Zdaroŭje

Jak abaranić słych dziaciej pry častym vykarystańni słuchavak

Mnohija dzieci złoŭžyvajuć navušnikami, što pryvodzić da prablem sa słycham. Voś niekatoryja parady dla baćkoŭ.

Fota Depositphotos.com

Mnohija baćki nie raz byli ŭ situacyi, kali im davodziłasia pavyšać hołas, kab ich pačuli dzieci, jakija zachapilisia hulnioj ci filmam, što jany słuchali praz navušniki. Vielmi časta hučnaść na pryładach dziaciej zavysokaja, što škodzić ich słychu, piša The Wall Street Journal.

Prablemy sa słycham stanoviacca ŭsio bolš raspaŭsiudžanyja siarod maładych ludziej. Pa acenkach Centra pa kantroli i prafiłaktycy zachvorvańniaŭ, 12,5% dziaciej i padletkaŭ ad 6 da 19 hadoŭ u ZŠA ŭžo majuć niezvarotnyja paškodžańni słychu ad zališniaha ŭździejańnia šumu.

U minułym miesiacy pradstaŭniki SAAZ zajavili, što bolš za miljard maładych ludziej ryzykujuć surjozna paškodzić słych praz prasłuchoŭvańnie muzyki ŭ navušnikach na niebiaśpiečnaj hučnaści. Upłyŭ słuchavak na słych dziaciej nie adrazu zaŭvažny. Nastupstvy mohuć źjavicca praź niekalki hadoŭ, bo škoda ad uździejańnia šumu nazapašvajecca.

Pa źviestkach SAAZ, štodzionny biaśpiečny ŭzrovień hučnaści składaje 85 decybieł na praciahu vaśmi hadzin maksimum. Pry pavieličeńni hučnaści na try decybieły kolkaść biaśpiečnaha času skaračajecca ŭdvaja. Tamu kali vy słuchajecie muzyku z hučnaściu 100 decybieł, što ekvivalentna hučnaści fiena, heta biaśpiečna rabić tolki na praciahu 15 chvilin.

Što možna zrabić, kab dzieci nie paškodzili sabie słych na ŭsio žyćcio? Voś niekalki parad ad ekśpiertaŭ.

Praviła 80/90: aŭdyjołahi śćviardžajuć, što dzieciam možna dazvalać słuchać muzyku na hučnaści 80% ad maksimalnaj na pryładzie nie bolš za 90 chvilin na dzień.

Kali vaša dzicia źbirajecca znachodzicca ŭ słuchaŭkach bolš za paŭtary hadziny, ekśpierty rajać abmiežavać hučnaść. Dla hetaha varta vybirać navušniki z abmiežavańniem hučnaści.

Mnohija brendy stvarajuć admysłovyja słuchaŭki dla dziaciej i padletkaŭ, jakija abmiažoŭvajuć hučnaść da 85 decybieł i dazvalajuć baćkam rehulavać jaje ŭ zaležnaści ad umoŭ. Siarod takich brendaŭ Puro Sound Labs, JLab, LilGadgets i Onanoff.

Taksama ekśpierty rajać vykarystoŭvać navušniki z dobrym šumapadaŭleńniem. Jana niatannyja, ale bolš biaśpiečnyja, śćviardžajuć aŭdyjołahi. AirPods Pro ad Apple, Echo Buds ad Amazon i Galaxy Buds ad Samsung — usie jany majuć technałohiju, jakaja błakuje vonkavy šum, što mienš škodzić słychu.

Akramia hetaha, možna abmiežavać hučnaść niepasredna na pryładach. Apple prapanoŭvaje niekalki sposabaŭ kiravańnia hučnaściu na ajfonach i ajpadach. U naładach pryłady varta nacisnuć «Huki i taktylnyja adčuvańni», paśla — «Biaśpieka navušnikaŭ» i ŭklučyć funkcyju «Źmienšyć huki». Taksama ŭ naładach možna abrać maksimalny ŭzrovień decybieł, jaki pryłada dazvalaje słuchaŭkam.

Bolš za toje, možna atrymlivać paviedamleńni, kali ŭzrovień huku pieravyšaje normu. Heta možna rabić z dapamohaj mabilnych dadatkaŭ.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Z YouTube vydalili kanały BiełTA, STB i ANT. Ułady pahražajuć kontrmierami37

Z YouTube vydalili kanały BiełTA, STB i ANT. Ułady pahražajuć kontrmierami

Usie naviny →
Usie naviny

Łukašenka vykazaŭsia pra deficyt miedykaŭ i prapanavaŭ im pracavać bolš16

U Varšavie pakažuć piać najlepšych tekstaŭ sučasnych biełaruskich dramaturhaŭ — uvachod volny

Łukašenka zahadaŭ, kab haradskaja miedycyna była dastupnaja žycharam rehijonaŭ6

U Minsku adbyŭsia raźliŭ azotnaj kisłaty

Siońnia — 1500‑y dzień vajny va Ukrainie3

Šmat hadoŭ prosty ciaślar stvaraŭ krainu cudaŭ u minskich dvorykach. A ciapier sam źviartajecca pa dapamohu5

Mulara z Žodzina asudzili pa spravie Hajuna i za «abrazu» Łukašenki

Pačać pravodzić kalcavuju liniju mietro płanujuć užo sioleta2

Łatuška: Nie mahu vyklučyć, što na niejkim etapie Mielnikava mahła trapić u pastku śpiecsłužbaŭ21

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Z YouTube vydalili kanały BiełTA, STB i ANT. Ułady pahražajuć kontrmierami37

Z YouTube vydalili kanały BiełTA, STB i ANT. Ułady pahražajuć kontrmierami

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić