Hramadstva1414

Babaryka: U rasijan impierski mientalitet, a my partyzany

U prajekcie «Tok» bankir Viktar Babaryka parazvažaŭ pra mientalnaje adroźnieńnie pamiž biełarusami i ruskimi.

— Čym adroźnivajecca mientalitet biełarusaŭ i rasijan?

— Tym ža, čym adroźnivajecca mientalitet biełarusa ad mientalitetu savieckaha čałavieka. Ja liču, heta vialiki niedahlad. My nie zaŭsiody razumiejem, što i Saviecki Sajuz, i rasijanie vałodali mientalitetam impierskim. «My narodžanyja, kab kazku zrabić byllu» — heta mientalitet savieckaha čałavieka. Nas vychoŭvali, što my možam usio. «Impieryja moža ŭsio». Mienavita heta źjaŭlajecca pryčynaj siońniašnich składanych adnosin Rasiei sa śvietam. Byŭ pieryjad, kali Rasiei skazali: ty nie impieryja. I ruski čałaviek vielmi ciažka pieražyvaŭ svaju nieimpierskaść. Žadańnie być častkaj impieryi — heta ŭnutrany stan.

Kali razvaliŭsia Saviecki Sajuz, my byli nie biełarusami. My byli savieckimi ludźmi, narodžanymi, kab kazku zrabić byllu. A potym nam skazali: «Voś vam čarka i skvarka». I vy nie naradzilisia dla taho, kab kazku zrabić byllu. Vaša zadača — cichieńka siadzieć pad kilimkom i zachavać niešta, kab tolki nas nie čapali. I heta ŭdała atrymałasia. My nie vałodajem impierskim myśleńniem. Impieryja — heta drenna. My nie vałodajem hłabalnym myśleńniem. My navat nie sprabujem. My tutejšyja, my miestačkovyja, my partyzany.

— Heta dobra?

— Nie. Bo my vielmi mocna prajhrajem pa ŭsich napramkach. U nas niama ni adnaho punktu rostu. Historyja pra majo lubimaje IT — heta vyklučna halinovaja historyja. Vielmi paśpiachovaja, ale vyklučna halinovaja, nie krainavaja. Lidary hetaj haliny vałodajuć hłabalnym myśleńniem. Heta vydatna, heta možna tolki pachvalić.

Kali ty robiš pradukt, jaki kuplajuć tolki biełarusy — heta biessensoŭna. Pry ŭsioj našaj zajaŭlenaj adkrytaści my vielmi zakrytaja kraina. My nikoha nie ŭpuskajem i nikoha nie vypuskajem. Nazavicie hłabalnyja brendy Biełarusi, jakija pradajucca. MTZ — heta historyja Savieckaha Sajuza. Na siońniašni dzień hłabalnych naohuł nivodnaha, a jakija vyjšli choć by na rasijski rynak — nu ź dziasiatak nabiarecca.

Ź inšaha boku, kali pahladzieć na cyvilizacyjny zruch, jaki adbyvajecca zaraz, to asnoŭnaja tendencyja, kudy idzie ŭvieś śviet, — heta kampramisy i ŭmieńnie prystasoŭvacca. Tvaje asablivaści pavinny zastacca pry tabie, ale ty pavinien umieć prystasoŭvacca da ŭsiaho. Ty pavinien uvabrać lubuju inšuju kulturu. Voś tut my napieradzie płaniety ŭsioj. Biełarusaŭ lubili zaŭsiody i ŭsiudy. Mienavita za niazdolnaść adstojvać vyklučna svoj intares. Adno z najlepšych miescaŭ dla raźvićcia ŭnijackaj carkvy była naša terytoryja. Umieńnie znachodzić kampramis — heta toje, čym my vałodajem i što budzie zapatrabavana zaŭtra. Ja ŭ hetym upeŭnieny.

Kamientary14

Ciapier čytajuć

Vybityja dźviery, maski-šou, zatrymańnie top-mieniedžaraŭ. Pačaŭsia pahrom «Jeŭraopta»13

Vybityja dźviery, maski-šou, zatrymańnie top-mieniedžaraŭ. Pačaŭsia pahrom «Jeŭraopta»

Usie naviny →
Usie naviny

«Pakazvajecie svajo hreblivaje staŭleńnie da ludziej». Bondarava asudziła isteryku Azaronka i Pustavoha, vyklikanuju prablemami z bulbaj15

Hiermanija pavialičyć vydatki na abaronu bolš, čym udvaja4

Novy Papa hulaje ŭ tenis kožny tydzień — u jaho mahutnaja padača2

Ź biełaruskich kramaŭ źnikła cybula. A što zdaryłasia?20

U centry Minska začyniŭsia restaran «na miljon»3

Administratarku biełaruskaj Vikipiedyi kinuli na sutki6

Polskija pamiežniki zajavili, što ź biełaruskaha boku mihrantam dapamahali ludzi ŭ formie2

U dvary źjavicca basiejn. Jakija navinki čakajuć hramadskija łaźni Minska

Navukoŭcy zdoleli pračytać rukapis, jaki zhareŭ amal 2000 hadoŭ tamu

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Vybityja dźviery, maski-šou, zatrymańnie top-mieniedžaraŭ. Pačaŭsia pahrom «Jeŭraopta»13

Vybityja dźviery, maski-šou, zatrymańnie top-mieniedžaraŭ. Pačaŭsia pahrom «Jeŭraopta»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić