Urołah patłumačyŭ, jak prajaŭlajecca mužčynski klimaks, čym jon niebiaśpiečny i što rabić
Z uzrostam u mužčyn pastupova źnižajecca ŭzrovień testasteronu — harmonu, jaki adkazvaje za pałavuju ciahu, vypracoŭku śpiermatazoidaŭ, rost myšcaŭ, vynoślivaść i navat uzrovień ahresii. Pra toje, jak prajaŭlajecca hety praces, čamu jon «maładzieje» i jak ź im zmahacca, u intervju vydańniu Office Life raskazaŭ urołah Anton Hłavinski.

Tradycyjna ličyłasia, što mužčynski klimaks pačynajecca paśla 45 hadoŭ, a ŭzrovień testasteronu mienšaje pastupova, prykładna na 1—2% štohod. U adroźnieńnie ad žanočaha klimaksu hety praces adbyvajecca pavoli i biez rezkich skačkoŭ.
Adnak siońnia, pavodle nazirańniaŭ, situacyja źmianiłasia: prykmiety deficytu testasteronu ŭsio čaściej źjaŭlajucca ŭžo ŭ 30—35 hadoŭ. Asnoŭnaja pryčyna — małaruchomy ład žyćcia, mała fizičnych nahruzak i ježa na asnovie ultraapracavanych praduktaŭ.
Arhanizm čałavieka raźličany na toje, što kroŭ pieramiaščajecca nie tolki dziakujučy sercu, ale i dziakujučy pracy myšcaŭ noh, jakija «padšturchoŭvajuć» jaje ŭvierch. Kali ž čałaviek siadzić i siadzić, lažyć i lažyć, hety miechanizm faktyčna adklučajecca, kroŭ zastojvajecca ŭ vobłaści taza, što moža pryvodzić u tym liku da źnižeńnia ŭzroŭniu testasteronu.
Što jašče ŭpłyvaje na rańni mužčynski klimaks
Siarod inšych faktaraŭ, jakija paskarajuć harmanalnyja źmieny, daktary vyłučajuć:
lišniuju vahu — tłuščavaja tkanka spryjaje vypracoŭcy žanočych harmonaŭ (estrahienaŭ), što parušaje bałans;
prablemy ź piečańniu — hety orhan udzielničaje ŭ mietabaliźmie harmonaŭ, i jaho paškodžańnie viadzie da dysbałansu;
vysoki ŭzrovień stresu — harmon kartyzoł parušaje pracu sistemy, jakaja rehuluje vypracoŭku testasteronu.
Jak raspaznać deficyt testasteronu
Źnižeńnie ŭzroŭniu hetaha harmonu ŭpłyvaje nie tolki na seksualnaje žyćcio. Simptomy mohuć być značna šyrejšyja:
- pavyšanaja stomlenaść i parušeńni snu;
- pierapady nastroju, apatyja, strata zdolnaści atrymlivać zadavalnieńnie;
- źnižeńnie libida i prablemy z erekcyjaj;
- tachikardyja bieź vidavočnych pryčyn;
- źnižeńnie fizičnaj vynoślivaści i adsutnaść vyniku ad trenirovak;
- pavyšanaja patlivaść;
- vypadzieńnie vałasoŭ, pihmientnyja plamy na tvary;
- raźvićcio mietabaličnaha sindromu, jaki moža pryvieści da dyjabietu, atłuścieńnia i hipiertanii.
Zamknionaje koła: kali niama sił źmianić žyćcio
Jak tłumačyć śpiecyjalist, u niekatorych vypadkach uzrovień testasteronu možna pavysić bieź lekaŭ — praź źmianieńnie ładu žyćcia: źnižeńnie stresu, admova ad ałkaholu, rehularnyja fizičnyja nahruzki i zbałansavanaje charčavańnie.
Ale tut uźnikaje prablema: mienavita pry nizkim testasteronie čałavieku brakuje enierhii i matyvacyi, kab ukaranić hetyja źmieny. U vyniku ŭtvarajecca zamknionaje koła.
U takich situacyjach doktar moža pryznačyć lačeńnie — spačatku dla stymulacyi ŭłasnaj vypracoŭki harmonu, a kali heta niemahčyma, — harmanalnuju zamiaščalnuju terapiju.
Pry hetym, pavodle Hłavinskaha, strach pierad pabočnymi efiektami časta pierabolšany: ryzyki ad nizkaha testasteronu mohuć być bolš surjoznymi, čym ad samoha lačeńnia.
Čym niebiaśpiečny nizki testasteron
Deficyt testasteronu zakranaje ŭvieś arhanizm:
- uźnikaje mietabaličny sindrom i pavyšajecca ryzyka dyjabietu 2 typu;
- tłušč pačynaje nazapašvacca ŭ visceralnaj vobłaści — rastuć žyvot i baki. Hety tłušč mietabalična aktyŭny i vypracoŭvaje pra-zapalenčyja cytakiny, a taksama harmony, u tym liku leptyn, što moža pryvodzić da chraničnaha zapaleńnia i parušeńniaŭ abmienu rečyvaŭ;
- słabieje kaściavaja tkanka, pavialičvajecca ryzyka asteaparozu i pierałomaŭ;
- nizki ŭzrovień testasteronu niehatyŭna ŭpłyvaje na stan sasudaŭ: pavyšajecca ŭzrovień chalesterynu i ŭzrastaje ryzyka aterasklerozu;
- čałaviek chutčej stareje jak źniešnie, tak i ŭnutrana.
Nie hienietyka, a ład žyćcia
Doktar padkreślivaje: niama padstaŭ ličyć, što ŭzrovień testasteronu zaležyć ad nacyjanalnaści. Siarod pacyjentaŭ jość mužčyny, jakija i ŭ 70—80 hadoŭ zachoŭvajuć vysokuju aktyŭnaść — i jany taksama biełarusy.
Klučavuju rolu adyhryvajuć ład žyćcia i asiarodździe: charčavańnie, uzrovień fizičnaj aktyŭnaści, kolkaść vitaminu D i jodu, ahulny rytm žyćcia. Pry hetym prablemaj zastajecca niežadańnie mnohich mužčyn sačyć za zdaroŭjem.
Jakija analizy treba zdać abaviazkova
Kab svoječasova zaŭvažyć prablemu, varta prachodzić štohadovy čekap. U bazavy śpis uvachodziać:
- harmanalny profil (ahulny testasteron, prałaktyn, estradyjoł, TTH-tyratropny harmon, ŁH-luteinizujučy harmon, kartyzoł, insulin);
- bijachimičny analiz kryvi;
- HSPH (hłabulin, jaki źviazvaje pałavyja harmony);
- vitamin D;
- PSA (ahulny i svabodny) — dla mužčyn starejšych za 40 hadoŭ.
Nie treba žyć z adčuvańniem pastajannaj stomlenaści. Śpicie bolš, davajcie fizičnyja nahruzki, nie aščadžajcie na charčavańni, rabicie toje, što treba dla dušy. Žyćcio moža i pavinna być lepšym.
Kamientary
Nie nužno. No prichoditsia.