«Pakul nie źniali tyktok — nichto nie varušyŭsia». Jak biełarusy vyrašajuć kamunalnyja prablemy praz ahałosku
Usio bolš biełarusaŭ u roznych haradach krainy pryznajuć: aficyjnyja zvaroty ŭ kamunalnyja słužby mohuć doŭha zastavacca biez vyniku. Zatoje videa ŭ tyktoku navat biez skandałaŭ i emocyj časta zapuskajuć imhniennuju reakcyju. Niahledziačy na zakliki «nie vynosić prablemy ŭ sacsietki», mienavita publičnaść, pavodle słoŭ ludziej, stanovicca samym dziejsnym instrumientam. Vydańnie Ex-press.live sabrała mierkavańni čytačoŭ pra toje, jak heta pracuje na praktycy.

Andrej, 34 hady, Minsk:
«U nas u padjeździe ciok dach dva hady. Pisali ŭ ŽES, telefanavali, rehistravali zajaŭki — adtul prychodzili, hladzieli, razvodzili rukami. Maksimum padłatali na miesiac. Adzin susied źniaŭ tyktok: pakazaŭ viodry na leśvicy, mokryja ścieny, ćvil. Videa raźlaciełasia. Praz tydzień pryjechała bryhada i zrabili narmalny ramont. Da hetaha my dla ŽKH jak byccam nie isnavali».
Tamara Ivanaŭna, 62 hady:
«Ja čałaviek nie ź internetu, ale ŭnučka mnie pakazała, jak zaraz usio pracuje. U siabroŭki ŭ dvary nie hareli lichtary, strašna było ŭviečary chadzić. Jana hod pisała zvaroty. Nul. Potym jaje susiedka źniała tyktok — prosta prajšłasia ŭviečary z telefonam. Praź niekalki dzion lichtary zaharelisia. Voś i rabicie vysnovy».
Illa, 23 hady, Homiel:
«Nam u internacie nie mahli paramantavać lift. Piać pavierchaŭ, žyvuć i pažyłyja, i mamy z vazkami. Aficyjna — «niama srodkaŭ». My źniali tyktok, biez abraz, prosta fakty. Jaho padchapili inšyja akaŭnty. I raptam srodki znajšlisia. Kali b nie videa, da hetaha času chadzili b pieššu».
Volha, 41 hod, Mahiloŭ:
«Ja nie lublu publičnaść, ale baču, što inakš nie pracuje. U mianie znajomyja dabivalisia zamieny trub — tyja byli avaryjnyja, staryja. Dziesiać hadoŭ adpisak. Kali ich syn vykłaŭ videa ŭ tyktoku, pakazaŭ iržavuju vadu z krana, usio vyrašyłasia za miesiac. Nie tamu, što prablema novaja, a tamu što jaje ŭbačyli ŭsie».
Siarhiej, 55 hadoŭ:
«Nas pastajanna vučać: nie vynoście śmiećcie z chaty, pišycie kudy treba. My pisali. Vyniku niama. A voś kali moładź zdymaje tyktoki — tady adrazu pravierki, kamisii, mituśnia. Ja spačatku byŭ suprać, a ciapier razumieju: ahałoska — heta adzinaja mova, jakuju realna razumiejuć».
Dźmitryj, 38 hadoŭ, Barysaŭ:
«U nas u Barysavie daŭno ŭsie viedajuć: kali prablema surjoznaja, i ŽKH nie reahuje — albo sam zdymaj tyktok, albo pišy miascovym tyktokieram. Tamu ž Pašku-błohieru abo Kaciarynie, jakaja pastajanna z čyrvona-zialonaj simvolikaj. Ironija ŭ tym, što navat praz prapahandysckija akaŭnty pytańni vyrašajucca chutčej. Znajomyja hadami dabivalisia darohi na vulicy. Potym źviarnulisia da błohiera, jon źniaŭ videa, i na nastupny dzień technika pryjechała. Praz aficyjnyja kanały — cišynia».
Kaciaryna, 31 hod, Žodzina:
«U Žodzinie ŭsie ŭžo razumiejuć: ahałoska vyrašaje. Kali sam nie chočaš śviacicca, to składana, viadoma. Tym bolš, što błohieraŭ vielmi ŭ Žodzinie adsočvajuć, i navat jość vypadki zatrymańniaŭ. Nie padabajecca ŭładam praŭda, zatykajuć. U mianie tak susiedzi zrabili: byli prablemy z aciapleńniem, choładna, dzieci mierźli. Zajaŭki pisali, telefanavali — biez tołku. Stvaryli ananimny akaŭnt i ŭsio pakazali: litaralna praz paru dzion usio im paramantavali».
U «Minsk-Śviet» znajšli «nieisnujučy» dom
Śmiećcievy kałaps u Mahilovie: kantejniery patanuli ŭ adchodach
Jašče ŭ adnym horadzie adbyłasia avaryja na ciepłatrasie, dziasiatki damoŭ zastalisia biez aciapleńnia
«Siadžu ŭ trusach, zamiarzaju». U sacsietkach vyśmiejali čarhovuju strašyłku ANT pra «zamiarzajučuju Jeŭropu»
«Pisk taki, nibyta ich tam tysiačy». Adzin z damoŭ Viciebska apanavali pacuki
Ciapier čytajuć
Halina Dzierbyš kazała prakuroru: «Jak pamru, budu da ŭsich vas nočču prychodzić». I žyćcio ŭžo dahnała jaje sudździu i śviedak. Historyja piensijanierki, jakoj dali 20 hadoŭ kałonii
Kamientary