
28 lipienia pasažyry padobnaha rejsu ŭ 5:20 ranicy pryjechali — chutka prajšli pamiežny kantrol, prahnali rečy praz renthien — i potym da 8-j ranicy čakali ludziej z razmoŭ z hebistami.
Ź Vilni aŭtobus stajaŭ na biełaruskaj miažy 1 hadzinu 20 chvilin — pasažyry čakali z dopytu adnaho čałavieka.
Kamientary