«Jaho ŭłasnyja dzieci adpraŭlalisia ŭ HDR». Suzasnavalnica fondu «Dzieciam Čarnobyla» pra toje, čamu jaho nie lubiŭ Łukašenka
Navat azdaraŭleńnie za miažoju Dzimy i Vici Łukašenka nie ŭratavała Fond «Dzieciam Čarnobyla» ad źniščeńnia, bo lubuju niezaležnuju inicyjatyvu ich baćka ŭsprymaŭ jak «varožaje vyniuchvańnie».

Paśla katastrofy na Čarnobylskaj AES u 1986 hodzie paciarpiełym ludziam dapamahali entuzijasty i vałanciory — i praz try hady hety ruch pieratvaryŭsia ŭ fond «Dzieciam Čarnobyla», jaki siarod inšaha vyvoziŭ na azdaraŭleńnie za miažu dziaciej z paciarpiełych rehijonaŭ. U jaho vytokaŭ stajali Hienadź i Iryna Hrušavyja. Adzin z pradstaŭnikoŭ ABSIE nazvaŭ arhanizacyju «prajektam stahodździa», ale i savieckija, i biełaruskija ŭłady hadami pieraśledavali jaje supracoŭnikaŭ — niahledziačy na toje, što Hienadź i Alaksandr Łukašenka byli kalehami ŭ parłamiencie.
Napiaredadni 40‑hodździa trahiedyi na Čarnobylskaj AES «Lusterka» parazmaŭlała ź Irynaj Hrušavoj. Siarod inšaha taja raspaviała, čamu Łukašenka tak nie palubiŭ inicyjatyvu, što dapamahała paciarpiełym dzieciam, — u tym liku jaho ŭłasnym.

Jak zhadvaje Iryna, Alaksandr Łukašenka i Hienadź Hrušavy byli asabista znajomyja, razam zasiadali ŭ parłamiencie.
— Było dziŭna, što jon raptam z takim nieprymańniem staŭ stavicca da pracy fondu, — razvažaje jana. — Tamu što ŭ pieršyja hady dzieci sa Škłova, [u tym liku] jaho ŭłasnyja dzieci, Viktar i Dźmitryj, byli ŭ hrupach, jakija adpraŭlalisia ŭ HDR. Jany jeździli pa našaj prahramie. Byli jaho dzieci, byli dzieci Ciciankova — u tuju paru vielmi viadomaja asoba (Ivan Ciciankoŭ, były kiraŭnik spravami. Paśla praviadzieńnia, ale jašče da ahučvańnia vynikaŭ refierendumu 1995 hoda pa pytańni ab źmienie dziaržaŭnaj simvoliki padniaŭsia na dach budynka Doma ŭrada i źniaŭ bieł-čyrvona-bieły ściah, jaki tam ža parezali na kavałki. — Zaŭvaha red.).
To-bok Łukašenka viedaŭ, što robić fond.
U dziejnaści inicyjatyvy napramuju ŭdzielničaŭ i siabar Łukašenki Uładzimir Kanaploŭ (u 2004—2007 hadach staršynia Pałaty pradstaŭnikoŭ Nacyjanalnaha schodu. — Zaŭvaha red.), dadaje Hrušavaja. Tak čynoŭnik adnojčy asabista supravadžaŭ hrupu dziaciej, jakaja jeździła pad niamiecki Štuthart.
— Tam jakraz i maja dačka była. Tamu ja dobra viedaju, [što adbyvałasia] — jana mnie raspaviadała, jak jon cudoŭna ź dziećmi abychodziŭsia i byŭ vielmi ščaślivy z-za ŭsiaho, što my robim. U nas, uvohule, da kanca zachavalisia niadrennyja adnosiny. To-bok jon taksama tady nie razumieŭ takoha nieprymańnia z boku Łukašenki, — adznačaje suzasnavalnica fondu.
Iryna i Hienadź dla siabie tłumačyli staŭleńnie palityka tak: ich pracu jon usprymaŭ jak niešta, što idzie nasupierak savieckamu ładu žyćcia. A sam Łukašenka, ličyć surazmoŭca, saviecki patryjot, jaki ŭsiu sistemu Savieckaha Sajuza pieranios u Biełaruś.

— Byŭ nieabchodny vobraz voraha, — kanstatuje jana. — I choć była pierabudova, a da hetaha mirnaje isnavańnie i kaniec chałodnaj vajny — zdavałasia b, usio idzie da paciapleńnia… Ale pakolki ŭ našaj respublicy [savieckaja] ideałohija apynułasia asabliva žyvučaj, to ŭ dziaržaŭnych elitach nie chacieli prymać pieramieny i ź vialikaj naściarožanaściu stavilisia da ŭsiaho, što idzie z-za miažy. Dumali: kali siudy pryvoziać humanitarnuju dapamohu — značyć, niešta chočuć vyniuchać.
Suzasnavalnica fondu «Dzieciam Čarnobyla» pryvodzić prykład: kali adpraŭlali pieršuju hrupu ź Vietki ŭ Hiermaniju, u pajezdku zaprasili mam ź dziećmi, ale achvotnych niečakana nie akazałasia. Tady Iryna stała daviedvacca, što da čaho.
— Atrymała adkaz: «Voś nam skazali ŭ Ministerstvie adukacyi, što dziaciej buduć jak paddoślednych trusoŭ vykarystoŭvać». Ja tady skazała: «Pasłuchajcie, nu bolšymi paddoślednymi trusami jany ŭžo nidzie nie buduć, jak u siabie tam», — uzhadvaje jana.
Cisk na fond praciahvaŭsia praktyčna da kanca isnavańnia. U 1997‑m ułady stvaryli Departamient pa humanitarnaj dapamozie, kab uziać pad kantrol patoki humanitarki, a ŭ 2000‑m uviali licenzavańnie na hetuju dapamohu.
U 2005 hodzie inicyjatyvu vyhnali z pamiaškańnia ŭ staličnym Trajeckim pradmieści, dzie jana znachodziłasia z dnia zasnavańnia.
U 2008‑m i zusim byli ŭviedzieny abmiežavańni na pajezdki dla dziaciej za miažu. Ciapier ich možna było adpraŭlać tolki ŭ tyja krainy, ź jakimi Biełaruś zaklučyła damovy, što harantujuć ich viartańnie. Na azdaraŭleńnie za miažu dazvalałasia vyjazdžać dzieciam tolki da 14 hadoŭ i nie bolš za try razy ŭ adnu i tuju ž dziaržavu. U rešcie rešt u 2012 hodzie Hienadź Hrušavy zakryŭ «Dzieciam Čarnobyla».
Novyja detali źniknieńnia Anatola Kotava. Jachta ź im źmianiła kurs na Abchaziju, dzie jaho vyvieli supracoŭniki FSB. Ale vykradańnie ci insceniroŭka?
Kamientary
Na nienavisti ko vsiemu pieriedovomu, k tomu, čto imiejet bolšije vozmožnosti i viediot siebia boleje čiełoviečno, čiem skotnyj dvor łukašienko, postrojeno poviedienije łukašienko.....
Počiemu tak?, na eto možiet otvietiť tolko psichiatr, kotoryj lečit łukašienko.