Mierkavańni1818

Bułhakaŭ pra dopis Navalnaha pra movu: Vykazvańni Łukašenki bolš abraźlivyja i niedapuščalnyja

«Biełaruskaja mova — heta niešta čaroŭnaje: „restaran“. Nibyta piśmovaść prydumali chačyki, jakija abjadnalisia z padonkami», — napisaŭ Alaksiej Navalny ŭ svaim Žyvym žurnale piać hadoŭ tamu, 20 červienia 2008 hoda.

Valer Bułhakaŭ, redaktar Arche, miarkuje, što takija vykazvańni — vina zusim nie Navalnaha, a biełaruskich intelektuałaŭ:

«Post nie novy i nijak nie adlustroŭvaje evalucyju Alaksieja Navalnaha, jakuju jon pieražyŭ za apošnija hady, pieratvarajučysia ź siaredniaj ruki biznesoŭca i aktyŭnaha błohiera ŭ palityka, jaki maje vialikija ambicyi ŭ RF.

Varta razhladać hety post z pazicyi, jakuju jaho aŭtar zajmaŭ 5 hadoŭ tamu.

Jon byŭ prosta čałaviekam, jaki nie mieŭ dačynieńnia da aktyŭnaj palityčnaj baraćby

i ŭ strašnym śnie nie moh padumać, što jaho vykazvańni mohuć być prainterpretavanyja zamiežnymi supolnaściami jak niešta traŭmatyčnaje i niedapuščalnaje.

A druhoje — vyjaŭlajecca optyka sučasnaha rasijskaha intelektuała, praź jakuju jon pahladaje na Biełaruś. Karani takoj kancepcyi ŭ niedarečnaści biełaruskaj dziaržavy jak takoj. I biełaruskaja mova, i hramadstva, i dziaržava vyhladajuć tam jak niešta niedarečnaje i kanjunkturnaje, abumoŭlenaje niejkimi zbojami ŭ palityčnaj mašynie, jakaja isnavała na biełaruskich ziemlach usio XX st.

Niama ničoha dziŭnaha, što Navalny pahladaje na Biełaruś, jak jaho ciozka Alaksiej Kudryn, jaki niadaŭna ŭsumniŭsia ŭ patrebnaści isnavańnia biełaruskaj valuty.

Ale vina palahaje nie na Navalnym i Kudrynu, a na biełaruskaj intelihiencyi i dziaržavie, jakija ničoha nie zrabili dla taho, kab padobnyja sposaby pazirańnia na Biełaruś nie pradukavalisia.

Kab heta spynić, nie treba zaklikać da ćviarozaha rozumu Navalnaha, Kudryna ci Uładzimira Uładzimiraviča Pucina. Treba vieści intelektualnuju palemiku, pravodzić dyjałoh na ŭzroŭni palityčnych i kulturnych elitaŭ abiedźviuch krainaŭ, treba, kab biełaruskija intelektuały aktyŭna prysutničali ŭ rasijskaj prastory i prapanoŭvali svajo bačańnie Biełarusi. Hetaha nie adbyvajecca.

Ničoha nadzvyčaj abraźlivaha ŭ vykazvańni Alaksieja Navalnaha ja nie baču. Vykazvańni biełaruskaha prezidenta na hetuju temu značna bolš abraźlivyja i niedapuščalnyja».

Kamientary18

Ciapier čytajuć

Muzyka, malavańnie i tancy ŭ škołach i himnazijach — usio? Što viadoma pra skaračeńni nastaŭnikaŭ-estetystaŭ3

Muzyka, malavańnie i tancy ŭ škołach i himnazijach — usio? Što viadoma pra skaračeńni nastaŭnikaŭ-estetystaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Minčanka zaviała miłaha pieŭnia zamiest sabaki i hulaje ź im pa horadzie i zachodzić u kafe3

«Dzieci daviedalisia ŭ pieršy ž tydzień, prosta ŭbačyli rekłamu». Jak madel viadzie ŭroki ŭ škole9

Upieršyniu prodažy bienzinavych aŭto ŭ śviecie ŭpali nižej za 50%1

Kaleśnikava: Adkrytaść Jeŭropy dla Biełarusi i biełarusaŭ, a nie dla režymu, zdolnaja źmienšyć upłyŭ Rasii19

Brend Nike pieražyvaje nie lepšyja časy. Što pajšło nie tak?20

Nakolki adzinokija jeŭrapiejcy? U Hiermanii ŭžo 43% chatnich haspadarak składajucca z adnaho čałavieka11

Zialenski zajaviŭ, što balistyčnaja rakieta FP-9, zdolnaja dalacieć da Maskvy, budzie hatova hetaj vosieńniu4

U Łondanie kamiery raspaznali bolš za paŭmiljona tvaraŭ. Vynik — adzin «złačyniec». Dy i jon nie toj2

Šašłyk, papachi i hruzinskija tancy. «Tbilisoba» viarnułasia ŭ Minsk praź siem hadoŭ8

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Muzyka, malavańnie i tancy ŭ škołach i himnazijach — usio? Što viadoma pra skaračeńni nastaŭnikaŭ-estetystaŭ3

Muzyka, malavańnie i tancy ŭ škołach i himnazijach — usio? Što viadoma pra skaračeńni nastaŭnikaŭ-estetystaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić