Zdaroŭje11

Biełaruskija navukoŭcy raspracavali novy mietad dyjahnostyki raku pa kryvi

U centry imunałohii i alerhałohii Instytuta bijafiziki i kletkavaj inžynieryi Nacyjanalnaj akademii navuk raspracavali novy mietad dyjahnostyki raku. Pra heta paviedamlaje «Biełaruś siehodnia».

Mietad dazvalaje vyznačać puchlinnyja kletki, jakija mihrujuć z kryvaciokam i ŭ zdarovaha čałavieka adsutničajuć. Pa słovach navukoŭcaŭ, jon bolš za ŭsio padychodzić dla prahnazavańnia chvaroby, a taksama kantrolu efiektyŭnaści lačeńnia.

Užo kala 500 žycharoŭ krainy vyprabavali hetuju mietodyku, raskazaŭ dyrektar Instytuta bijafiziki i kletkavaj inžynieryi NAN Andrej Hančaroŭ:

«Hetaja mietodyka nie dla navukovych, a dla absalutna praktyčnych metaŭ. Naprykład, pralačyŭsia čałaviek, praź niekatory čas u jaho ŭbačyli najaŭnaść cyrkulujučych puchlinnych kletak i vynieśli vierdykt: ci jość vierahodnaść prahresavańnia ankachvaroby ŭ najbližejšy čas».

Pavodle słoŭ śpiecyjalista, infarmacyja, atrymanaja takim mietadam, pavinna dapamahčy pry vyznačeńni dalejšaj taktyki lačeńnia. Praŭda, jość niuansy.

«Kali puchlinnyja kletki ŭ kryvi vyjavili, to pacyjent adnaznačna chvory. Ale byvaje, što ŭ arhaniźmie, da prykładu, šmat mikrapuchlin pa 2 mm i jany nie vydzialajuć pakul dastatkovaj kolkaści puchlinnych kletak», — rastłumačyŭ Hančaroŭ.

Mienavita tamu pakul hety mietad nie buduć vykarystoŭvać dla masavaha skryninhu — «jość vialikaja ryzyka prapuścić chvarobu». «Zatoje dla kantrolu efiektyŭnaści lačeńnia mietad idealny, — reziumavaŭ Hančaroŭ.

Ciapier ekśpiertyzu prachodzić jašče adzin prajekt Instytuta, sutnaść jakoha — pošuk u kryvi mikraRNK. Hetyja malekuły pakazvajuć na najaŭnaść puchlin u arhaniźmie, i dla kožnaha typu navatvoru jany śpiecyfičnyja.

Dyjahnostyka pa hetym mietadzie najlepš padydzie dla prahnazavańnia zychodu zachvorvańnia i kantrolu efiektyŭnaści lačeńnia. Taksama heta dadatkovy mietad skryninhu dla vyznačeńnia puchliny.

Kamientary1

  • gordonbel
    02.10.2022
    Kak vrač i navukoviec skažu odno, 
    vsie eto užie davno na zapadie razrabotano, v tom čiśle i voprosy s mikro RNK, ničieho u nas v otsutstvii nastojaŝich kontaktov s iježdunarodnoj naučnoj obŝiestviennosťju nie budiet, tiem boleje v siehodniašnich usłovijach izolacii. Kak i vsia sovietskaja nauka povtoriajem tolko zady mirovoj nauki.

Ciapier čytajuć

Na aŭtašou ŭ Lidzie ledź nie zahinuŭ adzin z samych znakamitych kaskadzioraŭ Biełarusi — jaho videa sabrali amal paŭmiljarda prahladaŭ. Što ź im ciapier?3

Na aŭtašou ŭ Lidzie ledź nie zahinuŭ adzin z samych znakamitych kaskadzioraŭ Biełarusi — jaho videa sabrali amal paŭmiljarda prahladaŭ. Što ź im ciapier?

Usie naviny →
Usie naviny

Handal na vioscy arhanizujuć pa-novamu1

U homielskim parku kot upalavaŭ vaviorku VIDEA13

Anthropic dadała vadzianyja znaki ŭ Claude — raspracoŭščyki adrazu vypuścili «ścirki»4

Małako biez karovy: izrailskija navukoŭcy navučyli raśliny vyrablać małočny białok4

«Biełpoł» apublikavaŭ rasśledavańnie pra biełaruskich špijonaŭ pad dypprykryćciom u Azii, Afrycy i Amierycy. Chto jany? Poŭny śpis8

Pastrožyli patrabavańni da arhanizataraŭ pajezdak dziaciej za miažu2

U Babrujsku mužčyna ŭtapiŭsia ŭ łužynie3

Prafiesijnaja aktrysa z Babrujska pakinuła teatr i stała dziciačaj miedsiastroj

Prymityŭny multfilm pra ciala niečakana staŭ chitom u Kitai4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Na aŭtašou ŭ Lidzie ledź nie zahinuŭ adzin z samych znakamitych kaskadzioraŭ Biełarusi — jaho videa sabrali amal paŭmiljarda prahladaŭ. Što ź im ciapier?3

Na aŭtašou ŭ Lidzie ledź nie zahinuŭ adzin z samych znakamitych kaskadzioraŭ Biełarusi — jaho videa sabrali amal paŭmiljarda prahladaŭ. Što ź im ciapier?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić