Kultura1010

Tualet typu dzirka ŭ padłozie i šalony choład u zale: biełarusy abmiarkoŭvajuć, čamu z dres-kodam u teatry budzie składana

Ministr kultury Rusłan Čarniecki niadaŭna zajaviŭ, što hledačy pavinny prychodzić u teatr «jak na śviata». Ideja pra dres-kod vyklikała aktyŭnaje abmierkavańnie.

Scena sa śpiektakla «Ładździa rospačy» Respublikanskaha teatra biełaruskaj dramaturhii. Fota: rtbd.by

Ministr Rusłan Čarniecki, jaki praciahvaje vystupać na scenie i jak akcior, u efiry telekanała ANT vykazaŭsia pra ŭviadzieńnie dres-kodu dla hledačoŭ u teatrach Biełarusi.

«Ludzi pavinny razumieć, što pachod u teatr — padobny da śviata. Vielmi šmat narodu pracuje, kab stvaryć hetaje śviata dla hledača — heta, pa-pieršaje. Pa-druhoje, heta, napeŭna, budzie vyražeńniem staŭleńnia da pracy hetych ludziej», — skazaŭ Čarniecki.

Adrazu padtrymała Čarnieckaha prapahandystka BiełTA Alena Jełavik — redaktarka adździeła haziety «7 dzion», što vychodzić pry dziaržaŭnym infarmahienctvie.

Jana apublikavała ŭ Threads fotazdymki z adnaho z samych viadomych suśvietnych teatraŭ La Scala. Maŭlaŭ, była ŭ miłanskim teatry opiery i baleta niekalki hadoŭ tamu — dyk publika tam jak u tramvai: «U viačernich uborach — ličanyja adzinki. Pryčym mnohija nie zdajuć vierchniaje adzieńnie, choć harderob pracuje vydatna. Pachod u teatr — padzieja. Prynamsi, nas tak vychavali. I my z saboj navat źmienku brali. Dy i siońnia šmat chto hetak ža robić».

Joj adkazała Alena Mastavienka, byłaja dyrektarka Homielskaha haradskoha moładzievaha teatra: «Vy nahadvajecie złosnuju babku-«bahamołku», jakaja šypić na maładych, kali tyja prychodziać u carkvu apranutymi nie tak, jak chočacca hetaj babcy. Ja pracavała dyrektarkaj teatra. I dakładna viedaju: niachaj lepš čałaviek pryjdzie hladzieć śpiektakl u džynsach i majcy, čym uvohule nie pryjdzie praz toje, što ŭ jaho niama strohaha kaściuma ci viačerniaj sukienki. Asabliva heta datyčycca maładych ludziej, u jakich niama naboraŭ adzieńnia na kožny vypadak žyćcia. Chleŭ — u hałavie, a nie ŭ džynsach».

Treba adznačyć, što łajkami prapahandystku Alenu Jełavik padtrymali 158 čałaviek, a jaje apanientku z suśvietu teatra — 2400 čałaviek.

Aktyŭnaje abmierkavańnie idei dres-kodu razharnułasia ŭ Threads teatralnaj błohierki Julii Šramčanka. Byli hałasy i «za», i «suprać».

Ale amatary teatra ahučyli abjektyŭnyja pryčyny, jakija pieraškadžajuć prytrymlivacca dres-kodu.

«Voś ja byccam by «za». Ale! U śniežni pryjšła ŭmierana prybranaja ŭ dramteatr u Hrodnie. Jašče dumała, moža, treba było śviatočniej. U antrakcie naviedvaju sanvuzieł, a tamaka jon pa typie «dzirka ŭ padłozie». I jak voś hetym skarystacca, budučy pry paradzie? U mianie nie viažacca heta ŭ hałavie: viačerni ŭbor, špilki i «heta», — napisała adna dziaŭčyna.

Jaje padtrymała jašče adna teatrałka: «A jak tualety ŭ fiłarmonii? Ci jość pietycyja suprać hetych niehumannych vypadkaŭ piekła?».

Isnujuć i inšyja prablemy: «My tut u studzieni byli na śpiektaklach Ruskaha dramatyčnaha ŭ Pałacy prafsajuzaŭ. U zali stajaŭ taki žudasny choład, što bolšaja častka naroda siadzieła ŭ futrach i puchavikach. A chacieli iści ŭ śviatočnym».

Błohierka Julija pahadziłasia: «Tak, i ŭ Domie litaratara zimoj zaŭsiody žudasna choładna. Śviatočny puchavik mieć u harderobie, imavierna, treba? Da ŭładalnikaŭ futraŭ pytańniaŭ niama».

Z choładam sutykajucca nie tolki staličnyja teatrały: «Chadzili hłybokaj vosieńniu i naprykancy zimy ŭ Viciebski dramatyčny teatr. Dubak taki, što pryjšłosia ŭ antrakcie iści ŭ harderob pa vopratku. Usie siadzieli i stukali zubami. Vy pra jaki dres-kod kažacie? Akcioram usio roŭna, chto i ŭ čym tudy pryjšoŭ».

Darečy, prablemu z tempieraturaj u teatrach pryznała navat prapahandystka BiełTA. Alena Jełavik napisała: «U bolšaści našych teatraŭ vielmi ciopła. Ale, kaniešnie, byvajuć vyklučeńni. U Domie aficeraŭ, naprykład, časta dubak. Voś u takim vypadku lepš, kaniešnie, pakłapacicca pra zdaroŭje. Sama niadaŭna trapiła ŭ takuju situacyju. U antrakcie pajšła ŭ harderob i zabrała palito. Tak zrabili i inšyja naviedvalniki».

Jość u žančyn i inšyja pytańni: «Pavažany ministr, a vy sprabavali załazić pa vysačeznych prystupkach tralejbusa ŭ viačerniaj sukiency? A kali dadać hałalod i špilki? I pamnožyć na toje, što pakiety (z botami) harderob nie prymaje? I ci hatovyja teatry prymać na viešałki paradnaje futra bieź piacielki, bo nivodnaja piacielka nie vytrymlivaje vahu doŭhaha futra?».

Kamientary10

  • WC
    02.04.2026
    Pierabor, u nas nie teatr, ofisny budynak - hramadskaje miesca. Narmalnyja unitazy, jość dezynfiektar, adnarazovyja nakładki, rukamyjnik u kabincy, što zručna pry mienstruacyi. Prybiralni čystyja i dahledžanyja. Ja nie ŭjaŭlaju, jak dzirka ŭ padłozie, u jakuju treba patrapić, pažadana, nie absikaŭšy ni padłohi, ni noh (a kali na kukiškach - to ryzykuješ ci absikać sukienku, ci abdacca vadkaściu źnizu) moža być zručniej za mahčymaść narmalna sieści na pradyzienfiekavanuju ci adnarazovuju siadušku čystaha ŭnitaza. A jašče jość ludzi z artrytami, naprykład. Mo tam, dzie ŭsio zascana, jano i zručniej. Ale jak bačyŭ dobraje, to dzirka i brud vyhladajuć dzikunstvam.
  • TR
    02.04.2026
    A čiem płoch tualet dyrka v połu? Vy čto v Turcii nie byli? Tam jeŝio i tualetnoj bumahi nietu (no vsiehda jesť vodička).
  • Pierabor
    02.04.2026
    WC, napolny ŭnitaz zručniejšy za navisańnie nad unitazam dla ludziej, jakija hrebujuć sadzicca na ŭnitaz u hramadskich miescach. Varyjant z rukamyjnikam i dezynfiektaram u asobnaj kabincy moža być dobrym dla ofisa, ale nie dla teatra, dzie heta budzie značyć biaskoncyja čerhi ŭ tualet. Zajści ŭ kabinku, pamyć ruki z myłam, pradezynfiecyravać siadušku, pamyć ruki z myłam, zrabić spravy, pamyć ruki z myłam, vyjści z kabinki - heta zojmie niekalki chvilin na kožnaha čałavieka.

Ciapier čytajuć

Stali viadomyja novyja padrabiaznaści lutaŭskaha žorstkaha napadu na siamju pad Smalavičami

Stali viadomyja novyja padrabiaznaści lutaŭskaha žorstkaha napadu na siamju pad Smalavičami

Usie naviny →
Usie naviny

U Rastoŭskaj vobłaści atakavany skład Ozon. Paciarpieli siem čałaviek2

Navukoŭcy vyjavili try supierzdolnaści, jakija abaraniajuć kažanoŭ ad raku

U Minsku chutka źniknie jašče adzin zakutak pryvatnaha siektara. Tut pabudujuć žyllovy kompleks8

Na stancyi mietro «Słucki haściniec» spynili ciahniki i vyklikali ratavalnikaŭ

Žychary ahraharadka pad Homielem stohnuć ad našeścia «šalonaha ahurka»1

U Tbilisi znajšli miortvym abchazskaha błohiera, jaki vystupaŭ za prymireńnie z Hruzijaj2

Łaŭroŭ zajaviŭ, što Rasija choča vyrašyć pytańnie vajny va Ukrainie «pa-pacansku»11

U Biełarusi čakajecca pavyšeńnie cen na muku4

U dvaccaci štatach ZŠA tysiačy ludziej atrucilisia mieksikanskaj sałataj. Dvoje naśmierć

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Stali viadomyja novyja padrabiaznaści lutaŭskaha žorstkaha napadu na siamju pad Smalavičami

Stali viadomyja novyja padrabiaznaści lutaŭskaha žorstkaha napadu na siamju pad Smalavičami

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić