Ekanomika

Biełarusy nie vierać dziaržavie i rublu. Nacbank pakazaŭ statystyku pa kupli i prodažy valuty

Nacbank apublikavaŭ hadavuju statystyku kupli i prodažu valuty. Z jaje vynikaje niedavier nasielnictva da dziaržaŭnych struktur i niaŭpeŭnienaść u zaŭtrašnim dni. A što adbyvajecca, kali ŭ nasielnictva nazapašvajecca vialikaja masa najaŭnaj valuty, raźbirajecca telehram-kanał «Našy hrošy».

Na praciahu hoda my nazirali cikavaje supraćstajańnie: było niezrazumieła, zastaniecca nasielnictva čystym pakupnikom valuty ci ŭsio ž stanie čystym pradaŭcom. Pryčym paŭhoda prasočvałasia adna vyraznaja tendencyja, paŭhoda — inšaja. Da červienia nasielnictva stabilna kuplała valutu, a ŭžo pačynajučy ź lipienia — stabilna bolš pradavała.

Urešcie pa vynikach hoda, ź nievialikim adryvam u $53 młn, biełarusy stali ŭsio ž čystymi pradaŭcami valuty.

Pradpryjemstvy za hod taksama pradali bolš, čym kupili — na $679 młn, i heta łahična, dziakujučy dobraj ekspartnaj kanjunktury. Zamiežnyja kampanii, jakija pracujuć u Biełarusi, pradali na čystaj asnovie $575 młn. Hetak ža sama bolš stabilna pradavali, čym kuplali, i banki, ale roźnica ŭ ich pry hetym nievialikaja — $151 młn.

Uvohule, usie pradavali valutu. Časta byvaje, što ŭ vyniku hetaha značna rastuć zołatavalutnyja reziervy krainy, ale padobnaha hetym razam nie adbyłosia.

Što jašče cikavaha možna ŭbačyć pa vyniku 2021-ha?

Hety hod zapomniŭsia niekalkimi niezvyčajnymi pikavymi pakazčykami. Nasielnictva pradavała ŭ miesiac pa miljardu dalaraŭ u žniŭni, vieraśni, listapadzie i śniežni. Raniej takoha nie nazirałasia, tamu možna kazać pra novy ŭzrovień prodažu fizičnymi asobami zamiežnaj valuty.

Vialikija abjomy valuty pradajucca, ale nie našmat mienšyja — kuplajucca. Heta značyć, što ŭ nasielnictva na rukach pastajanna znachodzicca šmat valuty, jaje nie imknucca pakłaści na bankaŭskija ŭkłady i naŭrad ci pierapradajuć, imknučysia hulać na kursavoj roźnicy. Usio heta moža być źviazana z asablivym stylem aščadnych pavodzin — atrymaŭšy na ruki «vaviorki», biełarusy imknucca abaranić srodki, pieravodziačy ich jak maha chutčej u ćviorduju valutu. Kali ž uźnikaje nieabchodnaść u biełaruskich rublach — dalary apieratyŭna mianiajuć.

Vam hetaja stratehija ničoha nie nahadvaje? Naprykład — «lichija 90-ja», kali ŭpeŭnienaści ŭ ludziej nie było absalutna ni ŭ čym, i ŭsie svaje hrošy jany trymali ŭ dalarach, pryčym — čaściakom u realnaj bancy (trochlitrovaj, schavanaj pad łožkam). Tamu što bankam tady nichto nie daviaraŭ.

Tak, inflacyja ŭ nas nie takaja jak u 90-ja, ale pieršyja łastaŭki ŭžo vyrazna bačnyja. Hetyja simptomy — niedavier da ŭsich dziaržaŭnych struktur, nacyjanalnaj valucie, niaŭpeŭnienaść u zaŭtrašnim dni.

A što adbyvajecca, kali ŭ nasielnictva nazapašvajecca vialikaja masa najaŭnaj valuty? Što heta značyć dla ekanomiki ŭ cełym? Heta pavyšaje zaležnaść ekanomiki ad pavodzin nasielnictva, pradkazać jakija dosyć składana.

Miarkujučy pa ŭsim, uzmacnieńnie hetaha faktara niavyznačanaści bačyć i Nacbank. Pradbačačy mahčymyja prablemy z uźniknieńniem spantannaj valutnaj paniki, hałoŭny bank krainy kupiŭ kala miljarda dalaraŭ najaŭnymi. Kab było zrazumieła: u pačatku 2021 hoda na rachunkach Nacbanka było ŭsiaho $24 młn najaŭnymi, na 1 listapada ich stała $420 młn., a 1 śniežnia — užo $1 młrd 348 młn.

Što značyć dla Nacbanka syści ŭ najaŭnuju valutu na takuju bujnuju sumu? Heta značyć, što jon nie ŭkłaŭ hetyja hrošy ŭ zamiežnyja depazity i hatovy źmirycca sa źnižeńniem dachodnaści aktyvaŭ tolki dla taho, kab mieć mahčymaść supraćdziejničać valutnaj panicy. Heta značyć, Nacbank nastolki nie vyklučaje takoha raźvićcia situacyi, što hatovy siadzieć na $1,3 młrd hrošaj, jakija nie pracujuć.

Prablema ŭ tym, što ŭ siońniašnich realijach miljard dalaraŭ — heta ŭsiaho tolki miesiačny popyt nasielnictva. U vypadku niepradbačanych abstavin zapas na «tušeńnie pažaru» moža vyčarpacca dosyć chutka, tady pryjdziecca zaleźci ŭžo ŭ ZVR.

Situacyja nahadvaje pokier: dva hulcy siadziać nasuprać, padazrajučy adzin adnaho ŭ blefie. Nasielnictva nie davieraje ŭradu, urad, čakajučy siurpryzaŭ, zakuplajecca valutaj, kab choć na čas stvaryć iluziju spakoju i stabilnaści. Najbolš sumna, što hetaje supraćstajańnie stanovicca ŭsio bolš napružanym, niervovym, i pakul niama nijakich pieradumoŭ da razradki situacyi. Ale ŭ vyniku, ź vialikaj vierahodnaściu, u projhryšy mohuć apynucca abodva baki.

Kamientary

Ciapier čytajuć

U restaranie «Mak.baj» na zahad Łukašenki pierajmienavali amierykana. Jak nazvali?28

U restaranie «Mak.baj» na zahad Łukašenki pierajmienavali amierykana. Jak nazvali?

Usie naviny →
Usie naviny

«Jany ŭsio bačać i viedajuć». Łukašenka raskazaŭ vajskoŭcam, jak razhladaŭ vakolicy Bresta na ŭkrainskich aerazdymkach12

U biaźludnaj zonie adčužeńnia na Homielščynie pačali budavać niekalki vyšak suviazi4

Słuckija daišniki ŭpieršyniu vyjechali na patrulavańnie na matacykłach3

AAE hatovyja dapamahać ZŠA siłaj adkryć Armuzski praliŭ3

Na Homielščynie ŭžo pačali adklučać aciapleńnie — pieršymi ŭ krainie

U Minsku paśla rekanstrukcyi adkryŭsia spartkompleks «Dynama». Knižnaha kirmaša tam bolš nie budzie FOTY1

Infarmacyja pra spravazdačy Kramlu jašče bolš źmienšyła pieradvybarčyja rejtynhi partyi Orbana5

«Ja zaŭsiody viedaŭ, što jany papiarovy tyhr». Tramp zajaviŭ, što razhladaje mahčymaść vychadu z NATA12

«Usie hundzieli, burčeli». Łukašenka raskazaŭ, što ŭ vojsku byli niezadavolenyja, što navučać ich zaprasili vahnieraŭcaŭ8

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U restaranie «Mak.baj» na zahad Łukašenki pierajmienavali amierykana. Jak nazvali?28

U restaranie «Mak.baj» na zahad Łukašenki pierajmienavali amierykana. Jak nazvali?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić