"Sachara" i "Ščaślivaja ličba Słevina"
Pryhodnicki film "Sachara" i kryminalnaja drama Poła MakHihana.
BT, 22.05
Sachara (Sahara)
ZŠA - Hišpanija, 2005, kalarovy, 127 chv.
Režyser: Brek Ejsner
Roli vykonvajuć: Mećju MakKonachi, Styŭ Zan, Penelopa Kruz, Łamber Ŭiłsan, Hlin Turman, Dełroj Linda
Žanr: Pryhody
Adznaka: 5 (z 10)
«Sachara» — staroje dobraje pryhodnickaje kino, jakoje ni na što nie pretenduje, ale j nie prymusić hledača sumavać.
Dla pryhod nieabchodny tajny, skarby, pošuki, ekzatyčnyja krainy, vorahi (ziamnyja varyjanty cmokaŭ i Kaščejaŭ Bieśśmiarotnych), bojki, atrakcyjony z elementami ramantyčnaj historyi dy kamičnymi persanažami.
U karcinie «Sachara» ŭsie hetyja składniki majucca, źmiašanyja ŭ dobraj praporcyi, i harantujuć dźvie hadziny lohkaha adpačynku.
Padvodny archieolah Dyrk Pit (Mećju MakKonachi) šukaje amerykanski karabiel časoŭ Hramadzianskaj vajny 1861—1865 hh. u afrykanskaj pustyni (čaho karabiel zapłyŭ u pustyniu — niavažna). Adnačasova lekar Eva Rochas (Penelopa Kruz) sutykajecca z epidemijaj. Joj treba znajści krynicu atruty — i šlachi hierojaŭ sychodziacca.
Adrazu ŭzhadvajucca klasyčnyja «Indyjana Džonz» i «Raman z kamieniem», ale «Sachara» nie spakušajecca na čužyja laŭry: joj dastatkova svaich žanravych i prafesijna-roŭnych atrakcyjonaŭ.
Ucioki j bojki na katerach, złačynny zavod pa pierapracoŭcy taksyčnych adkidaŭ (Indyjana Džonz, Džejmz Bond i «Hrynpis» u adnym flakonie), patajemny šturm ciahnika na viarbludach, vybuchi, zołata ŭ bočkach. Stary samalot pieraŭtvarajecca ŭ jachtu na kołach — admysłova dla afrykanskich barchanaŭ (film zdymaŭsia ŭ Maroka), a pustynia aščervajecca sakretnymi lusterkami schavanaje fabryki.
Ramantyčnaja linija pamiž hierojami MakKonachi i Kruz ledźvie paznačanaja j nie pieraškadžaje atrakcyjonam (a ŭ bojkach lekarka nie sastupaje specyjalnamu ahientu).
Pryhoda idzie za pryhodaj, i «Sachara» — kino niasumnaje, žanrava-vytrymanaje j vidoviščnaje.
Dobry adpačynak dla ŭsioj siamji na vychadnyja.
NTV, 23.10
Ščaślivaja ličba Słevina (Lucky Number Slevin)
ZŠA, 2006, kalarovy, 109 chv.
Režyser: Poł MakHihan
Roli vykonvajuć: Džoš Hartnet, Brus Ŭilis, Morhan Frymen, Ben Kinhśli, Steńli Tučy, Lusi Lu, Oliver Devis
Žanr: Kryminalnaja drama
Adznaka: 7,5 (z 10)
Niebaraku Słevina prymajuć za źnikłaha siabra, jaki vinien mafii vialikija hrošy. U jakaści apłaty pazykaŭ Słevinu prapanujuć zabić syna adnaho z hanhsteraŭ…
Kryminalnaja drama Poła MakHihana ŭdała hraje na supiarečnaściach: kožny hieroj nia toj, kim zdajecca. Kiraŭnik niehrycianskaj mafii (Morhan Frymen) – vietlivy šachmatyst, jahony kankurent (Ben Kinhśli) – hanhster-rabin (!), a lehkadumnaja susiedka hieroja – medyčny ekspert i amatarka vyšukaŭ.
U hetaj kampanii Słevin (Džoš Hartnet) – zusim nie trahikamičny raściapa, jak možna było mierkavać. Niedarečnaści zavieršacca žorstkaj raspłataj – i tolki Brus Ŭilis (prafesijny kiler "Dobry sabaka") prademanstruje namioki na prabačeńnie.
Poł MakHihan viadomy hlučnym "Kisłotnym domam", ale ŭ hetaj karcinie režyser psychadeličnymi vymudrykami nie złoŭžyvaje. Usia ŭvaha – trapnym persanažam-maskam i ŭdałym siužetnym padstanoŭkam.
MakHihana paprakali, što jon nie taki mizantrop – jak Tarantyna, i nie taki humanist – jak Chičkok. Ale zabaŭlalnaje kino jon robić z hodnaściu.
Ciapier čytajuć
«Dzieci rastuć z adčuvańniem, što być biełarusam pačesna, jak vypusknikom Harvarda». U Batumi dziejničaje biełaruskamoŭnaja škoła — voś jak heta pracuje

«Dzieci rastuć z adčuvańniem, što być biełarusam pačesna, jak vypusknikom Harvarda». U Batumi dziejničaje biełaruskamoŭnaja škoła — voś jak heta pracuje
U Breście pry savietach jaŭrejskija mohiłki zakatali pad stadyjon. Ciapier tam adkryli pieršy ŭ krainie łapidaryj. Ale chto zrujnavaŭ mohiłki, chavajuć

U Breście pry savietach jaŭrejskija mohiłki zakatali pad stadyjon. Ciapier tam adkryli pieršy ŭ krainie łapidaryj. Ale chto zrujnavaŭ mohiłki, chavajuć
«Kali Rasija napadzie na NATO, Kalininhrad budzie źniščany ŭ pieršyja ž hadziny. Ale mohuć prajści dva tydni, pierš čym dadatkovyja siły prybuduć u Litvu» — hienierał Ben Chodžes

Kamientary