Raniej tak umieli droždžy.

Hrupa daśledčykaŭ ź Dziaržaŭnaha univiersiteta Vašynhtana i Olbarskaha ŭniviersiteta raspaviadaje ŭ časopisie ScienceDirect pra sposab navučyć ćvilnyja hryby vyrablać vuhlevadarody, prydatnyja dla vykarystańnia ŭ jakaści paliva.
Štam hryba Aspergillus carbonarius pierapracoŭvaje draviesna-celułoznuju masu ŭ haz praz admysłovyja fiermienty.
Ekśpierymientalnym šlacham vyśvietliłasia, što ź dziesiaci roznych materyjałaŭ, prapanavanych ćvili, najlepšy vynik dali avios i pšaničnaja sałoma.
Aŭtary daśledavańnia miarkujuć, što ćvilnyja hryby možna vykarystoŭvać dla vytvorčaści paliva ŭ pramysłovych maštabach. Siońnia navukoŭcy sprabujuć praz hienietyčnyja madyfikacyi vyvieści bolš praduktyŭnyja štamy hryboŭ.
Dla atrymańnia bijapaliva prydatnyja i inšyja hryby — pieravažna droždžy. Na 2010 hod sumarna ŭsimi mahčymymi technałohijami było vyrablena 2,7% paliva dla naziemnych vidaŭ transpartu. Da 2050 hoda Mižnarodnaje enierhietyčnaje ahienctva maje za metu davieści hetuju ličbu da 25% i bolš.
Čytajcie taksama: Dyzielnaje paliva «zvaryli» z vady i vuhlakisłaha hazu
-
Studyja ź minskimi karaniami vypuściła videahulniu pra Halivud. U jaje možna hulać pa-biełarusku
-
Navukoŭcy śćviardžajuć, što adkryli novy koler, jaki nichto raniej nie bačyŭ. Ale ŭbačyć jaho amal nierealna
-
Pierasyłka ryłsa ŭ instahramie moža vas vydać. Hetuju funkcyju nielha adklučyć, ale možna abaranić siabie — voś jak
«Minimalny zarobak doktara ŭ Polščy bolšy, čym ja mieła ŭ biełaruskim pryvatnym centry». Doktarka Markiełava — pra pracu ŭ polskaj balnicy i vyrab naturalnaj kaśmietyki

Kamientary