Pra heta jon paviedamiŭ u svaim navahodnim telezvarocie.

Častku svajho navahodniaha zvarotu Alaksandr Łukašenka pieratvaryŭ u cełuju odu žančynam:
«Niachaj naša žančyna-pracaŭnica z uśmieškaj sustrakaje svajho mužčynu, jaki słužyć joj aporaj i abaronaj.
Mocnaj vam lubovi — čaroŭnaj i ŭsiopahłynalnaj, jakaja dapamoža ździajśniać cudy i nievierahodnaje!
Bieź lubovi da žančyny, dziaŭčyny sapraŭdnaj lubovi być nie moža! […]
Ničoha bolš daskanałaha, čym jana, pryrodaj nie stvorana!
Budziem bierahčy našu žančynu i svaju ziamlu, abaraniać svaju budučyniu — siamju, rodnych, blizkich i siabroŭ ad bied i niahod».
Z hetaha ŭsiaho jon zrabiŭ takuju praktyčnuju vysnovu:
«My ŭšanoŭvajem našych maci, žonak i dačok adzin dzień u hodzie. Nadyšoŭ čas addać naležnaje ich asablivaj roli ŭ našym žyćci i abjavić 2026 hod Hodam biełaruskaj žančyny».
«Jak tam našy praciŭniki, sapierniki i vorahi?» Pierad navahodnim zvarotam Łukašenka demanstratyŭna pazvaniŭ Chreninu
«Majo słova hoda — nadzieja». Śviatłana Cichanoŭskaja pavinšavała biełarusaŭ razam z Kaleśnikavaj, Sieviaryncam i Łatuškam
Cichanoŭski ŭ navahodnim zvarocie zaklikaŭ da «finlandyzacyi», daravańnia tym, «kaho paputaŭ bies», i pavahi da Trampa
Kamientary
[Zredahavana]