Mierkavańni188188

Čamu Łukašenka pieramoh u 94-m?

Piša Vital Cyhankoŭ.

U Fejsbuku razharełasia dyskusija nakont tezisu Siarhieja Navumčyka, što prezydenckija vybary ŭ 1994 hodzie byli niedemakratyčnymi, pakolki «dziaržaŭnyja ŚMI pracavali na zdušeńnie demakratyi» i «prapahandysckaja mašyna… pracavała całkam u intaresach Łukašenki».

Adrazu skažu, što chaču asprečyć tezisy Siarhieja tolki nakont prezidenckich vybaraŭ 1994 hodu. Parłamienckija vybary 1995-ha, na maju dumku, užo vidavočna nielha nazyvać demakratyčnymi.

Arhumient Navumčyka, što vybary 1994-ha nie byli svabodnymi, bo «ŭ intaresach Łukašenki pracavała prapahandysckaja mašyna», ja znachodžu, skažam miakka, nieadpaviednym.

Pa-pieršaje, u ŚMI ŭ 1994-m hodzie ŭsio nie było hetak adnaznačna. Siarod dziaržaŭnaj presy samym masavym vydańniem na toj čas byŭ orhan Viarchoŭnaha Savieta «Narodnaja hazieta» — pad kiraŭnictvam Josifa Siaredziča. Hazieta była jak minimum prademakratyčnaja (chutčej za Paźniaka, čym za Šuškieviča). Kali hazieta i davała niešta «ŭ ramkach dyskusii» za Łukašenku ci za Kiebiča --- to na kožny taki artykuł prypadała try za demakrataŭ.

Była i ŭradavaja hazieta «Źviazda», jakaja kali i davała niešta za Kiebiča, to pieravažna ź BiełTA. A žurnalisty, jakija tam pisali pra palityku (Ždanko, Kalinoŭski, Siniakievič, Śvirko, Cyhankoŭ), adkryta simpatyzavali Šuškieviču ci Paźniaku.

Inšyja dziaržaŭnyja vydańni — «Respublika», «Sovietskaja Biełoruśsija» — byli bolš kansiervatyŭna nastrojenyja i vystupali za Kiebiča. Za Łukašenku tam mała što prachodziła.
Vidavočna za Kiebiča było Biełaruskaje telebačańnie.

Ale heta tak, dla daviedki. Hałoŭny ž arhument Siarhieja — što ŚMI stvarali atmaśfieru, spryjalnuju idejam Łukašenki («diemokraty razvalili vielikuju dieržavu», «razorvany ekonomičieskije śviazi», «nieobchodimo vosstanoviť sojuz dvuch bratskich narodov», «vmiestie my jediny i niepobiedimy»). Tak, z hetym nie paspračaješsia, ahulny kantekst na BT byŭ mienavita taki (ale, nahadaju, «Narodnaja hazieta» z nakładam u paŭmiljona prapahandavała pieravažna demakratyju i nacyjanalnaje adradžeńnie, a pa radyjo išli tranślacyi z pasiadžeńniaŭ Viarchoŭnaha Savieta). Ale nakolki prapahanda ŚMI vyznačaje vynik vybaraŭ?

Arhumient Siarhieja, što kali «ŭsia prapahandysckaja mašyna pracavała ŭ intaresach Łukašenki», to vybary nielha ličyć demakratyčnymi, vyhladaje nie vielmi pierakanaŭča, kali pierakłaści jaho na realii inšych krainaŭ.
Naprykład, u Jeŭropie bolšaść ŚMI abaraniajuć kaštoŭnaści pravoŭ čałavieka, palitkarektnaści, sacyjalnaj dziaržavy. Ci aznačaje heta, što z punktu hledžańnia fašystaŭ i pravaradykałaŭ, jakija nijak nie pradstaŭlenyja ŭ ŚMI — vybary ŭ jeŭrapiejskich krainach varta pryznać niesvabodnymi i niesumlennymi? A ŭ ZŠA bolšaść ŚMI abaraniajuć kaštoŭnaści indyvidualizmu, pradprymalnaści, svabodnaha rynku. Ci daje heta prava, naprykład, kamunistam ZŠA zajaŭlać, što vybary ŭ ZŠA niedemakratyčnyja? Darečy,
u tych samych ZŠA apošnija dziesiacihodździ tolki telekanał Fox padtrymlivaje respublikancaŭ, astatnija asnoŭnyja telekanały — vidavočna na baku demakrataŭ. I heta nie pieraškadžaje respublikancam vyjhravać vybary.

Ščyra kažučy, ja dumaŭ, što arhument «kali b u nas byli ŭ rukach ŚMI, to my b pieramahli», daŭno staŭ zdabytkam historyi.

Była takaja iluzija ŭ 90-ja, kali zdavałasia, što dastatkova patłumačyć ludziam usiu praŭdu pra našu historyju, raspavieści im «O russkom impierialiźmie i jeho opasnosti», pakazać im, jak žyvuć na Zachadzie — i jany adrazu pojduć ščylnymi radami za demakratyjaj i niezaležnaściu ŭ śvietłuju eŭrapiejskuju budučyniu.

Mnie zdavałasia, što takija ramantyčnyja iluzii daŭno zastalisia ŭ minułym — što dakazana ŭsim raźvićciom padziejaŭ u Biełarusi i ŭvohule na postsavieckaj prastory. Hetyja hady nibyta pierakanali, što ŭ palityčnym sensie ludzi nia zdolnyja kardynalna i chutka mianiacca, što jany hatovyja navat asprečvać zakony matematyki, kali tyja nie supadajuć ź ichnimi raniejšymi pierakanańniami i žyćciovym vopytam.

Idei demakratyi, niezaležnaści, nacyjanalnaha adradžeńnia hučali ŭ 1994-m hodzie z mnohich krynicaŭ (z presy, z radyjo "Svaboda", navat rasiejskaje telebačańnie było tady dastatkova demakratyčnym), ale bolšaść biełarusaŭ chacieli čuć inšaje.
Jak ja ciapier pierakanany,
kali b navat Siarhiej Navumčyk ź Zianonam Paźniakom nie vyłazili z teleefiru ŭ 1994-m, — heta nie źmianiła b značna vyniki vybaraŭ
— pieramoh by ŭsio roŭna kandydat typu «łukašenka».

Dyskusija pra 1994 hod — zusim nie akademičnaja sprečka. Čarhovyja

sproby patłumačyć vyniki pieršych prezidenckich vybaraŭ podstupami FSB albo manapolijaj ŚMI adsoŭvajuć nas ad praŭdzivaj acenki stanu biełaruskaha hramadstva na toj čas — a značyć, naradžajuć novyja (staryja) iluzii.

Łukašenka pieramoh zusim nie tamu, što ŚMI pracavali na jaho. Nie było takoha. Pra heta napisanyja tysiačy razumnych artykułaŭ, ale paŭtarusia — Łukašenka pieramoh, bo taki byŭ stan biełaruskaha hramadstva na toj čas.

Łukašenka pieramoh, bo abiacaŭ adradzić SSSR, biaspłatny televizar kožnamu, viarnuć układy ŭ Aščadbanku i spynić biełarusizacyju. Łukašenka pieramoh, bo ŭmieŭ talenavita chłusić i abiacać ludziam nievykanalnaje.

Zaŭsiody praściej vieści ludziej uniz, čym uzdymać ich maralna i duchoŭna. Łukašenka pieramoh, tamu što byŭ kryzis, złom raniejšaha žyćcia i ludziam chaciełasia prostych i prymityŭnych adkazaŭ. Jon ich davaŭ, apuskajučy płanku.

Kamientary188

Ciapier čytajuć

«Ty začapiła maju radzimu — i heta podła». Repierka ź Biełarusi zapisała adkaz Instasamcy. Moładź ciapier masava zdymaje pad jaho tyktoki15

«Ty začapiła maju radzimu — i heta podła». Repierka ź Biełarusi zapisała adkaz Instasamcy. Moładź ciapier masava zdymaje pad jaho tyktoki

Usie naviny →
Usie naviny

Olivier z ZŠA vyvučyŭ biełaruskuju movu, bo daviedaŭsia, što jaho prodki z Mahilova57

«Vyjšaŭ z balnicy ź dźviuma adkrytymi ranami». Biełarusu ŭ Polščy zrabili apieracyju, a praz dva dni vypisali12

Admin biełaruskaj Vikipiedyi: Davajcie spynim pisać pra biazdarnaściaŭ tolki tamu, što jany biełarusy abo emihranty50

Rasija ŭdaryła pa niekalkich abłasnych centrach Ukrainy

«Durnaja vydumka». Makron padaŭ u sud na žančynu, jakaja nazvała jaho žonku mužčynam

Na Brestčynie znoŭ šukajuć mahčymaści pazbavić pryhaženny pomnik achoŭnaha statusu. Zahad pastupiŭ źvierchu4

Cieła zahinułaha matacyklista dva dni lažała na ŭzbočynie, bo palicyi Polščy i Litvy nie zmahli damovicca pamiž saboj7

Stała viadoma, pra što siońnia havaryli ŭkraincy i rasijanie ŭ Stambule1

Apierataraŭ dronaŭ buduć uzmacniać bajavym ekzaškiletam

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ty začapiła maju radzimu — i heta podła». Repierka ź Biełarusi zapisała adkaz Instasamcy. Moładź ciapier masava zdymaje pad jaho tyktoki15

«Ty začapiła maju radzimu — i heta podła». Repierka ź Biełarusi zapisała adkaz Instasamcy. Moładź ciapier masava zdymaje pad jaho tyktoki

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić