Narviehija raskansiervuje staryja hazavyja radoviščy i pašyryć raźviedku novych
Urad Narviehii abviaściŭ pra adnaŭleńnie raspracoŭki troch hazavych radoviščaŭ, jakija byli zakansiervavanyja jašče ŭ kancy 1990‑ch hadoŭ, a taksama pra pašyreńnie raźviedki novych naftavych i hazavych učastkaŭ, piša «Jeŭrapiejskaja praŭda».

Premjer-ministr Narviehii Jonas Har Ściore paviedamiŭ, što zakansiervavanyja radoviščy znachodziacca ŭ paŭdniovaj častcy Paŭnočnaha mora. Rašeńnie ab ich adnaŭleńni pryniali na fonie niestabilnaj hieapalityčnaj situacyi i rostu patreby ŭ enierharesursach.
U prajekt płanujecca ŭkłaści kala 19 miljardaŭ narviežskich kron (prykładna 1,7 miljarda jeŭra). Pieršaja zdabyča ź ich hazu čakajecca ŭ kancy 2028 hoda, a ŭvohule ekspłuatacyja radoviščaŭ pavinna praciahnucca da 2048 hoda. Haz płanujuć transpartavać u Hiermaniju, a kandensat — u Vialikabrytaniju.
Paralelna narviežski ŭrad vystaviŭ na konkurs kala 70 novych učastkaŭ dla hieałahičnaj raźviedki na marskim dnie. Asablivaść prajekta ŭ tym, što častka hetych terytoryj znachodzicca davoli blizka da ŭźbiarežža Narviehii, što dazvolić chutčej padklučać novyja resursy da ŭžo najaŭnaj infrastruktury.
Analityki adznačajuć, što takija kroki śviedčać pra doŭhaterminovuju aryjentacyju krainy na naftahazavy siektar. Rašeńni taksama źviazvajuć z rostam cen na enierhanośbity i niestabilnaściu pastavak na suśvietnym rynku.
U Jeŭropie enierhietyčny kryzis. Ci budzie jana znoŭ kuplać naftu i haz u Rasii?
Čamu Mierc tak strymana reahuje na Trampaŭ zamach na Hrenłandyju? Bo Hiermanija najbolš zaležnaja ad ZŠA
Jeŭropa advykła ad rasijskaha hazu. Chałodnaja zima 2026 hoda ŭpieršyniu abyšłasia biez kryzisu
Narviehija moža stać harantam jeŭrapiejskaha kredytu Ukrainie, vyłučyŭšy na heta častku svajho Suvierennaha fondu
Pamiatajecie Daniiła z Ofisa Cichanoŭskaj, jakomu za dva dni sabrali hrošy na ankałahičnuju apieracyju? Jamu napisaŭ toj samy adnakłaśnik, jaki jaho ŭdaryŭ — z čaho ŭsio i pačałosia
Kamientary