Rasija papiaredžvała Ali Chamieniei pra ŭdar, ale toj nibyta abraŭ pakutnickuju śmierć
Chamieniei pieratvaryŭ svaju biezabaronnaść u akt palityčnaha i relihijnaha pakutnictva, pierakananyja ŭ Maskvie.

Časopis «Rasija ŭ hłabalnaj palitycy», u redakcyjny saviet jakoha ŭvachodziać ministr zamiežnych spraŭ Rasii Siarhiej Łaŭroŭ i pamočnik prezidenta Juryj Ušakoŭ, u sieradu apublikavaŭ kałonku italjanskaha palitołaha Ihara Pieličyary «Rasija ŭ Iranie dziejničaje jak ZŠA va Ukrainie?». U publikacyi śćviardžajecca, što rasijskaja raźviedka papiaredžvała Iran pra rašeńnie ZŠA nanieści ŭdar pa viarchoŭnym lidary krainy Ali Chamieniei, piša «Ahienctva».
U kałoncy havorycca, što adnosna śmierci Chamieniei «ŭ Maskvie isnuje mierkavańnie, što jaho prysutnaść u Tehieranie padčas napadu nie była vypadkovaj».
Pieličyary piša, što «iranski lidar vyrašyŭ nie chavacca, niahledziačy na papiaredžańnie rasijskaj raźviedki, što rašeńnie nanieści ŭdar užo pryniata amierykancami ŭ śniežni 2025 hoda». Z-za hetaj «uciečki», pavodle słoŭ Pieličyary, ZŠA daviałosia «adkłaści apieracyju, pieršapačatkova zapłanavanuju na siaredzinu studzienia».
Chamieniei, jak piša palitołah, śviadoma pieratvaryŭ svaju biezabaronnaść u akt palityčnaha i relihijnaha pakutnictva.
Hibiel ajatały, na dumku Pieličyary, «stała faktaram zhurtavańnia krainy vakoł režymu». «Zabojstva Chamieniei, takim čynam, mieła supraćlehły efiekt u paraŭnańni z tym, jakoha damahalisia Złučanyja Štaty, i heta jašče bolš umacavała rolu KVIR», — adznačajecca ŭ kałoncy.
U vajnie na Blizkim Uschodzie Rasija, pavodle Pieličyary, «schilnaja padtrymlivać Iran mietadami, padobnymi da tych, jakija Złučanyja Štaty vykarystoŭvajuć dla padtrymki Ukrainy».
«Jany ŭklučajuć umacavańnie isnujučych napramkaŭ palityčnaha i raźviedvalnaha supracoŭnictva, a taksama pastaŭki zbroi pry paźbiahańni pramoha ŭdziełu ŭ vajnie», — havorycca ŭ tekście.
Centralnym elemientam rasijskaj padtrymki Pieličyary nazyvaje «značnuju prysutnaść rasijskaha piersanału na miescach, jaki, jak paviedamlajecca, pavialičyŭsia paśla atak u červieni minułaha hoda (naprykład, ekspłuatacyja składanych sistem, takich jak S-400, patrabuje praciahłych cykłaŭ navučańnia i vysokaśpiecyjalizavanych kadraŭ)».
«U vyniku na iranskaj terytoryi mohuć nieaficyjna znachodzicca rasijskija apieratary, u tym liku vajskoŭcy, jakim daručana dapamahać u kiravańni rasijskimi technałahičnymi sistemami», — piša Pieličyary.
«Miarkujučy pa niekatorych dadzienych, u pracesie ŭmacavańnia iranskaj abarony ŭdzielničaje i Kitaj», — adznačaje aŭtar.
U zaviaršeńni kałonki Pieličyary vykazvaje sumnievy ŭ «nadziejnaści Amieryki na pieramovach». «Jak ni paradaksalna, Trampa ciapier ciažej zrazumieć, čym Džo Bajdena — heta prama supraćlehłaje tamu, u što vieryli i na što spadziavalisia ŭ Maskvie ŭsiaho niekalki miesiacaŭ tamu», — havorycca ŭ materyjale.
Faktaŭ, jakija paćviardžajuć hetyja śćviardžeńni, italjanski palitołah nie pryvodzić.
Raniej paviedamlałasia, što Rasija pieradaje Iranu infarmacyju pra toje, jak vykarystoŭvać bieśpiłotniki dla ŭdaraŭ pa amierykanskich metach i krainach Piersidskaha zaliva, a taksama dzielicca z Tehieranam pieradavymi taktykami, jakija prymianialisia na vajnie va Ukrainie. Akramia taho, Iran u śniežni zaklučyŭ z Rasijaj sakretnuju ździełku na pastaŭku sučasnych PZRK «Viarba». Pry hetym, jak pisaŭ Bloomberg, Rasija nie śpiašajecca pastaŭlać Iranu svajo samaje sučasnaje abstalavańnie, uklučajučy kompleksy S-400 i źniščalniki Su-35.
Pieličyary — prafiesar italjanskaha Univiersiteta Urbina, a taksama zaprošany prafiesar pryvatnaha Univiersiteta Łuis u Rymie i Vyšejšaj škoły ekanomiki ŭ Maskvie. U 2014 hodzie jon byŭ pryznačany hanarovym konsułam Rasii ŭ Bałońni.
U svaich publikacyjach, u tym liku na italjanskaj movie, Pieličyary paŭtaraje tezisy rasijskaj prapahandy — naprykład, pra «prajekt «Ukraina», zadumany ŭ Vašynhtonie zadoŭha da ŭvarvańnia jak srodak stratehičnaha padryvu Maskvy». Jon taksama nazyvaŭ padtrymku Ukrainy jeŭrapiejskimi lidarami «vykarystańniem źniešnich kryzisaŭ jak instrumienta adciahnieńnia ŭvahi ad unutranych prablem».
Ciapier čytajuć
«Nadzieja Ściapanaŭna». Mikita Najdzionaŭ apublikavaŭ paemu, jakaja naradziłasia ŭ Žodzinskaj turmie. Takoha paetyčnaha epasu ŭ biełaruskaj paezii XXI stahodździa jašče nie było
Kamientary