Hramadstva77

«Hałasavali za Statkieviča: ziamlak usio ž!»: Repartaž z radzimy palitviaźnia

Naściarožanaja škoła

Źviestki pra słavutych ziemlakoŭ u haradach zvyčajna źbirajuć i zachoŭvajuć u krajaznaŭčych muziejach. U vioskach hetaja misija ŭskładzienaja na škoły.

Siaredniaja škoła ŭ ahraharadku Ladna Słuckaha rajona — dahledžany dvuchpaviarchovik. Da pačatku navučalnaha hoda jašče paŭmiesiaca, ale da prychodu vučniaŭ užo ŭsio padrychtavana.

Kaliści, 40 hadoŭ tamu, hetuju škołu zakančvaŭ syn miascovych nastaŭnikaŭ Mikoła Statkievič. «Statkievič-Statkievič… Niešta znajomaje, — sprabujuć uzhadać nastaŭnicy. — Heta katory z BNF?»

Statkievič nikoli nie byŭ u Biełaruskim Narodnym Froncie, ale materyjałaŭ pra jaho ŭ škole na ŭsialaki vypadak nie zachoŭvajuć. «Heta vielmi palityzavanaja sprava, — apraŭdvajecca dyrektarka. — Kali b jon byŭ navukoŭcam, akademikam, heta było b zusim inšaje pytańnie». Na stendzie «Słavutyja ziemlaki» Statkieviča šukać pakul niavarta.

«A što, jon kahości znoŭ źbiraje?» — udakładniaje jana.

«Dyk Statkievič ža ŭ turmie siadzić», — nahadvaju dyrektarcy.

«Niaŭžo ŭsio jašče?» — ździŭlajecca jana.

Ź infarmacyjnaj prastory dziaržaŭnych ŚMI kandydat u prezidenty źnik adrazu paśla vybaraŭ. Pra jahony čaćviorty hod za kratami mnohija ziemlaki navat nie zdahadvajucca.

Pra palityku ŭ Ladnie razmaŭlać nie lubiać. Zatoje zachoŭvajuć nacyjanalny duch.

Histaryčnyja Niaśvižčyna i Słuččyna — adzin z troch aazisaŭ biełaruščyny na karcie krainy. Padčas papiaredniaha pierapisu nasielnictva da 50% haradžan i da 80—90% viaskoŭcaŭ u rehijonie kazali, što razmaŭlajuć doma pa-biełarusku.

Dyj ladnaŭskaja škoła ad dnia svajho zasnavańnia całkam biełaruskamoŭnaja.

Brat-dyrektar

Dyrektarka raić parazmaŭlać z byłoj nastaŭnicaj Sofjaj Ściapuraj, jakaja siabravała z baćkami Mikoły.

Sofja Ściapura była kłasnaj kiraŭnicaj u Alaksandra Statkieviča, starejšaha brata palityka. Ciapier jon žyvie ŭ Lvovie. Ažaniŭsia z dačkoj dyrektara tamtejšaj łakafarbavaj fabryki, a ź ciaham času i sam staŭ dyrektaram.

«Vielmi spakojnyja chłopcy byli, abodva vučylisia dobra. Vialikich kampanij nie viedali, sami pa sabie žyli», — raskazvaje Sofja Alaksandraŭna pra bratoŭ.

Chatu ŭ Ladnie, u jakoj žyli Statkievičy, baćka Viktar Paŭłavič staviŭ svaimi rukami.

«Nichto ŭ jaho palec nie pakłaŭ na hetuju chatu! Sam usio rabiŭ», — uzhadvaje Sofja Alaksandraŭna.

Paśla pierajezdu siamji ŭ Baranavičy chatu daviałosia pradać. Ź ciaham času jana pierajšła da nastupnaha haspadara.

Ladna — nie małaja vioska. Ź dziasiatak vulic na joj niby nanizanyja na šašu, jakaja viadzie ź Ivacevičaŭ praz Słuck i Babrujsk až da miažy z Rasijaj. Znajści siarod sotniaŭ damoŭ byłuju chatu Stakievičaŭ niaprosta.

Dapamahaje traktaryst: «Šukajecie, dzie Mikoła žyŭ, kandydat? Voś tut, praz darohu».

Na vybarach traktaryst hałasavaŭ za Statkieviča. «Kaniečnie, za jaho. Jon ža ziamlak!» Pra taki samy vybar kažuć i mnohija inšyja viaskoŭcy. Choć chapaje i tych, chto padtrymlivaŭ Łukašenku.

«Kola — mužyk»

Byłaja chata Statkievičaŭ.

U dvary byłoj chaty Statkievičaŭ pad soncam śpić sabaka. Na hościa jon nie reahuje nijak. Narešcie ŭ dźviarach źjaŭlajecca padciahnuty mužčyna. «Adpačyvaŭ paśla načnoj źmieny», — tłumačyć jon, paziachajučy.

Pra słavutaha byłoha žychara doma novy haspadar, Viačasłaŭ Hardzijevič, dobra viedaje, choć i nie byŭ znajomy ź im asabista. «Ja našmat starejšy», — pryznajecca novy haspadar. Z vyhladu i nie skažaš, što jamu pieravaliła za 70.

«Pierad vybarami pryjazdžali z abłasnoha telebačańnia, zdymali pieradaču pra Statkieviča. Ja niešta navat kazaŭ u kamieru. Nazvali čas, kali buduć pakazvać. Ale ŭ apošni momant prahramu ŭ efir nie puścili», — uzhadvaje jon. Pa televizary ŭ toj čas krucili tolki «Žalezam pa škle».

Viačasłaŭ Kazimiravič ziemlaka na prezidenckich vybarach nie padtrymlivaŭ, bo na ŭčastak nie chadziŭ. Jon kaža, što vypisvaje tolki «Sovietskuju Biełoruśsiju», i ščyra pryznajecca, što ŭsiu infarmacyju ŭsprymaje praź lusterka dziaržaŭnaj prapahandy.

«A navošta jany škło bili i dźviery łamali?» — paŭtaraje jon.

«Što, sam Statkievič i biŭ, što jamu šeść hadoŭ dali?» — pierapytvaŭ u jaho.

«Heta zamnoha», — zhadžajecca haspadar.

Ale paŭhadzinnaja razmova pra budučyniu Biełarusi i pierśpiektyvy jaje raźvićcia tak i nie prychodzić da ahulnaha nazoŭnika.

Jak pastavilisia ŭ Ladnie da žorstkaha prysudu Statkieviču? «Havaryli, što, kab vybrali Mikołu, pa-inšamu było b. I škadavali jaho, i spačuvali… Ale dapamahčy ž jamu nichto nie moža», — razvodzić rukami Sofja Ściapura. «Kola — sapraŭdny mužyk. Kali ścisnuŭ zuby, to ŭsio vytrymaje», — pierakanany susied.

***

Šlachcič Statkievič

Hierb pravasłaŭnaha rodu Statkievičaŭ «Kaścieša» viadomy z XV stahodździa. Pavodle lehiendy, mužnaść rycara Kaściešy ŭ 1072 hodzie adznačyŭ polski karol Balasłaŭ I Chrabry. Voin zmahaŭsia ŭ hłybini varožaha stanu, nie zvažajučy na złamany mieč, šmatlikija kryvavyja rany na ciele i rasščeplenuju na dźvie častki strału, što zasieła ŭ plačy. Kali zakončyłasia bitva i vojska pačało źbirać zdabyču, tady i źjaviŭsia pierad karalom Kaścieša. Jon źniaŭ bajavy šlem i, pakazvajučy na svajo zranienaje cieła, skazaŭ: «Heta i jość maja zdabyča!» Na pamiać pra takuju advahu karol dazvoliŭ rycaru źmiaścić na svoj hierb pierakryžavanyja strału i mieč.

Statkievičy byli znanym rodam u Vialikim Kniastvie Litoŭskim. Na ich hrošy pabudavanyja pravasłaŭnyja Śviata-Pietrapaŭłaŭskaja carkva ŭ Minsku, Kucieinskaja łaŭra ŭ Oršy.

* * *

Žonka Statkieviča Maryna Adamovič: U mianie jość adčuvańnie ščaślivaha losu

Baćka Statkieviča: Dyk kahebist praciahvaje ruku i kaža: «Vinšuju»

Kamientary7

Ciapier čytajuć

Palicyja Dubaja: 20-hadovaja madel z Ukrainy ŭpała z vyšyni na budoŭli19

Palicyja Dubaja: 20-hadovaja madel z Ukrainy ŭpała z vyšyni na budoŭli

Usie naviny →
Usie naviny

U Minsku chutkaść arendnych samakataŭ źbirajucca źnizić da 20 km/h, a ŭ centry — da 7 km/h5

Pry Mirskim zamku ŭznaŭlajuć italjanski sad XVIII stahodździa. Kompleks čakaje maštabnaja razbudova5

Nieviadomyja apahanili statuju Uejna Hrecki ŭ Edmantanie3

Tramp skasoŭvaje pravavy status 530 tysiač kubincaŭ, haicianaŭ, nikarahuancaŭ i vieniesuelcaŭ2

Dzie lažyć vykupleny Statut VKŁ? Pavieł Macukievič — pra toje, što biełarusy musiać sabie viarnuć6

Pahražajuć za Dzień Voli? Voś što treba rabić45

Tramp zajaviŭ pra stvareńnie amierykanskaha źniščalnika novaha pakaleńnia8

Staŭ viadomy žorstki prysud, vyniesieny žycharu Homiela za «zdradu dziaržavie»1

Kietony: što za rečyvy, jakija spyniajuć stareńnie mozhu i dapamahajuć schudnieć?1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Palicyja Dubaja: 20-hadovaja madel z Ukrainy ŭpała z vyšyni na budoŭli19

Palicyja Dubaja: 20-hadovaja madel z Ukrainy ŭpała z vyšyni na budoŭli

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić