Łukašenka: Jakija b sa mnoj pieramovy ni vioŭ Zachad, ja cudoŭna razumieju, što nie ich sukin syn
U intervju viadučamu RT Ryku Sančesu Łukašenka zakranuŭ temu kantaktaŭ z Zachadam.

«Słuchajcie, vy zaŭsiody i nas, i Ukrainu, i inšyja postsavieckija respubliki pravakavali suprać Rasii. Vy zaŭsiody pravakavali. I Uładzimir Zialenski heta viedaŭ. Viedaŭ. I ja taksama viedaŭ i viedaju ciapier. Słuchajcie, kali ŭ Rasii mianie chtości paprakaje, što ja viadu pieramovy z amierykancami, dyk ja mahu im zadać pytańnie: «A vy što, nie viadziecie z amierykancami dyjałoh? Viadziecie».
Ale ja viadu dyjałoh z amierykancami nie suprać Rasii, nie suprać Kitaja. Na pieršaj sustrečy ja im skazaŭ: «Chłopcy, Rasija i Kitaj — heta daŭnija našy nie prosta partniory, heta našy siabry. I kali vy ŭvodzili suprać nas sankcyi, amierykancy i jeŭrapiejcy, Kitaj i Rasija adkryli nam dźviery, i my za košt hetaha faktyčna byli vyratavanyja».
Čamu ja pavinien siońnia suprać ich vieści niejki dyjałoh i niejkuju palityku? Tym bolš my jurydyčna z Rasijaj padpisali damovu ab sajuźnictvie. Samy ciesny dahavor. Sprabujem vybudavać niejkuju sajuznuju dziaržavu. Idziom jak pa tonkim lodzie, niešta sprabujem zrabić. Što, amierykancy i Zachad hetaha nie viedali? Viedali. I ja śviata vykonvaju hetuju damovu», — skazaŭ palityk.
Jon adznačyŭ, što šmatviektarnaja palityka nie zychodzić z ekanomiki.
«Razumiejecie, my vyrablajem — bolš za pałovu — materyjalnych srodkaŭ, pasłuh i pradajom na źniešnich rynkach. U nas adkrytaja ekanomika, tamu my vymušanyja i svaje intaresy bačyć na Zachadzie, u Rasii, Kitai i ŭ Afrycy. Tudy, kudy ŭsie iduć — i Rasija, i amierykancy. Heta naš intares dla taho, kab, jak ja niadaŭna skazaŭ, žyć. Nie vyžyvać, a žyć. Heta naš intares, jon zychodzić z žyćcia. Za što nas paprakać? Niama za što», — skazaŭ Łukašenka.
Palityk śćviardžaje, što realnaja palityka Zachadu «daŭno viadomaja».
«Ja, jakija b sa mnoj pieramovy Zachad ni vioŭ, ja vydatna razumieju, što ja nie ich «sukin syn». Jany z zadavalnieńniem mianie pieražujuć i vyplunuć. Ja heta vydatna razumieju. Ale i ŭ takoj situacyi — nie tamu, što ja Łukašenka, a tamu, što ja prezident hetaj krainy, hetaha biełaruskaha naroda — ja vymušany i pavinien zychodzić ź intaresaŭ naroda, a nie ŭłasnych intaresaŭ», — dadaŭ Łukašenka.
Aznačeńnie «sukin syn» prypisvajuć ci to prezidentu ZŠA Franklinu Ruźvieltu, ci to dziaržsakrataru Kardełu Chału, jakija nibyta tak vykazalisia pra kiraŭnika Daminikanskaj Respubliki Rafaela Truchila, jaki kiravaŭ krainaj z 1931 pa 1961 hod, byŭ vielmi žorstkim i ŭstalavaŭ kult asoby. «Jon, mahčyma, i sukin syn, ale jon naš sukin syn».
-
«Pastavili na ličylnik jašče ŭ turmie». Ihar Karniej raskazaŭ, čym skončyłasia historyja z sudovymi vykanaŭcami i štrafami
-
87 rubloŭ zarobku i asablivyja ŭmovy dla niekatorych studentaŭ. Vykładčyk BDUIR źviarnuŭsia da Łukašenki
-
Pieršy biełaruski pašpart z «Pahoniaj» atrymaŭ Łukašenka, a druhi — školnik Juryj Čarniak. Jak skłaŭsia los chłopca?
Ciapier čytajuć
«Dziaŭčyna niedzie praź siem siekund užo pikiravała bieź piłota». Siabar deltapłanierysta, jaki raźbiŭsia ŭ Stročycach, raskazaŭ, što pryviało da trahiedyi
Kamientary