Mova2525

Biełaruskaja patelnia i śviataruskaja skavarada

«Kali łaska!» — kažu kantralorcy, jakaja paprasiła pakazać bilet, u elektryčcy Minsk-Maładziečna. Staličnaja piensijanierka, što siadzieła nasuprać, adrazu ŭtaropiłasia ŭ mianie. «U minia rodstvieńniki pad Smarhońniu. Tak ani toža tak stranna havarat! Skavarodku nazyvajut patelniaj, — pačała jana kamientavać maje dva słovy padziaki. — A k čymu eta fsio? Začem dzialicca, my ž fsio ravno adna Ruś Pravasłaŭnaja!»

Niaŭžo biełaruskaja mova padzialaje? Voś dziva — naša mova nikoli nie ŭjaŭlałasia mnie hroznym ahresaram, što abnosić čałavieka kalučym drotam ci stralaje z kulamiota pa čužyncach. Naša mova — heta, chutčej, dziaŭčyna-pryhažunia z rusymi kosami ŭ lohkaj, źvieŭnaj sukiency…

Niekali śviaty Tamaš z Akvinu navučaŭ, što Boha možna spaznać praź dźvie knihi. Pieršaja — heta, viadoma, Biblija. Druhaja — heta naš śviet, kniha, jakaja naturalnym čynam raspaviadaje pra Tvorcu. Dyk voś, kali pilna pahladzieć vakoł siabie, nie palenavacca vyhlanuć praz akno, to možna zaŭvažyć, što tam niama ničoha adnolkavaha. Siem miljardaŭ ludziej — i nivodnaha takoha samaha. Na ŭvieś vialiki śviet nivodnaha adnolkavaha liścika na drevach, nivodnaj ziołki ci kraski. U hetym, kazaŭ Tamaš, i prajaŭlajecca hienijalnaść i vialikaja tvorčaja moc Boha.

Hetaksama i ź biełaruskaj movaj… Boh prydumaŭ jaje nie prosta tak, skazaŭ by, peŭna, Tamaš. Kali ž jana jość, značyć — jana niekamu patrebnaja.

Śviet byŭ by niecikavy, kab usie ludzi byli tolki błandzinami z błakitnymi vačyma, a na ŭsich bažnicach byli b tolki cybuliny. Navošta było b padarožničać, kali ŭsiudy była b takaja samaja pryroda i architektura? My b, peŭna, chutka zanudzilisia na śmierć, špacyrujučy pa haradskich vulicach, na jakich byli b takija samyja roŭnyja šeryja damy. Adnolkavaść — heta pastułat ciemry, u jakoj ničoha nie bačna. Dyktat takoha samaha ŭ svaich antyŭtopijach apisvali Zamiacin i Orueł, dzie ludzi pakutavali, bo nie mahli prajaŭlać svaju kreatyŭnaść, nie mahli raźvivacca i stvarać. Adnolkavyja byli roby ŭ kancłahierach, takija samyja mahiły ŭ Hułahu h.d. U tatalitarnych hramadstvach kožnaja dumka, što rvie stereatypy i vychodzić za ramki akreślenaha, — sabatažnica. Svabodu ž vyrazna bačna tam, dzie ŭsiaho roznaha mnoha. Jak z roha…

Nie movy dzielać, a ŭnutranaja zakrytaść ludziej, niežadańnie adčynicca na inšaść, pryniać niepadobnaje…

Tamu i słova «patelnia» pad Smarhońniu patrebnaje, kab saboju mahło ździŭlać i ciešyć słuch ludziej, viaredzić ich sumleńnie: bo ŭsio ž nie «patelni» dzielać, a adsutnaść razumieńnia i lubovi ŭ čałaviečych sercach.

Kamientary25

Ciapier čytajuć

Tramp padpisaŭ zakon ab «piakielnych» sankcyjach suprać Rasii7

Tramp padpisaŭ zakon ab «piakielnych» sankcyjach suprać Rasii

Usie naviny →
Usie naviny

Nakolki kaštoŭnaje dla Łukašenki apošniaje źniaćcie sankcyj z boku ZŠA7

Vyzvaleny Aleś Čumakoŭ raskazaŭ pra abvinavačvańnie: «Hraŭ biełaruskuju narodnuju muzyku i tym samym hurtavaŭ pratestavaje jadro»14

Minčancy, jakaja prasiła ŭ Łukašenki kvateru za troch narodžanych dačok, pakul padaryli trochmiesnuju kalasku26

«Kali pracuješ doma — žyć niama za što, a kali pracuješ na fury — žyć niama kali». Biełarusy-dalnaboi raskazali pra svoj ład žyćcia13

Biełaruska za dva dni prajhrała ŭ anłajn-kazino amal 70 tysiač rubloŭ i ciapier sprabuje viarnuć ich ad banka14

Dačka ministra Markava zapuściła novy prajekt na telebačańni — budzie raskazvać pra historyju Biełarusi18

Ci puścić Łatvija biełaruski kalij? Daviedalisia, što pačuŭ Koŭł u Ryzie12

Jak u Polščy pracujuć baćkoŭskija kamitety ŭ škołach i kolki źbirajuć hrošaj

25 hadoŭ tamu narviežac atrymaŭ časnok ad manacha ŭ Biełarusi. Ciapier hety sort chočuć usie7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Tramp padpisaŭ zakon ab «piakielnych» sankcyjach suprać Rasii7

Tramp padpisaŭ zakon ab «piakielnych» sankcyjach suprać Rasii

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić