Vajna

«Kramatorsk — heta horad, dzie jany chočuć zamknuć koła». Vajenny ekśpiert — pra taktyku nastupleńnia rasijskich vojskaŭ u najbližejšyja dni

Pa paviedamleńniach ź miescaŭ, Rasija źbiraje vialikuju hrupoŭku vajskoŭcaŭ i techniki ŭ akupavanym Iziumie. Vajennyja ekśpierty nie vyklučajuć, što nastupleńnie adtul na Danbas pačniecca ŭžo ŭ najbližejšyja sutki. Ukrainski vajenny ekśpiert Aleh Ždanaŭ prahnazuje, što asnoŭnych napramkaŭ rasijskaha nastupu budzie dva: ad Iziuma na Kramatorsk i ad Hulajpola taksama na Kramatorsk, kab zamknuć koła ŭ hetym horadzie. «Heta adziny sposab akružyć ukrainskuju hrupoŭku», — padkreśliŭ Aleh Ždanaŭ u intervju «Nastojaŝiemu vriemieni». 

Vajenny ekśpiert Aleh Ždanaŭ. Skryn videa

— Chacieŭ by z vami abmierkavać danyja amierykanskaha Instytuta pa vyvučeńni vajny, jaki kaža, što Rasija budzie nastupać pa troch kirunkach. Pieršy — ź Iziuma, druhi — z Rubiežnaha i Sievieradaniecka, treci — bai ŭ Papasnaj i Kramatorsku. Jak vy ličycie, jaki scenaryj uvohule mahčymy?

— Ja dumaju, što asnoŭnym scenaryjem hetaha nastupu buduć dva napramki — heta ad Iziuma na Kramatorsk i ad Hulajpola na Kramatorsk. Heta adziny sposab, kab akružyć našu hrupoŭku vojskaŭ u zonie Apieracyi abjadnanych sił. I, chutčej za ŭsio, heta budzie asnoŭny scenaryj dla Uzbrojenych sił Rasijskaj Fiederacyi.

— Jak vam zdajecca, minimalnaja meta Kramla — ​​heta zachop terytoryi Danieckaj i Łuhanskaj abłaściej, jakija kantraluje Kijeŭ?

— Nie, jany naŭrad ci na heta raźličvajuć. Chutčej za ŭsio, jany pastarajucca akružyć našu hrupoŭku ŭ zonie Apieracyi abjadnanych sił. I tady jany mohuć vyłučyć ultymatum — dapuścim, vypusk hrupoŭki z abłohi ŭ abmien na terytoryi Danieckaj i Łuhanskaj abłaściej u administracyjnych miežach.

— Heta značyć, jany chočuć uziać ŭkrainskija siły ŭ koła?

— Absalutna pravilna. Jany chočuć zakalcavać našy vojski ŭ zonie apieracyi. Kramatorsk — heta horad, na jakim jany chočuć zamknuć koła. [Jany chočuć zakalcavać] usio, što budzie na ŭschod ad Kramatorska, — a heta mienavita linija raźmiežavańnia pa «Minsku-2», dzie my da hetaha času ŭpeŭniena trymajem abaronu.

— Zachodnija śpiecsłužby ličać, što prasoŭvańnie rasijskich sił uskładniaje «śpiecyfičnaja miascovaść» na poŭdni i na ŭschodzie krainy. Možacie rastłumačyć, što ŭ joj asablivaha?

— Sprava ŭ tym, što heta danieckija stepy. Tam vielmi vialikija abšary, adkrytyja abšary. I tam ciažkaje prasoŭvańnie ŭ vypadku paharšeńnia nadvorja. Heta značyć, kali iduć daždžy, step pieratvarajecca ŭ praktyčna nieprachodnuju miascovaść.

A vialikija adlehłaści i roŭnaja adkrytaja miascovaść patrabujuć vialikaj kolkaści vojskaŭ. Nie atrymajecca tak, jak na poŭnačy Ukrainy, dzie jany pa prasiekach išli kałonami i razhortvali bajavy paradak tolki pry nieabchodnaści.

— Ministerstva zamiežnych spraŭ Čechii apublikavała notu pratestu, jakaja była im atrymanaja ad rasijskich dypłamataŭ. U joj havorycca, što Čechija nibyta nie moža davać trecim krainam zbroju savieckaha pachodžańnia biez zhody na heta Rasii. A što, sapraŭdy jość niejkija patrabavańni ŭ dačynieńni da ŭžo pradadzienaj zbroi?

— Kraina-vytvorca maje prava vieta na pieraprodaž zbroi treciamu boku i na madernizacyju hetaj zbroi. Heta značyć, i madernizacyju, i prodaž uzbrajeńnia treciamu boku treba ŭzhadniać z vytvorcam.

Ale ŭ hetym vypadku z Rasijaj mižnarodnaje prava zhulała zły žart. Sprava ŭ tym, što vytvorca hetaha ŭzbrajeńnia — Saviecki Sajuz, i hetaja kraina ŭžo nie isnuje. I navat niahledziačy na ​​toje, što Rasija abjaviła siabie pravapierajemnicaj SSSR, heta nie nakładvaje abaviazacielstvaŭ na krainy, jakija vałodajuć savieckim uzbrajeńniem, uzhadniać jaho prodaž z Rasijskaj Fiederacyjaj.

— Jak vam zdajecca, kali ŭ Maryupali pačniecca taja samaja «aktyŭnaja faza», jakoj pahražaje Ministerstva abarony Rasii?

— Hetaja aktyŭnaja faza vajny tam nikoli nie spyniałasia — ni na adzin dzień. Ciapier, naadvarot, jość infarmacyja, što Rasijskaja Fiederacyja źniała častku vojskaŭ z Maryupala i pierakidvaje ich na paŭdniovy kirunak dla ŭzmacnieńnia nastupalnaj hrupoŭki ad Hulajpola. Situacyja ŭ Kramatorsku zastajecca prykładna adnolkavaj. I nacisk rasijskich vojskaŭ tolki ciapier krychu asłabieŭ. Ale ŭ asnoŭnym jany imknucca trymać nacisk uvieś čas.

— Jak vam zdajecca, Rasii jość čym prykryvacca z mora ŭ Maryupali, uličvajučy, što krejsier «Maskva» zatopleny?

— Z mora — nie. Na siońniašni dzień eskadra Čarnamorskaha fłota hołaja i praktyčna adkrytaja z pavietra. I dziejničać jana ciapier moža tolki na vialikaj adlehłaści, tamu što asnoŭny parason SPA stvaraŭ nad eskadraj mienavita krejsier «Maskva».

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Abmiarkoŭvajem pytańnie ab vyzvaleńni jašče 1300 źniavolenych». Tramp raskazaŭ, pra što havaryŭ z Łukašenkam27

«Abmiarkoŭvajem pytańnie ab vyzvaleńni jašče 1300 źniavolenych». Tramp raskazaŭ, pra što havaryŭ z Łukašenkam

Usie naviny →
Usie naviny

Zahinuŭ 20-hadovy łuniniecki milicyjanier5

Maładoha ajcišnika z Mahilova asudzili pa čatyroch palityčnych artykułach i adpravili ŭ kałoniju2

Kity, karabiel-pryvid i čyrvonaje śviatło: biełarus pierasiok Atłantyku pad vietraziem3

Kolkaść mašyn na polskaj miažy pieravaliła za 3500 — heta rekord6

Sustreča Trampa i Pucina pačniecca a 22-j hadzinie

Tolki 1% tych, chto vyžyŭ paśla Chirasimy i Nahasaki, paśla pamierli ad rakavych chvarob, vyklikanych radyjacyjaj9

«Nioman» urvaŭ pieramohu ŭ «Kłakśvika» pa pienalci i prabiŭsia ŭ płej-of kvalifikacyi Lihi kanfierencyj13

Praryŭ rasijan kala Dabrapolla: ci sapraŭdy USU ŭdałosia niejtralizavać pahrozu2

Tramp spadziajecca na dobruju sustreču z Pucinym, ale nie ličyć jaje samaj važnaj5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Abmiarkoŭvajem pytańnie ab vyzvaleńni jašče 1300 źniavolenych». Tramp raskazaŭ, pra što havaryŭ z Łukašenkam27

«Abmiarkoŭvajem pytańnie ab vyzvaleńni jašče 1300 źniavolenych». Tramp raskazaŭ, pra što havaryŭ z Łukašenkam

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić